Odklad platenia dane

V marci 2024 daňovník podal oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania za rok 2023 do 30. 9. 2024 z dôvodu dosahovania príjmov zo zdrojov v zahraničí. Po získaní všetkých potrebných podkladov k vypracovaniu daňového priznania však daňovník zistil, že jeho celkové zdaniteľné príjmy za rok 2023 nepresiahli sumu 2 461,41 €, a teda mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2023. Mal aj napriek tomu povinnosť podať daňové priznanie, keďže bolo podané oznámenie o predĺžení lehoty na jeho podanie?

Pre tých, ktorí si predĺžili zákonom stanovenú lehotu na podanie daňového priznania (DP) sa blíži hraničný dátum. Pozor, tento rok vychádza na pondelok 1. júla 2024.

Vznik záložného práva správcu dane na majetok daňového dlžníka predstavuje výrazný zásah do jeho vlastníckeho práva. Preto autoritatívne zriadiť záložné právo môže správca dane len rozhodnutím. Uvedené rozhodnutie správcu dane pritom musí obsahovať jednotlivé obligatórne súčasti. Taktiež platí, že proti rozhodnutiu správcu dane možno podať odvolanie, ktoré však nemá odkladný účinok. Vznik záložného práva na majetok daňového dlžníka pritom má súvis aj s konaním o povolenie odkladu platby dane alebo jej úhrady v splátkach, ktoré sa začína na základe žiadosti daňového subjektu.

Predbežné opatrenie predstavuje jeden z úkonov správcu dane, ktorý sa uplatňuje v záujme riadneho platenia daní daňovým subjektom. Pritom predbežné opatrenie môže správca dane uplatniť výlučne rozhodnutím.

Pokiaľ daňový subjekt potrebuje odložiť úhradu dane, môže požiadať príslušnú obec, ktorá je správcom dane, o odklad jej platenia. Rámcovou právnou úpravou, ktorá upravuje proces odkladu platenia dane je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe dani (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“), ktorú je potrebné obligatórne rešpektovať. Taktiež je potrebné zohľadňovať aj podmienky pre povolenie odkladu dane alebo platenie dane v splátkach, ktoré vydalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. O povolení odkladu platenia dane vydáva správca dane rozhodnutie. Uvedené rozhodnutie musí byť riadne doručené daňovému subjektu a obsahovať jednotlivé obsahové súčasti.

Platobný výmer je podstatným rozhodnutím správcu dane, nakoľko sa ním vyrubuje výška daňovej povinnosti pre daňový subjekt. Pre vykonateľnosť platobného výmeru je nevyhnutné, aby nastali zákonné predpoklady, ktoré musia byť splnené. V prvom rade musí byť platobný výmer právne súladne doručený do vlastných rúk daňového subjektu. Spôsoby doručovania do vlastných rúk ustanovuje zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“), ktorý je rámcovou právnou úpravou. Vykonateľný platobný výmer musí byť právoplatným, teda nemožno proti nemu použiť odvolanie alebo odvolanie už bolo podané, ale nemá odkladný účinok. Preto uvedené predpoklady vykonateľnosti platobného výmeru budú predmetom tohto článku.

Aká je pokuta ak sme podali daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb po termíne. Mali sme odklad do 30.06.2021 ale podali sme ho až 1. 7. 2021.

Finančná správa SR od spoločnosti požaduje predloženie účtovných dokladov o nákladoch na financovanie obežného majetku za tri kalendárne mesiace predchádzajúce podaniu žiadosti na odklad platenia dane? Ktorých dokladov sa týka táto požiadavka? Sú to napríklad úverové zmluvy, pôžičky spoločnosti a vyčíslenie súvisiacich úrokových nákladov?

Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) umožňuje daňovým subjektom využiť inštitút odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach, ak sa daňový subjekt v čase splatnosti dane dostane do platobnej neschopnosti z objektívnych alebo aj zo subjektívnych dôvodov. Ak daňový subjekt nezaplatí daň vo výške a v lehote jej splatnosti, stáva sa daň, v prvý deň po lehote jej splatnosti daňovým nedoplatkom.

Aké sú možnosti podania daňového priznania k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2019 aj po uplynutí lehoty na jeho podanie po skončení pandémie bez toho, aby správca dane uložil pokutu za jeho podanie po ustanovenej lehote podľa § 21 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 67/2020 Z. z.)? Je žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty alebo odkladu platenia dane spoplatnená?

Dňa 22. septembra 2020 Národná rada SR schválila zákon, ktorým sa na účely správy daní, ale aj ostatných daňových zákonov, určila fikcia ukončenia pandémie na  30. september 2020.

V priebehu roka 2019 boli schválené štyri novely zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).

V nadväznosti na skôr prezentovaný návrh viacerých daňových opatrení za účelom pomoci s ekonomickým dopadom koronavírusu na hospodárstvo bolo dňa 18.3.2020 prijaté Nariadenie Vlády č. 48/2020 Z. z. pre oblasť dane z príjmov, ktorým sa upúšťa od vymáhania sankcie za určité správne delikty.

Napriek avizovanej zmene ostali odklady pri podávaní daňových priznaní k dani z príjmov za rok 2014 „po starom“. Lehotu na podanie daňového priznania je možné aj naďalej predĺžiť o 3 alebo 6 mesiacov na základe oznámenia. Poradenská spoločnosť Accace, ktorá na Slovensku pôsobí v oblasti daňového poradenstva a outsourcingu účtovníctva a miezd, vám prináša informácie, komu sa oplatí požiadať o predĺženie lehoty a na čo si dať pozor.

V roku 2007 obec na základe žiadosti daňovníka povolila odklad platenia dane z nehnuteľností na rok 2007. Daňovník odloženú daň z nehnuteľností zaplatil v lehote, ktorá mu bola stanovená v rozhodnutí. Je obec povinná za dobu povoleného odkladu vyrubiť sankčný úrok?

Poľnohospodársky podnik požiadal správcu dane o platenie dane v splátkach na rok 2008, pretože obec všeobecne záväzným nariadením na rok 2008 na toto zdaňovacie obdobie neurčila splátkový kalendár. Obec vydala rozhodnutie o zriadení záložného práva podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p., zákona, zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. Do konca minulého roka správa katastra nemala námietky. Začiatkom roka 2009 správca dane podal na správu katastra návrh na zaregistrovanie rozhodnutia najskôr o zrušení záložného práva, (pretože to bolo na tú istú nehnuteľnosť) a následne na zriadenie záložného práva. Kataster obci oznámil, že obec musí predložiť záložnú zmluvu vypracovanú podľa § 151a a § 552 Občianskeho zákonníka, pričom obci zoslal aj vzor zmluvy. Ako má obec v tejto veci postupovať?

Mnohí podnikatelia, či už fyzické alebo právnické osoby, počas vykonávania podnikateľskej činnosti sa dostávajú do prechodnej platobnej neschopnosti z najrôznejších príčin. Nie všetci však vedia, že majú možnosť požiadať správcu dane (obec, daňový úrad alebo colný úrad) o odklad platenia dane, resp. o platenie dane formou splátok. Túto možnosť upravujú ust. § 59 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. (ďalej len „zákon o správe daní“). Je však potrebné upozorniť podnikateľov na skutočnosť, že daňový subjekt nemá právny nárok na povolenie odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach, preto nemá ani možnosť odvolať sa proti vydanému rozhodnutiu (§ 59 ods. 8 zákona o správe daní). Z ust. § 100 písm. a) a b) zákona o správe daní vyplýva, že rozhodnutia o odklade platenia dane alebo daňového nedoplatku, ako aj platenie dane alebo daňového nedoplatku v splátkach podľa § 59 cit. zákona sú vylúčené z preskúmavania súdmi. Odklad platenia dane, resp. platenie dane v splátkach sa vzťahuje na všetky druhy daní, ktoré sú daňové subjekty povinné platiť v zmysle príslušných daňových zákonov.