Pre rezervy je charakteristické, že ich účel je známy, neistá je suma ich použitia a neistý je aj čas ich použitia. Zákon o účtovníctve definuje rezervy ako záväzky s neurčitým časovým vymedzením alebo výškou.
Účtovná jednotka (ÚJ) musí pri vedení účtovníctva postupovať tak, aby dodržala zásadu verného a pravdivého zobrazenia majetku a hospodárskej situácie podniku, pričom je nutné dodržiavať zásadu opatrnosti. Do účtovnej závierky musí preto v zmysle § 26 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) premietnuť všetky možné očakávané riziká, straty a znehodnotenia, ktoré môžu ovplyvniť budúce hospodárenie ÚJ, a to vždy bez ohľadu na dosiahnutý výsledok hospodárenia. Zabezpečiť uvedené požiadavky umožňuje účtovanie rezerv, opravných položiek a odpisov.
Pre rezervy je charakteristické, že ich účel je známy, neistá je suma ich použitia a neistý je aj čas ich použitia. Zákon o účtovníctve definuje rezervy ako záväzky s neurčitým časovým vymedzením alebo výškou. Na zákon o účtovníctve nadväzuje definícia rezerv podľa § 19 opatrenia č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“). Rezerva je záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť ÚJ, ktorá vznikla z minulých udalostí, je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky ÚJ, pričom ak nie je známa presná výška tohto záväzku, ocení sa odhadom v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, pri zohľadnení rizík a neistôt. K tvorbe rezervy pristupuje ÚJ, ak je jej charakter strát a záväzkov definovaný a známy, ich vznik je pravdepodobný alebo istý a ich výška alebo dátum ich realizácie sú neurčité.
Rezervy možno teda charakterizovať ako budúce záväzky s neurčitým časovým vymedzením alebo neurčitou výškou, ktorých zmyslom je vyjadriť riziko budúcich strát z podnikania a premietnuť tak do účtovníctva zásadu opatrnosti. Rezervy sa vytvárajú v okamihu, keď sú budúce riziká alebo straty známe na základe súčasných skutočností a je známe, kde možno riziká očakávať. Tvoria sa na predpokladané budúce záväzky, ktoré vznikli z minulej činnosti ÚJ. Z dôvodu, že nie je známa presne ich výška a časové obdobie, neúčtujú sa v rámci záväzkov. Pre úplnosť je nutné uviesť, že záväzok s určitým časovým vymedzením a určitou výškou sa neúčtuje na účte rezerv, ale na príslušnom účte záväzkov.
Členenie rezerv
V zásade rezervy v zmysle účtovných predpisov rozlišujeme na:
- rezervy krátkodobé (rezervy s predpokladanou dobou vyrovnania pri vzniku najviac jeden rok),
- rezervy dlhodobé (rezervy s predpokladanou dobou vyrovnania pri vzniku viac ako jeden rok),
z pohľadu daňového na:
- rezervy zákonné (tvorené ako daňové a čerpané podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. – ďalej len „ZDP“),
- rezervy ostatné (tvorené a čerpané podľa interných predpisov na základe vlastného rozhodnutia).
Oceňovanie rezerv
Spôsob oceňovania rezerv nie je v zákone o účtovníctve určený. Tvorba rezerv vychádza zo zásad verného a pravdivého zobrazenia majetku v účtovníctve a zásady opatrnosti. Vychádzajúc z týchto zásad by sa rezervy mali tvoriť len v takej výške, aká je podľa odborného posúdenia ÚJ potrebná na krytie očakávaného zníženia majetku.
Rezervy sa stanovujú spravidla odhadom. Pri stanovovaní odhadu ÚJ vychádza predovšetkým z predchádzajúcich skúseností, predpokladaných rozpočtov, ale aj z vlastnej intuície a profesionálnej odbornosti. Výška rezervy sa môže stanoviť:
- individuálne (pri tvorbe rezervy sa individuálne posudzuje každý jednotlivý prípad, každý vecný vzťah),
- paušálne (tvorba rezervy sa vzťahuje na veľké množstvo rovnakých prípadov – napr. pri rezerve na záručné opravy výrobkov dodávaných do obchodnej siete).
V prípade, ak bola rezerva vytvorená na dlhšie časové obdobie, alebo sa tvorí v dlhšom časovom období, je potrebné v rámci inventarizácie posúdiť oprávnenosť výšky vytvorenej rezervy a súčasne posúdiť jej dostatočnosť vo vzťahu k existencii rizika. V p