Daňovým priznaním daňovník deklaruje výšku svojej daňovej povinnosti za príslušné zdaňovacie obdobie. V daňovom priznaní je daňovník povinný daň si sám vypočítať a uviesť prípadné výnimky, oslobodenia, úľavy, odpočty a vyčísliť ich výšku.
Podľa ust. § 41 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby (ďalej len „DP alebo daňové priznanie“) za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať každý daňovník tejto dane s výnimkou daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 3 ZDP), ak má iba príjmy uvedené v § 41 ods. 1 ZDP.
V súlade s § 49 ods. 2 ZDP sa DP podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak zákon neustanovuje inak. Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu alebo deň pracovného pokoja (nedeľa, sviatok, štátny sviatok), posledným dňom lehoty na podanie DP je najbližší nasledujúci pracovný deň. Za zdaňovacie obdobie ukončené k 31. 12. 2018 je termín na podanie DP najneskôr do 1. apríla 2019. V tejto lehote je daňovník povinný daň aj zaplatiť.
Podľa § 49 ods. 3 ZDP si daňovník môže predĺžiť lehotu na podanie DP na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane v lehote na podanie DP najviac o tri celé kalendárne mesiace, t. j. najneskôr do 30. júna 2019, a ak súčasťou príjmov daňovníka sú aj zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, t. j. najneskôr do 30. septembra 2019. Oznámenie podáva daňovník na tlačive, ktorého vzor určilo a na svojom webovom sídle uverejnilo finančné riaditeľstvo. Daňovník v likvidácii alebo v konkurze musí podľa § 49 ods. 3 písm. c) ZDP o predĺženie lehoty správcu dane požiadať, a to najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie DP. Správca dane môže na základe takejto žiadosti rozhodnutím predĺžiť lehotu na podanie DP najviac o tri kalendárne mesiace, t. j. najneskôr do 30. júna 2019.
Lehota na podanie daňového priznania je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty priznanie odovzdané správcovi dane alebo odovzdané na poštovú prepravu prostredníctvom poštového podniku alebo prijaté elektronickými prostriedkami na adresu elektronickej podateľne. Daňové subjekty s povinnosťou doručovať podania finančnej správe elektronickými prostriedkami sú povinné podávať DP na štruktúrovanom tlačive len prostredníctvom portálu finančnej správy. Povinnosť doručovať DP správcovi dane elektronicky má podľa § 14 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri.
Pred uplynutím lehoty na podanie DP môže daňovník podať opravné daňové priznanie. V takomto prípade správca dane berie do úvahy opravné DP a na predtým podané DP sa neprihliada. Ak daňovník zistí, že jeho daňová povinnosť sa odlišuje od priznanej dane až po termíne na podanie DP, podáva dodatočné daňové priznanie. Podávanie opravných daňových priznaní a dodatočných daňových priznaní upravuje § 16 daňového poriadku.
Na účely podania DP je daňovník povinný podľa § 49 ods. 11 ZDP zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť do registra v súlade so zákonom o účtovníctve.
Tlačivo daňového priznania
Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2018 sa podáva na novom tlačive vydanom Ministerstvom financií SR pod č. MF/011703/2018-721. Vzor daňového priznania bol ustanovený opatrením MF SR č. MF/010685/2018-721 a je uverejnený vo Finančnom spravodajcovi – príspevok č. 25/2018. Opatrenie nadobudlo účinnosť 1. januára 2019.
Prílohou daňového priznania sú podľa § 49 ods. 1 ZDP doklady uvedené v tlačive DP. Prílohami daňového priznania, aj keď ich daňovník nevypĺňa, sú Príloha k § 13a a § 13b zákona, Príloha k § 30c zákona a Príloha k VI. časti DP, v ktorej sa uvádzajú ďalší prijímatelia podielovej dane.
Na vyplnenie daňového priznania slúži poučenie. Poučenie doplňuje predtlač jednotlivých riadkov priznania a nenahrádza znalosť zákona.
Príklad na vyplnenie daňového priznania s výkladom k jednotlivým riadkom daňového priznania
I. časť – Údaje o daňovníkovi
V I. časti DP sa uvádzajú identifikačné údaje o právnickej osobe. Uvedie sa tu tiež uplatnenie osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane alebo ukončenie uplatňovania osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 ZDP, obmedzená daňová povinnosť daňovníka, ekonomické a personálne prepojenie so závislými osobami, uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 13a alebo § 13b ZDP. Daňovník, ktorý uplatňuje započítanie daňovej licencie podľa § 46b ods. 5 ZDP v znení účinnom do 31. 12. 2017 (označené v tejto časti daňového priznania) a daňovník, u ktorého je zdaňovacím obdobím hospodársky rok končiaci v roku 2018, uvádzajú tiež údaje na účely určenia výšky daňovej licencie podľa § 46b ZDP v znení účinnom do 31. 12. 2017.
Podľa prechodného § 52zk ZDP sa ustanovenie § 46b – Daňová licencia právnickej osoby v znení účinnom do 31. decembra 2017 naposledy uplatní za zdaňovacie obdobie končiace 31. decembra 2017 a ak je zdaňovacím obdobím hospodársky rok, za zdaňovacie obdobie končiace v priebehu kalendárneho roka 2018. Ak daňovník zaplatil za zdaňovacie obdobia končiace v rokoch 2015 až 2017 a pri zdaňovacom období, ktorým je hospodársky rok končiace v rokoch 2015 až 2018, daňovú licenciu podľa § 46b ZDP v znení účinnom do 31. decembra 2017, nárok podľa § 46b ods. 5 v znení účinnom do 31. decembra 2017 na zápočet kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní sa uplatňuje aj po 31. decembri 2017 v súlade s § 46b ods. 5 v znení účinnom do 31. decembra 2017.
Vzhľadom na uvedené, daňovník v I. časti daňového priznania na účely určenia výšky daňovej licencie podľa § 46b ZDP vyznačí, či k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia je platiteľom dane z pridanej hodnoty, či jeho ročný obrat presiahol 500 000 €, či uplatňuje zníženie daňovej licencie podľa § 46b ods. 3 ZDP na polovicu. Daňovník so zdaňovacím obdobím hospodársky rok, ktorý končí v priebehu kalendárneho roka 2018, tiež vyznačí skutočnosť, že daňovú licenciu neplatí iba z dôvodov uvedených v § 46b ods. 7 ZDP. Ak daňovník uplatňuje započítanie daňovej licencie podľa § 52zk ZDP a § 46b ods. 5 ZDP, zaškrtne pole na prvej strane a zároveň vyplní riadok 810, t. j. uvedie sumu daňovej licencie, ktorú by teoreticky platil (podľa kritérií, ktoré spĺňa k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, za ktoré podáva priznanie), ak by v príslušnom zdaňovacom období vykázal daňovú stratu alebo daň nižšiu ako je ustanovená výška daňovej licencie. Započítanie daňovej licencie vykoná daňovník v riadkoch 910 až 1000 a vyplní tabuľku K.
Na riadkoch 13 až 17 v I. časti daňového priznania uvedie daňovník údaje o umiestnení stálej prevádzkarne na území SR, za ktorú sa vypočíta základ dane alebo daňová strata.
♦ Príklad č. 1:
Spoločnosť Alfa, s. r. o., v I. časti daňového priznania uviedla svoje identifikačné údaje.
Okrem identifikačných údajov musí uviesť aj nasledujúce skutočnosti, a to že:
- uplatňuje započítanie daňovej licencie podľa § 46b ods. 5 ZDP,
- je ekonomicky, personálne alebo inak prepojenou osobou,
- je platiteľom DPH k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia.
II. a III. časť – Výpočet základu dane a dane a tabuľky pomocných výpočtov a doplňujúcich údajov
Riadok 100 – Výsledok hospodárenia pred zdanením (zisk +, strata -) alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami (§ 17 ods. 1 ZDP)
Pri zisťovaní základu dane sa v súlade s § 17 ods. 1 ZDP vychádza z výsledku hospodárenia alebo rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Daňovníci účtujúci v sústave podvojného účtovníctva na riadku 100 uvádzajú výsledok hospodárenia pred zdanením (zisk alebo strata) zistený v účtovníctve. K riadku 100 daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva vyplní pomocnú tabuľku F – Doplňujúce údaje (v III. časti DP). Rozdiel riadkov 1 (súčet prevádzkových a finančných výnosov) a 2 (súčet prevádzkových a finančných nákladov) musí byť totožný s údajom na riadku 100.
Ak slovenský rezident časť svojej činnosti vykonáva na území iného štátu prostredníctvom stálej prevádzkarne, je súčasťou výsledku hospodárenia uvedeného na riadku 100 aj výsledok hospodárenia (zisk alebo strata) tejto stálej prevádzkarne. Pri jeho zisťovaní sa postupuje podľa § 17 ods. 1 ZDP s výnimkou výdavkov (nákladov), ktoré je daňovník povinný uhrádzať podľa právnych predpisov platných v štáte, v ktorom je zdroj príjmu, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto právnych predpisoch (§ 17 ods. 14 ZDP).
Daňovník vykazujúci výsledok hospodárenia podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo na riadku 100 uvádza výsledok hospodárenia upravený podľa § 17 ods. 1 písm. c) ZDP (tabuľka G 2 riadok 3 alebo tabuľka G 3 riadok 4). Daňovník vyplňujúci tabuľku G 2 predkladá ako prílohu priznania evidenciu v rozsahu účtovnej závierky, z ktorej by vyčíslil výsledok hospodárenia, ak by účtoval podľa opatrení vydaných MF SR podľa § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve okrem poznámok. Daňovník vyplňujúci tabuľku G 3 predkladá ako prílohu priznania prehľad úprav vykonaných podľa opatrenia MF SR č. MF/011053/2006-72 z 15. februára 2006, ktorým sa ustanovuje spôsob úpravy výsledku hospodárenia vykázaného daňovníkom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo v znení opatrenia MF SR č. MF/026217/2006-72 a opatrenia MF SR č. MF/006689/2015-721 v rámci transformácie výsledku hospodárenia vykázaného podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo na upravený výsledok hospodárenia (tabuľka G 3 riadok 4).
Daňovník – nerezident [§ 2 písm. e) bod 3 ZDP], ktorý vykonáva činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, zisťuje základ dane ako tuzemská právnická osoba podľa § 17 až § 29 ZDP. Postup pri určovaní základu dane stálej prevádzkarne takéhoto daňovníka je uvedený v § 17 ods. 7 ZDP. Ak daňovník – nerezident má na území SR zriadených viac stálych prevádzkarní, prípadne na území SR dosahuje aj iné príjmy, ktoré nie sú súčasťou základu dane stálej prevádzkarne, a z ktorých sa daň nevyberá zrážkou alebo z ktorých vybraním dane zrážkou nie je splnená daňová povinnosť, základ dane sa vypočíta ako súčet základov dane a daňových strát jednotlivých stálych prevádzkarní a základov dane z uvedených ostatných druhov príjmov (§ 17 ods. 25 ZDP). Jednotlivé základy dane (daňové straty) stálych prevádzkarní sa uvedú v VII. časti daňového priznania – Miesto pre osobitné záznamy daňovníka.
Na zistenie základu dane nerezidenta [okrem základu dane zisťovaného podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) ZDP] slúži pomocná tabuľka H – Výpočet základu dane nerezidenta. Základ dane alebo daňová strata z riadku 10 sa uvedie na riadku 301 daňového priznania. Tento nerezident vypĺňa pomocnú tabuľku J – vybrané údaje o príjmoch nerezidenta podľa § 16 ods. 1 písm. f) ZDP.
Daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie na riadku 100 vykazuje:
- výsledok hospodárenia v úhrne z hlavnej nezdaňovanej a zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti uvedený v tabuľke C1 na riadku 1, ak účtuje v sústave podvojného účtovníctva,