Zdaniteľná osoba

Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej "zákon o DPH") ukladá povinnosť uplatňovať osobitú úpravu zdaňovania služieb cestovného ruchu platiteľovi dane, ktorý obstaráva od iných zdaniteľných osôb služby cestovného ruchu a tieto vo svojom mene predáva zákazníkom. Osobitná úprava sa nevzťahuje na platiteľa dane, ktorý koná ako sprostredkovateľ, t.j., ktorý predáva služby cestovného ruchu v mene a na účet inej osoby.

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa bezodplatného dodania tovaru (tepla) a určenia základu dane - C-207/23 - Finanzamt X.

Pojmom "samozdanenie" sa v podnikateľskej praxi označuje v rámci problematiky dane z pridanej hodnoty prenos daňovej povinnosti z dodávateľa na odberateľa. V princípe to znamená, že v prípade, ak dodávateľ prenesie svoju daňovú povinnosť na odberateľa (t.j. vyfakturuje dodaný tovar alebo službu bez DPH), odberateľ je povinný hodnotu nakúpených tovarov alebo služieb zdaniť tuzemskou DPH. Za predpokladu splnenia podmienok ustanovených zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") sa samozdanenie uplatňuje aj pri prijatí služby zo zahraničia.

Po predstavení novozavádzaných osobitných úprav pre malé podniky domácich a zahraničných osôb v ustanoveniach § 68e až § 68g, ktoré nadobudnú účinnosť od 1. januára 2025, sa v poradí druhej časti článku k novele zákona o DPH zameriame práve na registračné ustanovenia. 

Vážení čitatelia, radi by sme vám predstavili jedinečný komentár k zákonu o dani z pridanej hodnoty, ktorý je hodnotným zdrojom poznatkov a praktických informácií o DPH. Unikátne zloženie autorského kolektívu pozostáva z autorov pôsobiacich v štátnej správe, súdnictve, daňovom poradenstve, ako aj v akademickej obci. Ich vysoká odbornosť, bohaté praktické skúsenosti, ako aj skvelá orientácia v jednotlivých relevantných prameňoch práva či iných zdrojoch dávajú záruku, že pre čitateľa bude publikácia cenným zdrojom poznatkov využiteľných pri uplatňovaní práv a plnení povinností týkajúcich sa tejto dane.

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku vo veci C-241/23 "P." zaoberal otázkou určenia základu dane pri vklade nehnuteľností do základného imania obchodnej spoločnosti výmenou za akcie tejto spoločnosti - konkrétne, či sa základ dane má určiť na základe nominálnej hodnoty týchto akcií, ak sa zmluvné strany dohodli, že protihodnotou za vklad do základného imania bude emisná hodnota týchto akcií.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len "novela zákona o DPH") bol do Národnej rady Slovenskej republiky doručený až 12. januára 2024 a bolo mu pridelené číslo parlamentnej tlače 130, hoci Ministerstvo financií Slovenskej republiky začalo s prípravou predmetnej novely zákona o DPH ešte na začiatku roka 2023.

Nezdaniteľné časti základu dane ovplyvňujú výpočet daňovej povinnosti každej fyzickej osoby (FO), pričom pri ich uplatňovaní sa berie do úvahy, aké príjmy daňovník (FO) dosahuje. Vo všeobecnosti platí, že nezdaniteľné časti základu dane (ďalej iba "NČZD") podľa § 11 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") si môže uplatniť iba daňovník (FO), ktorý dosahuje aktívne príjmy, t.j. príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP a príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. V prípade ich kombinácie sa NČZD prednostne odpočítavajú od čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 ZDP.

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku vo veci C-606/22 "B. sp. z o.o." zaoberal otázkou možnosti opravy nesprávnej (vyššej) sadzby DPH a vrátenia daňového preplatku v situácii, keď dodávateľ nevyhotovil opravnú faktúru z dôvodu, že pri dodaní tovaru alebo služby nevyhotovil faktúru, ale zákazníkovi vydal pokladničný doklad z elektronickej registračnej pokladnice podľa vnútroštátneho predpisu.

Vymedzenie predmetu dane z pridanej hodnoty (DPH) podľa smernice 2006/112/ESz 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len "smernica o DPH") bolo prenesené do zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") do ustanovení § 2 zákona o DPH, v prípade služby v § 2 ods. 1 písm. b), ako poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke, či vyradenie tovaru vedie k povinnosti upraviť odpočítanie DPH na vstupe - C-127/22 Balgarska telekomunikatsionna kompania.

Pri preverovaní oprávnenosti uplatneného odpočítania DPH platiteľom dane v rámci daňovej kontroly správcu dane by mal správca dane rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie: hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH, formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu daňového podvodu a odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu zneužitia práva.

V daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty riadky 05 až 08 sú uvedené v kolónke "Nadobudnutie tovaru v tuzemsku podľa § 11 a § 11a zákona". Cieľom tohto príspevku je vysvetliť, aké obchodné transakcie sa na týchto riadkoch uvádzajú.

Súdny dvor Európskej únie sa v rozsudku C505/22 "Deco Proteste - Editores" zaoberal otázkou zdanenia poskytovania darčekov k predplatnému periodických publikácií.

Slovenská spoločnosť, ktorá nie je platiteľ dane z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH") je na Slovensku registrovaná len podľa ustanovenia § 7a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") dodáva služby zahraničným subjektom so sídlom v Českej republike. Niektoré zahraničné subjekty pochádzajúce Českej republiky za účelom fakturácie služieb poskytujú v rámci fakturačných údajov len číslo IČO. To znamená, že zahraničný subjekt pravdepodobne nemá k dispozícii alebo nevie poskytnúť číslo IČDPH (alebo tzv. VAT number). Preto slovenská spoločnosť (registrovaná podľa ustanovenia § 7a zákona o DPH) vystaví faktúru subjektu pochádzajúcemu z Českej republiky, na ktorej je uvedené len číslo IČO. Predpokladá sa, že slovenská spoločnosť si nie je vedomá daňových povinností zahraničných subjektov, preto vystavuje faktúry spĺňajúce podmienky určené slovenskými zákonmi. Je v súlade so zákonom, ak zahraničný subjekt z Európskej únie nevie poskytnúť číslo IČDPH (VAT number) a slovenský neplatiteľ DPH vystaví faktúru danému českému subjektu len s finálnou sumou (bez informácii o výpočtoch DPH)?

Podnikateľ, samostatne zárobková činná osoba, je platiteľom DPH. Vlastní nehnuteľnosť (prevádzkovú budovu - sklad), ktorú však nemá v podnikaní a ako občan ju prenajíma iným podnikateľom. Príjmy z prenájmu v daňovom priznaní k dani z príjmov si s manželkou - ktorá nie je podnikateľkou - rozdeľujú 50:50. Uvedenú budovu majú v bezpodielovom spoluvlastníctve. Keď podnikateľ - platiteľ DPH dáva do prenájmu budovu ako občan, musí uplatniť DPH pri tomto prenájme?

Zdaniteľná osoba X má uzavretú zmluvu o poskytovaní administratívnych služieb s inou slovenskou zdaniteľnou osobou Y na dobu určitú. Novú zmluvu zdaniteľnej osobe X poskytne zdaniteľná osoba Y iba v prípade, ak sa stane platiteľom dane podľa zákona o DPH. Zdaniteľná osoba X tiež plánuje distribúciu programu v oblasti automatizácie spracovania účtovných dokladov (Počítačové služby a služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov). Tento softvér automaticky rozpoznáva a nahráva faktúry a pokladničné doklady do účtovníctva. V súčasnej dobe zdaniteľná osoba X len skúša tento program s vývojármi (zatiaľ nemá uzavretú zmluvu), ale jej e-mailová komunikácia je k dispozícii. Zdaniteľná osoba X nakúpila mobilný telefón a notebook na firmu, účtovníctvo vykonáva vo vlastnej réžii, nedoplatky na daniach nemá, spolu so žiadosťou o dobrovoľnú registráciu by odovzdala tieto doklady: - žiadosť, - dotazník k žiadosti, - zmluvu o poskytovaní administratívnych služieb, - faktúry a dodacie listy spojené s administratívnymi službami, - bankové výpisy (úhrady boli prevodom), - výpis z obchodného registra, - hlavnú knihu a kompletné účtovníctvo, - e-mailovú komunikáciu s vývojármi, - sprievodný list so stručným podnikateľským plánom.

S cieľom harmonizovaného zjednodušenia fungovania malých podnikov v roku 2020 Rada Európskej Únie prijala smernicu 2020/285, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky. Členské štáty majú prijať právne predpisy za účelom transpozície tejto osobitnej úpravy do národnej legislatívy do konca roku 2024. Ministerstvo financií SR v tejto súvislosti predložilo dňa 6. júla 2023 na pripomienkové konanie návrh zákona, ktorým sa, okrem iného, má do slovenského zákona č. 222/2004 Z. z. o dani u pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) implementovať aj táto osobitná úprava pre malé podniky, a to s účinnosťou od 1. januára 2025.

Koncom júna 2023 Európsky súdny dvor (ďalej len „ESD“) rozhodol v prípade C-232/22 Cabot Plastics Belgium SA v. État belge, v ktorom sa zaoberal otázkou, či poskytovanie spracovateľských operácii pre výhradného zahraničného príjemcu týchto služieb právne nezávislým poskytovateľom služby zakladá prevádzkareň na účely DPH pre daného príjemcu služby v krajine poskytovateľa služby.

Celý článok sme uverejnili už v predošlom čísle  Uplatňovanie nezdaniteľných častí základu dane v roku 2023  ...