Zásielkový predaj

Poľský dodávateľ opravoval výrobné zariadenie v Slovenskej republike – stroj, na ktorom musel vymeniť poškodený náhradný diel. Za uvedené práce vystavil dve faktúry takto: faktúra za opravu stroja: 1 300 €, faktúra za náhradný diel: 700 € (náhradný diel bol v rámci opravy namontovaný do stroja). Ako má posudzovať odberateľ tieto faktúry? Obidve ako poskytnutie služby v rámci Európskej únie alebo faktúru za náhradný diel považovať za dodanie tovaru z Európskej únie?

Slovenská spoločnosť s ručením obmedzeným, platiteľ DPH, chce predávať tovar formou zásielkového predaja, ktorý by kupovala priamo od poľského dodávateľa, platiteľa DPH, avšak tovar by za slovenskú spoločnosť platiteľa DPH zasielala poľská spoločnosť priamo zákazníkovi do Čiech, resp. na Slovensko, ale pod hlavičkou slovenskej spoločnosti. Aké povinnosti má slovenská spoločnosť, platiteľ DPH? Musí sa registrovať v Poľsku za platiteľa DPH? Musí sa registrovať za platiteľa DPH v Čechách?

Daň z pridanej hodnoty (ďalej iba „DPH“) predstavuje základný typ univerzálnej nepriamej dane a jeden z hlavných príjmov štátneho rozpočtu. Všeobecným dôvodom implementácie DPH je príjem štátneho rozpočtu tej krajiny, na území ktorej je vykonávaná ekonomická aktivita. Samotný systém DPH je založený na skutočnosti, že túto daň pre konkrétny produkt konečný spotrebiteľ zaplatí v jeho cene, avšak daň štátu v konečnom dôsledku odvedú účastníci distribučného kanála prostredníctvom ustanoveného systému platieb. Ide tak o daň nepriamu, teda vyberá ju a platí ju do štátneho rozpočtu iný subjekt, ako ten, na ktorý efektívne daň dopadá, t. j. na konečného spotrebiteľa.  

Od 1. júla 2021 nastali zmeny v súvislosti s registráciou pre DPH pri zásielkovom predaji tovaru. Do 30. júna 2021 platilo, že slovenský dodávateľ, ktorý dodával tovar zákazníkom do iných členských štátov, bol povinný registrovať sa v týchto členských štátoch po dosiahnutí obratu stanoveného daným členským štátom (registračné limity boli vo výške 35 000 € alebo 100 000 €). Od 1. júla 2021 sú platné nové pravidlá, v rámci ktorých bol pojem „zásielkový predaj“ nahradený pojmom „predaj tovaru na diaľku“.

Od  júla 2021 dochádza k zásadným zmenám uplatňovania pravidiel DPH pri elektronickom obchodovaní s tovarom. Zmeny sa týkajú hlavne tzv. zásielkového predaja tovaru uskutočňovaného v rámci EÚ a dovozu zásielok nízkej hodnoty z tretích štátov (do 22 €). K uvedenému dátumu sa ruší oslobodenie od dane pri dovoze týchto zásielok, v dôsledku čoho sa zavádzajú nové pravidlá upravujúce predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov a nová osobitná úprava pre uľahčenie zdaňovania týchto transakcií. Významnou súčasťou týchto nových opatrení je aj súbor nových pravidiel a povinností pri dodaní tovaru prostredníctvom elektronických platforiem.  Taktiež dochádza k rozšíreniu už v súčasnosti uplatňovaných osobitných úprav o predaj tovaru na diaľku na území EÚ (doteraz označovaný ako „zásielkový predaj“) a o určité B2C služby, ktoré nezdaniteľným osobám poskytuje v inom členskom štáte neusadená zdaniteľná osoba.

V legislatívnom procese v Národnej rade Slovenskej republiky je práve návrh zákona meniaci DPH režim zásielkového predaja. Tento režim a jeho plánovaná zmena dobre ilustruje, ako sa v dôsledku globalizácie a digitalizácie mení trh so spotrebiteľskými tovarmi a ako na to musí reagovať aj európsky zákonodarca. 

Osoby povinné platiť daň z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH") v SR upravuje § 69 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba "zákon o DPH"). Slovenskou daňou z pridanej hodnoty sa zdaňujú iba tie zdaniteľné obchody, ktoré majú miesto dodania na území SR.

Slovenská spoločnosť – platiteľ DPH – chce predávať tovar formou zásielkového predaja, ktorý by kupovala priamo od poľského dodávateľa, platiteľa DPH, ­avšak tovar by za slovenskú spoločnosť platiteľa DPH zasielala poľská spoločnosť priamo zákazníkovi do Čiech, resp. na Slovensko pod hlavičkou slovenskej spoločnosti. Aké povinnosti má slovenská spoločnosť, platiteľ DPH? Musí sa registrovať v Poľsku za platiteľa DPH? Musí sa registrovať za platiteľa DPH v Čechách? Musí riešiť aj daň z príjmov v Poľsku?

Zásielkovým predajom sa na účely zákona o DPH rozumie dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený dodávateľom alebo na jeho účet z členského štátu iného, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a odberateľom je osoba, ktorá nemá pridelené identifikačné číslo pre daň, okrem dodania nových dopravných prostriedkov a tovaru dodaného s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet.

Živnostník, neplatiteľ DPH, predáva tovar do Maďarska. Jeho zákazníkmi sú maďarské fyzické osoby (neplatitelia, nepodnikatelia dane), ako aj maďarské firmy – platitelia dane. Zákon o DPH podľa § 7 neukladá povinnosť registrácie z tohto titulu, ale v minulosti mal živnostník registráciu podľa § 7a (kvôli službám). Pri predaji tovaru fyzickým nezdaniteľným osobám do Maďarska fakturuje živnostník cenu tovaru bez DPH a túto faktúru nezahŕňa do žiadneho výkazu (ani súhrnného výkazu, ani DPH). Započítava sa však do obratu na účely zákona o DPH (§ 4 zákona o DPH). Je uvedený postup správny? Pri predaji tovaru maďarským firmám, ktoré sú platiteľmi DPH, živnostník tiež fakturuje cenu tovaru bez DPH a túto faktúra nezahŕňa do žiadneho výkazu (ani súhrnného výkazu, ani DPH). Faktúra sa započítava do obratu na účely zákona o DPH (§ 4 zákona o DPH). Je uvedený postup správny? Živnostník ešte neprekročil limit pre zásielkový predaj v Maďarsku (cca. 30 000 eur), takže miesto dodania je Slovensko. Do tohto obratu pre zásielkový predaj v Maďarsku započítame len tých maďarských odberateľov, ktorí nemajú pridelené maďarské identifikačné číslo pre daň, takže maďarské firmy nie. Keby živnostník prekročil limit pre zásielkový predaj v Maďarsku a bolo by mu pridelené maďarské identifikačné číslo pre DPH, miesto dodania by bolo v Maďarsku. Ale v tomto prípade by sa už tento obrat nezapočítaval do obratu na účely slovenského zákona o DPH (§ 4 zákona o DPH). Je uvedený postup správny?

V praxi predstavuje internetový obchod jednoduchý, pohodlný a moderný spôsob nakupovania. Z právneho hľadiska možno internetový obchod označiť ako prenos prejavov vôle, súvisiacich s jednaním o určitom obchode, resp. uzatvorením obchodnej zmluvy, ktoré sú sčasti alebo úplne prenášané prostredníctvom počítačov prepojených telekomunikačnými kanálmi. Pri internetovom obchode komunikácia medzi jeho účastníkmi prebieha z časti alebo úplne po štandardných počítačových sieťach prostredníctvom počítačov, ich príslušenstva a telekomunikácií. Predmetom článku sú len vybrané prípady vzhľadom na to, že problematika uplatňovania DPH v rámci elektronického obchodovania je oveľa širšia.

Firma realizuje zásielkový predaj do tretích štátov. Ide o malé sumy vo výške do 100 USD, ktoré nie je rentabilné prerokovávať na colnici. Tovar je zasielaný prostredníctvom Slovenskej pošty. K balíku je elektronicky vypísaná poštová sprievodka CP71 a elektronické colné vyhlásenie CN23 na stránke Slovenskej pošty. Na stránke Slovenskej pošty je možné sledovať pohyb balíka. Možno považovať stav sledovania balíka „Výstup z krajiny podávateľa“ za potvrdenie „colným orgánom potvrdený výstup tovaru z územia Európskej únie“ v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“)? Ak platiteľ nemá colné vyhlásenie, v ktorom je potvrdený výstup tovaru z územia Európskej únie (iba podací lístok od Slovenskej pošty), je správne, keď vystaví faktúru aj pre zákazníkov z tretích štátov s DPH?

Osoby povinné platiť daň z pridanej hodnoty (DPH) v Slovenskej republike upravuje § 69 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“). Povinnosť platiť DPH vzniká nielen zdaniteľným osobám registrovaným pre daň podľa § 4 až § 7a zákona o DPH, ale aj zdaniteľným osobám neregistrovaným pre daň a tiež osobám, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami (napr. FO – občanom alebo právnickým osobám, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami).

Živnostník, neplatiteľ DPH, predáva tovar do Maďarska. Jeho zákazníkmi sú maďarské fyzické osoby (neplatitelia dane, nepodnikatelia), ako aj maďarské firmy – platitelia dane. Zákon o DPH podľa § 7 neukladá povinnosť registrácie z tohto titulu, ale v minulosti mal živnostník registráciu podľa § 7a (kvôli službám). Pri predaji tovaru fyzickým nezdaniteľným osobám do Maďarska fakturuje živnostník cenu tovaru bez DPH a túto faktúru nezahŕňa do žiadneho výkazu (ani súhrnného výkazu, ani DPH). Započítava sa však do obratu na účely zákona o DPH (§ 4 zákona o DPH). Je uvedený postup správny? Pri predaji tovaru maďarským firmám, ktoré sú platiteľmi DPH, živnostník tiež fakturuje cenu tovaru bez DPH a túto faktúru nezahŕňa do žiadneho výkazu (ani súhrnného výkazu, ani DPH). Faktúra sa započítava do obratu na účely zákona o DPH (§ 4 zákona o DPH). Je uvedený postup správny? Živnostník ešte neprekročil limit pre zásielkový predaj v Maďarsku (cca. 30 000 €), takže miesto dodania je Slovensko. Do tohto obratu pre zásielkový predaj v Maďarsku započítame len tých maďarských odberateľov, ktorí nemajú pridelené maďarské identifikačné číslo pre daň, takže maďarské firmy nie. Keby živnostník prekročil limit pre zásielkový predaj v Maďarsku a bolo by mu pridelené maďarské identifikačné číslo pre DPH, miesto dodania by bola v Maďarsku. Ale v tomto prípade by sa už tento obrat nezapočítaval do obratu na účely slovenského zákona o DPH (§ 4 zákona o DPH). Je uvedený postup správny?

Zásielkový predaj predstavuje špecifickú formu dodania tovaru, ktorá sa uplatňuje pri tuzemskom i cezhraničnom obchodnom styku. V článku prinášame informácie o zásielkovom predaji z iného členského štátu do tuzemska, v rámci tuzemska a v rámci krajín Európskej únie.

Pravidlá určujúce miesto uskutočnenia zdaniteľného obchodu sú rovnaké vo všetkých členských štátoch Európskej únie na základe smernice Rady EÚ 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (DPH). Zásadný význam určenia miesta zdaniteľného obchodu spočíva v práve členského štátu inkasovať daň. Členský štát, v ktorom je miesto konkrétneho zdaniteľného obchodu (miesto dodania tovaru, miesto poskytnutia služby, miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu, miesto dovozu tovaru), má kompetenciu inkasovať daň od osoby povinnej zaplatiť túto daň.

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. upravuje registráciu pre daň z pridanej hodnoty osobitne pre štyri skupiny osôb. Z toho v troch prípadoch sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane a v jednom prípade dochádza k registrácii pre platenie dane z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu EÚ. Každá osoba registrovaná pre daň dostane od daňového úradu identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty (IČ DPH) s prefixom SK, čo vyjadruje, že je registrovaná pre daň na Slovensku.

Ak si kúpite v obchode tovar a v lehote dvoch rokov od jeho zakúpenia sa na ňom vyskytnú vady, máte právo reklamovať ich u predávajúceho. Vzťahuje sa ale právo kupujúceho na reklamáciu zakúpeného tovaru naozaj na všetok tovar a môžete ho uplatniť u predávajúceho za akýchkoľvek podmienok, alebo je obmedzené určitými podmienkami?

Príspevok sa venuje ďalším konkrétnym článkom Nariadenia Rady (ES) č. 1777/2005 zo 17. 10. 2005 o vykonávacích opatreniach smernice 77/388/EHS o spoločnom systéme DPH v porovnaní s platným právnym stavom v oblasti DPH v tuzemsku.

V súčasnosti neexistuje priama legislatíva, ktorá by plne upravovala elektronické obchodovanie prostredníctvom internetu. Je však nevyhnutné poznamenať, že všetky aktivity vrátane elektronického obchodovania nesmú prekročiť rámec existujúcej legislatívy. Pri elektronickom obchodovaní je teda nutné prihliadať na logiku platného práva a využívať a aplikovať ju pri posudzovaní špecifík obchodných operácií na internete.