Náhrada škody

Vznik manka alebo škody predstavuje pre daňovníka určitú majetkovú ujmu, resp. škodovú udalosť, s ktorou je potrebné dôsledne sa vysporiadať nielen z hľadiska majetkovo-právneho, ale aj z hľadiska účtovných a daňových predpisov. Manká a škody vznikajú spravidla nezávisle na vôli účtovnej jednotky a v niektorých prípadoch nemožno ich vzniku vôbec zabrániť. Ich výšku možno často len znížiť, nie však celkom vylúčiť. Daňové predpisy do istej miery rešpektujú okolnosti, ktoré predchádzali vzniku konkrétnej škody a umožňujú pri splnení určitých podmienok uplatniť túto majetkovú ujmu do daňových výdavkov v plnej výške alebo s určitým obmedzením, spravidla do výšky prijatej náhrady od poisťovne alebo inej osoby.

Krádež z hľadiska trestného práva je prisvojenie si cudzej veci páchateľom tým, že sa jej nezákonne zmocní a vlastníkovi tak spôsobí škodu, ktorá sa vyjadrí peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Krádež majetku u podnikateľských subjektov znamená mimoriadny úbytok majetku, s ktorým sa musia vysporiadať nielen majetkovo-právne, ale aj v súlade s daňovými a účtovnými predpismi.

Právny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom vykazuje v porovnaní s ostatnými súkromnoprávnymi vzťahmi isté špecifiká. Je to dané jednak tým, že zamestnávateľ disponuje fakticky silnejším postavením, ktoré je však na druhej strane vyvažované mnohými ustanoveniami zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) chrániacimi slabšie postaveného zamestnanca. Spomedzi mnohých povinností strán pracovnoprávneho vzťahu sa pomerne malá pozornosť venuje povinnosti mlčanlivosti.

Príklady účtovania reklamácií u dodávateľa nadväzujú na príklady účtované u odberateľa pre porovnanie účtovania reklamácií tak u odberateľa ako aj u dodávateľa. Keďže z pohľadu dodávateľov ide najmä o predaj výrobkov, v úvode uvádzame základné súvzťažnosti účtovania nedokončenej výroby.

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežným otázkam týkajúcim sa DPH posúdenia náhrady prijatej operátorom v prípade predčasného ukončenia zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb – C-295/17 MEO – Serviços de Comunicaçőes e Multimédia SA proti Autoridade Tributária e Aduaneira.

V podnikaní pôsobia vo vzájomnej interakcii viaceré podnikateľské subjekty. V rámci ich vzájomnej kooperácie môže dôjsť občas ku vzniku škody, za ktorú nesie jeden z podnikateľov zodpovednosť. Nie každý spor o náhradu škody sa však musí nevyhnutne skončiť pred súdom, keďže podnikatelia môžu uzatvoriť aj dohodu o náhrade škody. V tomto článku sa bližšie pozrieme na niektoré aspekty takejto dohody.

Jedným z následkov porušovania povinností zo strany zamestnancov môže byť aj spôsobenie škody tretím osobám. Tretími osobami rozumieme fyzické alebo právnické osoby odlišné od zamestnávateľa. Spôsobenie škody tretím osobám zo strany zamestnancov môže priniesť v praxi viaceré komplikácie, ktoré budeme rozoberať v tomto článku.

Témou príspevku sú prijaté náhrady škôd a náhrady straty na zárobku, poskytované v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti. V súlade so zákonom o dani z príjmu je od dane oslobodený príjem fyzickej osoby prijatý vo forme náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy, plnenie poskytované na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami.

Právnická osoba v decembri 2010 zaúčtovala škodu na majetku (neodstrániteľnú), avšak ku dňu ukončenia závierky 2010 nemala ešte od poisťovne potvrdenú možnú náhradu škody, takže neúčtovala ani o nároku na náhradu škody ani o žiadnej inej náhrade. V rámci úpravy základu dane 2010 zvýšila základ dane o daňovú zostatkovú cenu tohto vyradeného majetku a upravila základ dane aj o rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou tohto vyradeného majetku. Až v marci 2011 poisťovňa potvrdila nárok na náhradu škody a spoločnosť aj skutočne prijala náhradu škody v marci 2011. Je možné posúdiť tento príjem roku 2011 od poisťovne ako príjem prislúchajúci k výdavku, ktorý nebol uznaný za daňový výdavok § 17 ods. 3 písm. g) a znížiť základ dane 2011 vo výške daňovej zostatkovej ceny majetku (ak bola náhrada vyššia, ako bola táto daňová zostatková cena) alebo znížiť základ dane 2011 vo výške prijatej náhrady (ak bola náhrada nižšia ako daňová zostatková cena majetku)?

Právnická osoba v decembri 2010 zaúčtovala škodu na majetku (neodstrániteľnú), avšak ku dňu ukončenia závierky 2010 nemala ešte od poisťovne potvrdenú možnú náhradu škody, takže neúčtovala ani o nároku na náhradu škody ani o žiadnej inej náhrade. V rámci úpravy základu dane 2010 zvýšila základ dane o daňovú zostatkovú cenu tohto vyradeného majetku a upravila základ dane aj o rozdiel medzi daňovou zostatkovou cenou a účtovnou zostatkovou cenou tohto vyradeného majetku. Až v marci 2011 poisťovňa potvrdila nárok na náhradu škody a spoločnosť aj skutočne prijala náhradu škody v marci 2011. Je možné posúdiť tento príjem roku 2011 od poisťovne ako príjem prislúchajúci k výdavku, ktorý nebol uznaný za daňový výdavok § 17 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov a znížiť základ dane 2011 vo výške daňovej zostatkovej ceny majetku (ak bola náhrada vyššia, ako bola táto daňová zostatková cena) alebo znížiť základ dane 2011 vo výške prijatej náhrady (ak bola náhrada nižšia ako daňová zostatková cena majetku)?

Konateľ spoločnosti havaroval s firemným automobilom tak, že automobil je podľa vyjadrenia autoopravovne neopraviteľný a podľa predajcu autobazáru je nepredajný ani na náhradné diely. Havarovaný automobil je preto vyradený z účtovnej evidencie, odvezený k zošrotovaniu a trvale odhlásený z evidencie vozidiel. Automobil bol poistený a poisťovňa vyplatila náhradu vo výške 15 000 €. Obstarávacia cena automobilu bola 24 000 € a jeho daňová zostatková cena 18 000 €. Účtovná zostatková cena bola 16 500 €.

Zákonník práce rozdeľuje zodpovednosť zamestnanca za škodu na všeobecnú zodpovednosť a osobitnú zodpovednosť. Koncepcia zodpovednosti zamestnanca za spôsobenú škodu je podstatne odlišná od zodpovednosti zamestnanca za škodu podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa Obchodného zákonníka. Zamestnancom sa pritom v zmysle § 11 Zákonníka práce rozumie fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, resp. v obdobných pracovných vzťahoch (ak tak ustanovuje osobitný predpis, napr. štátna služba, verejná správa) vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo odmenu. Netýka sa to teda napr. štatutárnych orgánov obchodných spoločností, na ktorých sa vzťahuje zodpovednosť za škodu podľa Obchodného zákonníka (pozri napr. § 135a Obchodného zákonníka v prípade konateľov s. r. o.).

S pojmom škoda sa často stretávame nielen v účtovníctve, ale aj v celkovej hospodárskej praxi. Obchodný zákonník ani Občiansky zákonník pojem škoda nedefinujú. Zaoberajú sa zodpovednosťou za škodu, náhradou škody, premlčaním nároku na škodu a podobne. Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov na účely účtovníctva definuje pojem škoda v § 26 ods. 4 ako neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie majetku.

V tejto časti prinášame účtovanie na dalších účtoch účtovej triedy 6.