Povinnosť podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov daňovníkovi vzniká vtedy, ak zistí, že jeho daňová povinnosť mala byť vyššia, ako bola uvedená v riadnom daňovom priznaní a je už po lehote na podanie riadneho daňového priznania.
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že v súvislosti s daňou z príjmov sa možno v praxi stretnúť s troma typmi daňových priznaní (DP):
- riadne DP – podáva sa v termíne určenom zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“),
- opravné DP – podáva sa po zistení chyby v riadnom DP, avšak len pred uplynutím lehoty na podanie riadneho DP; pre vyrubovacie konanie sa použije opravné DP alebo hlásenie a na predchádzajúce DP alebo hlásenie sa neprihliada,
- dodatočné DP – podáva sa po zistení chyby v riadnom DP po uplynutí lehoty na podanie riadneho DP.
Procesnú stránku podávania dodatočných DP k dani z príjmov upravuje § 39 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o správe daní“).
Povinnosť podania dodatočného daňového priznania
Povinnosť podania dodatočného DP k dani z príjmov vzniká daňovníkovi vtedy, ak zistí, že jeho daňová povinnosť mala byť vyššia, ako bola uvedená v riadnom DP. V takomto prípade daňový subjekt je povinný predložiť dodatočné DP k dani z príjmov do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po tomto zistení. Uvedené vyplýva z § 39 ods. 2 zákona o správe daní. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň aj splatná.
Vo všeobecnosti možno vychádzať pri určovaní povinnosti, resp. možnosti podať dodatočné DP z § 2 písm. j) ZDP, podľa ktorého je základom dane rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami a daňovými výdavkami podľa § 19 ZDP, pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období, pokiaľ priamo v ZDP nie je ustanovené inak. Zásadu priraďovania výdavku (nákladu) k vecne a časovo súvisiacemu zdaniteľnému príjmu treba rešpektovať aj vtedy, ak daňovník v bežnom zdaňovacom období zistí, že základ dane za niektoré z predchádzajúcich zdaňovacích období vyčíslil v rozpore s právnym alebo skutkovým stavom vtedy platným. Takýmto zistením môže byť predovšetkým:
- zistenie porušenia niektorého ustanovenia ZDP, resp. predchádzajúceho ZDP platného v tom zdaňovacom období, s ktorým predmetná položka vecne a časovo súvisí (napr. nesprávne uplatnenie daňových odpisov),
- zistenie chyby v účtovníctve za predchádzajúce zdaňovacie obdobia (napr. nesprávne zaúčtovanie investície na ťarchu nákladov, nezaúčtovanie alebo duplicitné zaúčtovanie niektorej nákladovej alebo výnosovej položky, číselné chyby),
- následné splnenie podmienky rozhodujúcej pre zahrnutie príslušnej nákladovej položky do daňových výdavkov až v niektorom z nasledujúcich zdaňovacích období.
Uvedené zistenia sú dôvodom na úpravu základu dane za zdaňovacie obdobie, s ktorým príslušná výnosová alebo nákladová položka vecne a časovo súvisí, aj vtedy, ak sa o zistenej skutočnosti účtuje do bežného roka. Ak sú splnené podmienky podľa § 39 zákona o správe daní, daňovník za zdaňovacie obdobie, s ktorým predmetná položka vecne a časovo súvisí, teda podá dodatočné DP.
Na druhej strane však dô