Dividenda

Finančné služby, ktoré sú oslobodené od dane z pridanej hodnoty (DPH) v rámci legislatívy Európskej únie, zahŕňa a opisuje smernica Rady 2006/112/ESz 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len "smernica o DPH") v článku 135. Oslobodenie finančných činností od DPH v Slovenskej republike upravuje § 39 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH"). Oslobodené od dane sú nielen finančné činnosti, ktoré poskytujú banky, ale aj tie, ktoré poskytujú nebankové subjekty.

Národná rada SR dňa 19.12.2023 schválila tzv. konsolidačný balíček, v dôsledku ktorého dochádza k niekoľkým významným zmenám aj v oblasti daní a odvodov. Tieto zmeny môžu mať v nejakej miere dopad na väčšinu podnikateľov, či už je to z titulu zvýšenia zdravotných odvodov pre zamestnávateľov, znovuzavedenia daňových licencií alebo zmeny hranice obratu pre mikrodaňovníka a uplatnenie zníženej 15 % sadzby dane.

Daň z príjmov Blíži sa povinnosť každého podnikateľa, podanie daňového priznania. Aké zmeny nastali oproti minulému roku? Čítajte v článku Najvýznamnejšie zmeny v tlačivách daňových priznaní FO za zdaňovacie obdobie roka...

Súbor konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa má zabezpečiť dodatočný príjem do štátneho rozpočtu, stabilizácia verejných financií a eliminácia negatívnych vplyvov na vývoj hospodárstva Slovenskej republiky je ustanovený zákonom č. 530/2023 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti si zlepšením stavu verejných financií. Jeho súčasťou je aj novelizácia zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") v ďalej uvedených oblastiach.

V priebehu roka 2023 boli vykonané zmeny zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"), ktoré nadväzujú na úpravy iných právnych predpisov alebo boli predložené z iniciatívy poslancov Národnej rady SR.

Vládny balík na zlepšenie stavu verejných financií bol napriek snahám opozície a dlhotrvajúcim rokovaniam 19. decembra 2023 schválený v NRSR. Prinesie nám zvýšenie daní aj odvodov už od začiatku roka 2024.

Slovenská spoločnosť s. r. o., daňový rezident SR má jediného spoločníka poľského občana, nerezidenta SR, rezident PL. Slovenská s. r. o. ide vyplatiť dividendy za rok 2022. Som názoru, že táto výplata podlieha zrážkovej dani, a keďže ideme na medzinárodnú zmluvu uplatním našu 7 % zrážkovú daň, pretože v Zmluve medzi SR a PL v článku 10 bod 2 písm. b je uvedená vyššia sadzba dane (10 %). daňovník § 2 písm.e) bod 1 predmet dane § 3 ods. 1 pis e) zdroj príjmov § 16 ods. 1 pism. e) bod 9

Ak obchodujete s partnermi v USA alebo vám plynú niektoré druhy príjmov zo zdroja v USA, môžete sa podľa lokálnej legislatívy vystaviť riziku zrážkovej dane vo výške až 30%. Formulár W8-BEN-e umožňuje zahraničnému podniku uplatniť nárok na zníženie sadzby dane v USA, ak má krajina, v ktorej má podnik sídlo uzatvorenú Zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.

Materská spoločnosť ALFA s. r. o. zo Slovenska vlastní väčšinový podiel v slovenskej dcérskej spoločnosti BETA s. r. o. Dcérska spoločnosť BETA s. r. o. dosiahla za zdaňovacie obdobie 2021 zisk, ktorý sa rozhodla v nasledujúcom období vyplatiť vlastníkom. Materská spoločnosť v roku 2022 prijala dividendu z dcérskej spoločnosti za rok 2021 v sume 5 000 €. Materská spoločnosť mala za zdaňovacie obdobie 2022 finančné náklady v sume 1 000 € a výnosy z hospodárskej činnosti 10 000 €. Účtovník materskej spoločnosti zaúčtoval výnosy z hosp. činnosti 10 000 €, finančné výnosy z prijatých dividend 5 000 €, zaúčtoval finančné náklady v sume 1 000 €, z čoho vypočítal zisk pred zdanením 14 000 € (10 000 € + 5 000€ - 1 000 €), a vypočítal 15 % daň z prijímu 2 100 €. Bol takýto postup správny, resp. je správne zdaňovať príjem z vyplatenej dividendy?

Slovenská s. r. o., má v roku 2022 cca 50 000 € výnosov z vyplatených dividend z dcérskych spoločností, ktoré sú podľa § 12, ods. 7 ZDP odpočítateľnou položkou v daňovom priznaní. Spoločnosť má ďalších cca 5 000 € zdaniteľných výnosov a cca 10 000 € daňových nákladov. Je podľa Vás v poriadku vyčísliť daňovú stratu 5 000 €, a teda uplatniť celých 10 000 € do daňových nákladov, ak prevyšujú daňové výnosy a väčšina výnosov je v tomto momente nedaňových?

S účinnosťou od 1. 1. 2018 sa aj do slovenskej daňovej legislatívy zaviedli pre právnické osoby pravidlá pre oslobodenie príjmov z predaja majetkovej účasti v obchodnej spoločnosti vo forme akcií a obchodných podielov. Slovenskí daňoví rezidenti – podnikateľské právnické osoby a zahraničné právnické osoby so stálou prevádzkarňou na Slovensku môžu vzhľadom na prechodné ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“) z tejto úpravy benefitovať od roku 2020.

V poslednej časti článku o zdaňovaní podielov na zisku uverejňujeme modelové situácie s riešením. Súčasťou článku sú aj prílohy, tie uverejňujeme na konci článku.

Cieľom príspevku je vysvetliť aktuálne zdaňovanie podielov na zisku (dividend) s ohľadom na aplikáciu medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia vrátane implementácie súvisiacich opatrení projektu OECD „BEPS“ proti erózii základu dane a presunu ziskov a príslušného primárneho a sekundárneho práva Európskeho spoločenstva v kontexte aktuálneho znenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

Zákonom č. 341/2016 Z. z., ktorý novelizoval zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) sa s účinnosťou od 1. 1. 2017 opätovne zavádza zdanenie dividend (boli zdaňované aj do 31. 12. 2003). Uvedená úprava sa obnovila predovšetkým z dôvodu, že zdanenie dividend je štandardným nástrojom zdaňovania kapitálových ziskov v najvyspelejších krajinách sveta a v krajinách EÚ. V dôsledku osobitnej zníženej sadzby dane sa podiely na zisku z daňového hľadiska posudzujú samostatne. Od roku 2017 zdaňovanie podielov na zisku prešlo viacerými zmenami, ktoré už budú v nasledujúcom príspevku zapracované.

Daná je talianska spoločnosť, ktorá má 100 %-ný podiel na ZI poľskej spoločnosti, a táto poľská dcérska spoločnosť má 100 %-ný podiel na ZI slovenskej spoločnosti. Otázkou je, či slovenská dcérska spoločnosť môže vyplatiť dividendy priamo talianskej spoločnosti? Ako musí postupovať z hľadiska medzinárodného zdaňovania (Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia)?

Eseročke občas “svieti” v účtovníctve resp. v účtovnej závierke na konci roka suma, ktorú jeden či viacerí spoločníci firme dlžia. T.j., pohľadávky voči spoločníkovi/spoločníkovi, najčastejšie účtované na účte 355. Za týmto číslom – a najmä sumou za ním – sa môže skrývať komplikovaný príbeh a rozmanité dôvody a hoci v konečnom dôsledku vieme, že spoločník si zo svojej firmy vlastne nie celkom legálne “vybral svoje”, aj rôzne dôsledky. Prejdime si túto častú situáciu: prečo sa deje, prečo by sa celkom nemala a ako by sa mala/mohla riešiť. 

Spoločnosť (slovenská právnická osoba) vypláca dividendy spoločníkovi (slovenskej právnickej osobe) zo zisku, ktorý bol vytvorený ešte pred rokom 2003. Je táto dividenda predmetom dane? Ak áno, ktorá spoločnosť a akou formou ju bude zdaňovať?

Podnikateľ – samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) nakúpil na akciovom trhu akcie rôznych spoločností (slovenských, amerických aj spoločností z Európskej únie – EÚ). Za rok 2020 mu boli z týchto spoločností vyplatené podiely na zisku týchto spoločností. Podľa akého ustanovenia má tieto príjmy SZČO zdaniť? Ako by takéto príjmy zdaňovala fyzická osoba – nepodnikateľ, ak by obdobne investoval na akciovom trhu?

Zisťovanie výsledku hospodárenia za účtovné obdobie patrí k základným zásadám podvojného účtovníctva. Výsledok hospodárenia pred zdanením sa zisťuje ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov, účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 okrem účtov, na ktorých sa účtuje o dani z príjmu (účty 591, 592, a 595) a účtov vnútroorganizačných výnosov a vnútroorganizačných nákladov.

Jediným spoločníkom slovenskej s.r.o. je firma zo štátu Sv. Krištof a Nevis (St. Kitts and Nevis). Slovensko s týmto štátom nemá medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ale má zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní (Dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach.) Zmluvným štátom je štát, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní. Slovenská firma chce prepísať a uhradiť dividendy tejto materskej firme. Kedže tento štát sa považuje za zmluvný štát, dividendy takto nie sú predmetom dane a môžu sa uhradiť v celej výške. Je hore uvedená úvaha správna?