V Úradnom vestníku Európskej únie 29. 10. 2005 bolo publikované Nariadenie Rady (ES) č. 1777/2005 zo 17. 10. 2005 o vykonávacích opatreniach smernice 77/388/EHS o spoločnom systéme DPH (ďalej len „vykonávacie nariadenie“). Ide o sekundárny legislatívny akt pre oblasť DPH, ktorý má tentoraz formu nariadenia. Doteraz boli pre oblasť DPH v rámci sekundárnej legislatívy spoločenstva prijímané predovšetkým smernice.
Preto je vhodné uviesť, aký je rozdiel medzi týmito formami sekundárnej legislatívy. Smernice sú všeobecne záväzné z hľadiska cieľov, ktoré majú byť dosiahnuté v rámci určitého časového limitu, pričom výber použitých foriem a prostriedkov na dosiahnutie cieľov je ponechaný na legislatívu členských štátov (nie sú priamo vykonateľné v jednotlivých členských štátoch bez premietnutia do národnej legislatívy). Nariadenia majú konkrétny priamy dosah na každého, čo znamená, že sú priamo aplikovateľné a záväzné v celom rozsahu vo všetkých členských štátoch bez potreby akejkoľvek legislatívnej formy na ich zavedenie na úrovni členských štátov. Okrem tohto sekundárna legislatíva môže mať ešte formu rozhodnutí záväzných pre tých, ktorým sú adresované. Môžu byť adresované ktorémukoľvek alebo všetkým členským štátom, podnikom alebo občanom a nevyžadujú si implementáciu do národnej legislatívy. Poslednou formou sekundárnej legislatívy sú odporúčania a názory, ktoré nie sú záväzné.
Rada Európskych spoločenstiev na návrh Komisie Európskych spoločenstiev sa rozhodla prijať opatrenia na zabezpečenie správneho a jednotnejšieho uplatňovania platného systému DPH a na zlepšenie fungovania vnútorného trhu Spoločenstva. Opatrenia sú obsiahnuté vo vykonávacom nariadení a sú určené na vykonanie niektorých ustanovení Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. 5. 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém DPH: jednotný základ jej stanovenia (ďalej len „Šiesta smernica“). Dosah prijatých vykonávacích opatrení zostáva obmedzený, pretože hoci sú vytvorené na to, aby objasnili ustanovenia Šiestej smernice, nemôžu sa od nej odchyľovať. Vykonávacie ustanovenia sa majú aplikovať v oblastiach, kde hrozilo riziko rozdielneho prístupu v dôsledku rozdielov medzi členskými štátmi pri uplatňovaní ustanovení Šiestej smernice.
Na základe skúseností s predtým prijímanými nezáväznými usmerneniami Výborom pre DPH bolo rozhodnuté, že na lepšie zabezpečenie zjednocovacieho uplatňovania ustanovení Šiestej smernice bude prijaté nariadenie, ktoré je záväzné a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Prijaté vykonávacie ustanovenia k Šiestej smernici sa týkajú najmä zdaniteľných osôb, dodania tovaru alebo poskytovania služieb, ako aj miesta ich dodania alebo poskytnutia a tiež cezhraničnej spolupráce.
Vykonávacie opatrenia v nariadení obsahujú osobitné ustanovenia ako odpoveď na určité otázky uplatňovania Šiestej smernice a sú vytvorené tak, aby v celom Spoločenstve priniesli jednotné zaobchádzanie s týmito osobitnými prípadmi. To súčasne znamená, že nie sú uplatniteľné na iné prípady, čo na druhej strane znamená, že je potrebné uplatňovať ich reštriktívne.
Z hľadiska štruktúry vykonávacie nariadenie má okrem úvodných čiastočne vysvetľujúcich ustanovení spolu 23 článkov zaradených podľa vecného obsahu problematík do deviatich kapitol (kapitoly sú označené rímskymi číslami) a dve prílohy. V rámci kapitol sú jednotlivé články, ak je to potrebné, ešte členené do oddielov. Nariadenie nadobudlo účinnosť od 1. 7. 2006, okrem Čl. 13, ktorý sa uplatňuje už od 1. 1. 2006.
V ďalšej časti príspevku sa budeme venovať jednotlivým kapitolám z hľadiska ich obsahu a poukážeme na to, ku ktorým konkrétnym Čl. Šiestej smernice sú vykonávacie ustanovenia prijaté a aký je ich vzťah a spôsob aplikácie v tuzemsku v porovnaní s platným stavom v oblasti DPH, t. j. v porovnaní so zák