V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa nadobudnutia práva nakladať s tovarom ako vlastník pri reťazových obchodoch – C‑401/18 Herst s. r. o. proti Odvolacímu finančnímu ředitelství.
Predmet sporu
Česká obchodná spoločnosť Herst s. r. o. (ďalej len „Herst“) pôsobí v oblasti autodopravy. Vlastní tiež niekoľko čerpacích staníc pohonných látok.
Na základe uskutočnenej daňovej kontroly správca dane zistil, že spoločnosť Herst v období od novembra 2010 do mája 2013, ako aj od júla do augusta 2013 zabezpečovala svojimi vlastnými dopravnými prostriedkami a na svoje náklady prepravu pohonných látok do Českej republiky z rôznych členských štátov, konkrétne z Rakúska, Nemecka, Slovenska a Slovinska. V rámci tejto prepravy spoločnosť Herst nevystupovala len ako dopravca, ale aj ako konečný odberateľ týchto pohonných látok na konci reťazca po sebe nasledujúcich nákupov a predajov.
Správca dane dospel k záveru, že spoločnosť Herst tieto tovary nadobudla v členských štátoch, v ktorých sa nachádzali pohonné látky v čase, keď ich spoločnosť Herst naložila na prepravu do Českej republiky, a teda uskutočnila nadobudnutia tovarov z iných členských štátov EÚ. Z tohto dôvodu zamietol právo na odpočítanie DPH z tuzemských nákupov tovarov, ktoré si spoločnosť Herst uplatnila.
Spoločnosť Herst namietala, že:
- nadobudnutia pohonných látok, ktoré uskutočňovala v Českej republike, predstavujú nákupy tovaru v rámci Českej republiky,
- keďže sa preprava uskutočnila v režime pozastavenia spotrebnej dane a tento tovar bol prepustený do voľného obehu až po tejto preprave, miestom nadobudnutia pohonných látok je Česká republika,
- preprava pohonných látok sa skladala z dvoch samostatných prepráv – prvou bola medzinárodná preprava medzi dotknutými členskými štátmi a Českou republikou, počas ktorej Herst konala výlučne ako dopravca, a druhou bola vnútroštátn