Identifikácia a spôsoby účtovania zásob vyrobených vlastnou činnosťou

V účtovných jednotkách (ÚJ) zameraných na výrobnú činnosť patria zásoby, predovšetkým zásoby vlastnej výroby, k najvýznamnejšiemu druhu majetku, čomu zodpovedá aj ich prevažne najväčší podiel na celkovom majetku ÚJ.

Na správne zatriedenie zásob do príslušných kategórií a následne ich správne účtovanie je potrebné ich správne rozlišovať. Pre ÚJ je rozhodujúci predmet podnikania, výrobný proces a technologický postup spracovania zásob, aby správne zásoby zatriedila.

K účtovaniu zásob vyrobených vlastnou činnosťou patrí aj účtovanie zákazkovej výroby u zhotoviteľa, pričom sa zákazkovou výrobou rozumie zákazka vznikajúca na základe zmluvy medzi zhotoviteľom a objednávateľom osobitne dohodnutá na zhotovenie majetku alebo kombinácie majetkov, ktoré spolu súvisia alebo sú navzájom závislé vzhľadom na ich dizajn, technológiu, funkciu, účel alebo použitie, pri ktorej objednávateľ určuje hlavné konštrukčné prvky alebo architektonicko-stavebné riešenie, a preto nejde o štandardizovanú výrobu. Zákazkovou výrobou sa, okrem zhotovenia majetku alebo kombinácie majetkov, rozumie aj:

• zmluva na poskytovanie služieb, ktoré priamo súvisia so zhotovením majetku alebo kombinácie majetkov, napríklad služby manažérov projektu alebo architektov,
• zmluva na likvidáciu majetku, obnovu prostredia alebo rekultiváciu životného prostredia po likvidácii majetku, ku ktorému sa táto likvidácia, obnova alebo rekultivácia viaže.

Podľa znenia opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“) zásoby patria do krátkodobého majetku a sú zaradené do troch účtových skupín:

11 – materiál,
12 – zásoby vlastnej výroby,
13 – tovar.

Z členenia majetku ÚJ z časového hľadiska v Postupoch účtovania v PÚ (na dlhodobý a krátkodobý majetok) vyplýva, že krátkodobý majetok je majetok, ktorého doba použiteľnosti, dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je najviac jeden rok.

Z hľadiska charakteru majetku  sú zásoby prevažne hmotnej povahy, napriek tomu existujú aj také  zásoby, ktoré sú produktom tvorivej činnosti nehmotnej povahy, pri ktorých nevznikajú hmotné produkty, napr. nedokončené výkony činností ako služby súdnych exekútorov, architektov, príp. služby poradenskej činnosti (investičnej, daňovej, účtovnej, finančnej ...), ktorej výstup, ako aj fázy rozpracovanosti, sú dokumentované v písomnej, príp. elektronickej podobe.

Takéto konkrétne zvolené rozdelenie zásob v ÚJ musí byť upravené vnútorným predpisom, ako aj spôsob účtovania zásob (spôsob A alebo spôsob B), ktoré si ÚJ, v prípade možnosti voľby, zvolila. Pri triedení krátkodobého majetku v podobe zásob je potrebné postupovať tak, aby ich druhy zodpovedali svojou podstatou charakteru príslušnej kategórie zásob.

Ako materiál sa účtujú najmä suroviny, pomocné látky a prevádzkové látky, náhradné dielce, obaly a ten hmotný majetok, samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných s výnimkou hnuteľných vecí ako umelecké diela, zbierky, predmety z drahých kovov, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorého ocenenie sa rovná sume podľa osobitného predpisu (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.; 1 700 €) alebo je nižšie, s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, ktorý nebol zaradený do dlhodobého hmotného majetku podľa rozhodnutia ÚJ (uvedené vo vnútornom predpise) ako:

1. suroviny sa účtujú hmoty, ktoré pri výrobnom procese prechádzajú úplne alebo sčasti do výrobku a tvoria jeho podstatu,
2. pomocné látky sa účtujú hmoty, ktoré prechádzajú priamo do výrobku, netvoria však jeho podstatu, napríklad lak na výrobky,
3. prevádzkové látky sa účtujú hmoty, ktoré sú potrebné na prevádzku ÚJ ako celku, napríklad mazadlá, palivo, čistiace prostriedky,
4. náhradné dielce sa účtujú predmety určené na uvedenie hmotného majetku do pôvodného stavu alebo prevádzkyschopného stavu