Každý zamestnávateľ je podľa § 145 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) povinný poskytovať zamestnancom náhradu výdavkov, ktoré im vzniknú v súvislosti s výkonom práce, a to podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“).
______________________________
Poznámka: Podľa § 171 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z.z.o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "
zákon o štátnej službe") sa na štátneho zamestnanca primeranie uplatní aj § 145 ods. 1 Zákonníka práce.
______________________________
Zákon o cestovných náhradách upravuje podmienky poskytovania cestovných náhrad pri týchto právnych úkonoch/skutočnostiach:
-
pracovná cesta (tuzemská a zahraničná - II. a III. časť),
-
dočasné pridelenie zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi (§ 6 ods. 1 prvá veta),
-
vyslanie zamestnanca na výkon práce do iného členského štátu v rámci poskytovania služieb (§ 6 ods. 2 druhá veta),
-
vznik pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (§ 6 ods. 2),
-
cesta na pravidelné pracovisko v s súvislosti s mimoriadnym výkonom práce a späť (§ 6a),
-
výkon práce v zahraničí (IV. časť),
-
pracovné cesty dočasne prideleného zamestnanca.
Pri týchto právnych úkonoch/skutočnostiach zákon o cestovných náhradách upravuje podmienky poskytovania náhrad, ktoré majú pre zamestnanca nárokový alebo nenárokový charakter.
Nárokové cestovné náhrady
je zamestnávateľ po splnení podmienok ustanovených v zákone o cestovných náhradách povinný zamestnancovi poskytnúť.Nenárokové cestovné náhrady
sú tak isto upravené v zákone o cestovných náhradách a na rozdiel od nárokových cestovných náhrad ich zamestnávateľ nie je povinný zamestnancovi poskytovať. Ich poskytovanie je založené na dohode:-
zamestnávateľa a zamestnanca v pracovnej zmluve alebo inej písomnej dohode, alebo
-
zamestnávateľa a odborovej organizácie, t.j. ich poskytovanie je dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo
-
ich poskytovanie závisí od rozhodnutia zamestnávateľa (napr. na základe vnútorného predpisu).
Zákon o cestovných náhradáchupravuje všeobecné podmienky poskytovania
nenárokových náhrad
v týchto ustanoveniach:-
- stravné pri tuzemskej pracovnej ceste,
-
prvá veta - náhrady pri dočasnom pridelení,
-
- náhrady pri vzniku pracovného pomeru,
-
- náhrada sťahovacích výdavkov,
-
- iné a vyššie náhrady,
-
iné druhy komerčného poistenia pri zahraničnej pracovnej ceste,
-
- vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste,
-
- náhrady pri výkone práce zamestnanca v zahraničí za rodinných príslušníkov.
Nenárokové náhrady môže poskytovať každý zamestnávateľ
bez ohľadu na jeho právnu formu
, t.j. aj zamestnávateľ v rozpočtovej a príspevkovej sfére. V tejto súvislosti treba ale upozorniť na jednu výnimku/obmedzenie pri poskytovaní nenárokových cestovných náhrad, a to nenárokových náhrad
podľa § 9 - iné a vyššie náhrady
. Ich poskytovanie
nie je ale založené na právnej forme zamestnávateľa, ale na spôsobe odmeňovania u konkrétneho zamestnávateľa.
V nasledujúcej časti sú vysvetlené podmienky poskytovania tých
nenárokových cestovných náhrad
pri konkrétnych právnych úkonoch/skutočnostiach,
ktoré môže poskytovať aj zamestnávateľ v rozpočtovej a v príspevkovej sfére.