Aplikáciu zákona o miestnych daniach na dani z pozemkov dokumentujeme na jednotlivých príkladoch na dani z pozemkov.
Daň z nehnuteľností upravoval zákon č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z nehnuteľností“), ktorý bol s účinnosťou od 1. januára 2005 zrušený zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“). Zákon o miestnych daniach ustanovuje miestne dane, medzi ktoré patrí aj daň z nehnuteľností. Daň z nehnuteľností, ktorá je upravená v druhej časti cit. zákona zahŕňa tri druhy daní:
- daň z pozemkov,
- daň zo stavieb a
- daň bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
Základné zásady zdaňovania daňou z nehnuteľností boli zo zákona o dani z nehnuteľností prenesené do zákona o miestnych daniach. Zákon o miestnych daniach na rozdiel od zákona o dani z nehnuteľností ponechal väčšie právomoci obci napr. pri určení sadzby dane, zníženia sadzby dane, oslobodenia od dane z nehnuteľností a podobne. Aplikáciu zákona o miestnych daniach na dani z pozemkov dokumentujeme na jednotlivých príkladoch na dani z pozemkov. V ďalších číslach sa budeme venovať dani zo stavieb a dani z bytov.
Príklad č. 1:
Fyzické osoby sú členmi lesného a pasienkového spoločenstva. Pozemky, ktoré tieto fyzické osoby vlastnia, prenajímajú spoločenstvu. Postupoval správca dane správne, ak vyrubil daň z nehnuteľností spoločenstvu?
Daňovníka dane z pozemkov vymedzuje § 5 zák