Podrobné pravidlá vrátenia dane z pridanej hodnoty sú ustanovené v rámci smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len "smernica 2006/112/ES"), pričom upravujú na jednej strane vrátenie dane zdaniteľným osobám, ktoré sú usadené v inom členskom štáte (t.j. zahraničným osobám z iných členských štátov), a na druhej strane určujú postup platiteľa dane v tuzemsku, ktorý žiada o vrátenie dane uplatnenej v cenách tovarov a služieb nakúpených v inom členskom štáte, alebo pri tovare, ktorý bol dovezený do iného členského štátu.
Podmienky spolupráce medzi daňovými orgánmi členského štátu usadenia a členského štátu vrátenia dane upravuje nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktoré stanovuje okrem iného pravidlá a postupy umožňujúce výmenu a uchovávanie informácií elektronickými prostriedkami v súvislosti s vrátením dane zdaniteľným osobám.
Postup platiteľa dane v tuzemsku, ktorý žiada o vrátenie dane uplatnenej v cenách tovarov a služieb nakúpených v inom členskom štáte, alebo pri tovare, ktorý bol dovezený do iného členského štátu [t.j. platiteľa dane registrovaného podľa § 4 alebo § 4b zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH")], ako aj postup žiadosti o vrátenie dane je predmetom úpravy § 55f a § 55g zákona o DPH.
Pravidlá, ktoré sa vzťahujú na platiteľov dane podávajúcich žiadosť o vrátenie dane v inom členskom štáte, sú obdobné ako pravidlá ustanovené pre zahraničné osoby z iných členských štátov podávajúcich žiadosť o vrátenie dane v Slovenskej republike (§ 55a až § 55e zákona o DPH).
Oprávnený žiadateľ
Nárok na vrátenie dane má platiteľ dane, ktorý má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v SR (osoba registrovaná pre daň podľa § 4 alebo § 4b zákona o DPH) a kúpil tovary a služby v jednotlivých členských štátoch s daňou príslušného štátu, resp. doviezol tovary do členských štátov na účely svojho podnikania.
Žiadosť o vrátenie dane môže platiteľ registrovaný podľa § 4 zákona o DPH podať, ak v členskom štáte, v ktorom žiada vrátenie dane, nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v ňom obvykle nezdržiava.
Platiteľ má nárok na vrátenie dane, ak uskutočňuje zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie dane. Platiteľ dane usadený v SR musí splniť podmienky, že za obdobie, za ktoré žiada vrátenie dane, bol platiteľom dane a že nevykonával výlučne činnosti, pri ktorých nemôže daň odpočítať.
Príklad č. 1:
Slovenský podnikateľ, platiteľ DPH, vykonáva výlučne oslobodené činnosti - finančné služby podľa § 39 zákona o DPH. V Rakúsku obstaral v roku 2020 tovar, pričom mu bola účtovaná rakúska DPH. Vzniká mu nárok na vrátenie dane z Rakúska?
Napriek skutočnosti, že slovenský podnikateľ spĺňa podmienku, že v Rakúsku nie je usadený a za obdobie, za ktoré by žiadal vrátenie dane, bol platiteľom dane, nemá nárok na vrátenie dane, pretože v tuzemsku vykonával výlučne činnosti oslobodené od dane bez nároku na odpočítanie dane.
Príklad č. 2:
Daňový subjekt ukončil v roku 2020 podnikanie a bola mu zrušená registrácia za platiteľa DPH. Môže podať žiadosť o vrátenie dane v roku 2020 za rok 2019, keďže v roku 2019 bol ešte platiteľom DPH?
V danom prípade nezdaniteľná osoba už nemá právo podať žiadosť o vrátenie dane.
Príklad č. 3:
Môže zamestnávateľ žiadať o vrátenie dane z výdavkov vynaložených na pracovnej ceste?
Ak zamestnanec vyučtováva výdavky vynaložené na pracovnej ceste prostredníctvom cestovných náhrad, nie je možné ich považovať za prijaté tovary a služby zamestnávateľom od iného platiteľa dane. V takomto prípade zamestnávateľ neúčtuje o kúpe tovarov a služieb, ale o cestovných náhradách, čo znamená, že zamestnancovi prepláca jeho výdavky, ktoré mal v súvislosti s pracovnou cestou. Zames