Zdravotná starostlivosť

V zmysle § 13 zákona o zdravotnej starostlivosti sa za službu súvisiacu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti považuje aj pobyt sprievodcu hospitalizovanej osoby. Služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sú spoplatnené a reguluje ich zákon č. 577/2004 Z.z. Moja otázka sa týka výkladu pojmov uvedených v zákone. Čo sa konkrétne rozumie pod pojmom "pobyt sprievodcu"? Ide len a číru prítomnosť, bez toho že by sprievodca dostal samostatné lôžko, alebo službou je poskytovanie lôžka pre sprievodnú osobu? Zákon č. 577/2004 Z.z. v § 38 ods. 8 písm. d) špecifikuje poistencov, ktorí sú oslobodení od poplatkovej povinnosti. Znenie zákona obsahuje pojem "dojča", no legálnu definíciu tohto pojmu neudáva. Kto sa v tomto prípade považuje za dojča? Dieťa ktoré sa dojčí bez ohľadu na svoj vek, alebo sa výklad tohto pojmu ponecháva na zdravotnícke zariadenie, v ktorom je poistenec hospitalizovaný?

Pacientka bez ťažkostí príde k obvodnému gynekológovi na preventívnu gynekologickú prehliadku, tú jej lekár vykoná a dá jej Výmenný list na mamografiu s tým, že pacientka sa objedná sama v zariadení, ktoré si sama vyberie. Lekár teda nevie čas vyšetrenia ani zariadenie, v ktorom sa mamografia  vykoná (pacientky často aj zariadenia menia podľa toho, kde dostanú skorší termín vyšetrenia). Pacientka  mamografiu absolvuje o cca pol roka, z mamografie je odoslaná domov s tým, že výsledok bude odoslaný jej gynekológovi. Bezprostredne po vyšetrení teda pacientka nie je o výsledku informovaná, nakoľko snímku lekár popisuje až neskôr. Pacientka potom príde ku gynekológovi až o 3 roky s tým, že  má rakovinu prsníka a žiada výsledok mamografie, no gynekológ žiadny výsledok nemá, lebo ho nedostal. Gynekológ ani nevedel, kde a kedy pacientka mala vyšetrenie. Pacientka si teda ide vyžiadať nález mamografie na RTG pracovisko, kde jej oznámia, že mala pozitívny nález  a že ho aj s odporučením ďalšieho postupu poslali gynekológovi klasickou poštou.  Otázka: Kto je v takomto prípade zodpovedný za neoznámenie nálezu pacientke? RTG pracovisko, ktoré tvrdí, že nález odoslali? (pracoviská nálezy posielajú klasickou poštou obyčajne, iné doporučene a niektoré e-mailom) ? Pacientka, ktorú na RTG  poučili, aby sa o výsledku informovala? Gynekológ, ktorý nález nedostal? Pošta? Stratila sa obálka na pošte? 

Členské štáty sú povinné zabezpečiť správne a jednoznačné uplatňovanie oslobodenia od dane, aby sa predišlo daňovým únikom, vyhýbaniu sa dani alebo jej zneužitiu.

Pacient uzatvoril dohodu o poskytovaní ZS s poskytovateľom ZS "A" , približne po 3 mesiacoch od uzatvorenia tejto dohody si našiel nového poskytovateľa ZS "B", s ktorým uzatvoril novú dohodu o poskytovaní ZS. Aké právne následky má uzatvorenie novej zmluvy o poskytovaní ZS s prihliadnutím na § 12 ods. 7, 9 a ods. 10 zákona č. 576/2004 Z. z. o  zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov? 

Veterinárny lekár, ktorý prax vykonáva ako slobodné povolanie dosiahol obrat pre povinnú registráciu pre daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“). Spadajú tieto príjmy do služieb zdravotnej starostlivosti podľa § 29 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“)? Alebo sa na uvedeného veterinára nevzťahuje žiadna výnimka a musí sa registrovať pre DPH podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH?

V súčasnosti zamestnávatelia razia trend zaujať nových zamestnancov cez množstvo poskytovaných nepeňažných plnení – benefitov. Ide o prípady, keď zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť nejaké výhody zamestnancovi, t. j. neukladá mu to ako povinnosť žiadny osobitný predpis, ale on sa sám rozhodne takéto plnenia zamestnancovi poskytovať. Najčastejšími prípadmi sú rôzne dary vo forme napr. mikulášskych balíčkov pre deti zamestnancov, zaplatenie nájmu za napr. za športoviská, rekreačné zariadenia, zaplatenie lekárskych preventívnych prehliadok nad rámec povinností zamestnávateľa, zabezpečenie ubytovania, dopravy na pracovisko alebo napr. aj zaplatenie parkovného.

V poslednej dobe sa pravidelne objavujú otázky, či je zamestnávateľ oprávnený vydať svojim zamestnancom pokyn, ktorým im ukladá povinnosť absolvovať testovanie na Covid-19. Toto testovanie zorganizuje zamestnávateľ a uhradí náklady s ním spojené.

Ak vás zaujímajú odpovede na otázky: "Kto určuje, aké sú faktory práce pri jednotlivých pozíciách? Kto určuje, či je posudok v súlade s BOZP a jednotlivými faktormi zaťaženia? Kto kontroluje, či je možné na základe lekárskeho posudku podpísať dohodu o ukončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov? Pri takomto ukončení pracovného pomeru sa posudzujú len zdravotné dôvody súvisiace s prácou?", prečítajte si článok, v ktorom sa dozviete viac.

Prevzatím čl. 7 smernice Rady 89/391/EHS [1] do zákona č. 124/2006 Z. z. [2] vznikla povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť pre svojich zamestnancov preventívne a ochranné služby. Jednou takouto službou v Slovenskej republike je pracovná zdravotná služba (ďalej len „PZS“). Všetky podrobnosti týkajúce sa PZS upravuje zákon č. 355/2007 Z. z. [3], t. j. PZS je v kompetencii Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „MZ SR“) ako súčasť ochrany zdravia pri práci.

Praktická použiteľnosť niektorých ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“) sa ukáže len pri potrebe ich aplikácie. Toto konštatovanie osobitne platí v aktuálnej situácii šíriacej sa akútnej infekcie horných dýchacích ciest COVID 19, ktorú spôsobuje nový koronavírus (SARSCoV-2) z čeľade Coronaviridae. Zamestnávatelia i zamestnanci sa dostávajú do stresu, keď sa snažia v rôznych ustanoveniach ZP nájsť akúkoľvek zmienku upravujúcu podobnú situáciu, a to najmä v zmysle „spracovania“ evidencie prítomnosti/neprítomnosti zamestnanca v práci v zmysle § 99 ZP. Hneď na úvod je potrebné konštatovať, že žiadny univerzálny postup v tomto prípade neexistuje a nahratie správneho kódu neprítomnosti zamestnanca do dochádzky a evidencie pracovného času závisí od pracovných podmienok zamestnanca, charakteru podnikateľskej činnosti zamestnávateľa i externých vplyvov spočívajúcich v rozhodovaní orgánov verejnej moci, napr. v podobe rozhodnutia o prerušení výučby na základných alebo stredných školách. Autori v predkladanom článku preto nedávajú odpoveď na otázky vznikajúce s ďalším postupom zamestnávateľa, ale snažia sa načrtnúť možné prístupy pri riešení situácie konformné s príslušnými ustanoveniami pracovnoprávnych predpisov.

Zamestnanec spoločnosti absolvoval platené liečenie zo zdravotného poistenia (počas liečenia bol práceneschopný). V priebehu celej doby liečenia ho sprevádzala jeho manželka, ktorá si pobyt financovala z vlastných prostriedkov. Zamestnanec spoločnosti priniesol z kúpeľov faktúru vystavenú na jeho meno. Celková suma faktúry sa skladala z dvoch čiastkových súm. Jedna suma obsahovala príplatok za nadštandard za ubytovanie, bez akýchkoľvek iných poplatkov a bola priradená k menu zamestnanca spoločnosti. Druhá čiastočná suma bola priradená k menu manželky a obsahovala sumu za kúpeľný pobyt manželky a daň za ubytovanie. Faktúra obsahovala presný dátum ich pobytu. Možno považovať príplatok za nadštandard ubytovania zamestnanca spoločnosti za rekreačný poukaz (aj keď bol v tom čase práceneschopný)? Je možné považovať pobyt manželky zamestnanca za pobyt v zmysle ustanovenia § 152a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) a spĺňa manželka podmienky na vyplatenie rekreačného poukazu v sume 275 € zo spoločnosti? Ako postupovať v prípade, keby tieto podmienky nesplnil zamestnanec spoločnosti, mala by aspoň manželka nárok na vyplatenie rekreačného poukazu od spoločnosti?

Máme obavy, či je bod 4. v znení: „Poskytovateľ nie je oprávnený postúpiť akékoľvek práva a pohľadávky vyplývajúce z tejto zmluvy na tretie osoby bez predchádzajúceho písomného súhlasu poisťovne. Právny úkon, ktorým budú práva a pohľadávky postúpené v rozpore s týmto bodom, bude neplatný.“  je  v poriadku a či náhodou v prípade, že zdravotná poisťovňa neuzná poskytnutú zdr. starostlivosť  a zároveň ju neuhradí, či týmto  nedôjde k porušeniu ústavného nároku občana / pacienta na zdravotnú starostlivosť. V takomto prípade, my ako poskytovateľ sme totiž nútení ukončiť zdravotnú starostlivosť aj keď z nášho odborného pohľadu doloženého písomnou zdravotnou dokumentáciou indikácia na zdravotnú starostlivosť existuje, resp. pretrváva.

Držiteľ v roku 2016 uhradil inému držiteľovi, ktorý je aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, za dodané zdravotnícke služby dohodnutú sumu 1 000 €. Akým spôsobom sa zdaní uvedená úhrada?

V prípade, ak je slovenskému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (ďalej len lekárovi) poskytnuté alebo vyplatené peňažné plnenie zo zdrojov v zahraničí od držiteľa, ktorý na území Slovenskej republiky nemá stálu prevádzkareň ani organizačnú zložku, je povinný oznámiť a odviesť zrážkovú daň z peňažného plnenia poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, t. j. lekár?

Novelou zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) publikovanou pod č. 253/2015 Z. z. došlo s účinnosťou od 1. 1. 2016 ku komplexnejšej úprave peňažných a nepeňažných plnení prijatých poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od držiteľov. Úpravy tejto problematiky vyplynuli z praxe a riešia nejednoznačné, prípadne nedostatočne upravené situácie v tejto oblasti tak, aby zabezpečili právnu istotu pre dotknutých daňovníkov.

Sme príspevková organizácia – zdravotnícke zariadenie. Naša hlavná činnosť – poskytovanie zdravotnej starostlivosti nepodlieha dani z príjmov. Od úradu práce dostávame príspevok na mzdu zamestnanca v chránenej dielni. Platí aj pre nás povinnosť zdaniť tento príspevok daňou z príjmov právnických osôb?

Každý zamestnávateľ je povinný vytvárať na pracovisku pracovné podmienky, ktoré neohrozujú zdravie zamestnancov a vykonávať účinné preventívne opatrenia na ochranu ich zdravia. Vyhovujúce pracovné podmienky podporujú zdravotný potenciál zamestnancov a naopak dlhodobo nevhodné pracovné podmienky s výskytom zdraviu škodlivých faktorov v pracovnom prostredí sa časom prejavia zvýšenou chorobnosťou zamestnancov a tým aj ekonomickými stratami zamestnávateľa.

V ďalšej časti seriálu sa zaoberáme preplatením nákladov cezhraničnej starostlivosti poskytnutej poistencovi v inom členskom štáte EÚ, úhradou nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi iného členského štátu EÚ v SR, konaním o predchádzajúcom súhlase na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a žiadosťou o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti.  

Počas tohto roka schválila NR SR tri zákony, ktoré novelizujú zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) a ďalšie zákony súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poistencom verejného zdravotného poistenia. Ustanovujú viaceré, veľmi zásadné zmeny, ktoré nadobúdajú účinnosť v rôznych termínoch.