OECD

Cieľom príspevku je vysvetliť aktuálne zdaňovanie podielov na zisku (dividend) s ohľadom na aplikáciu medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia vrátane implementácie súvisiacich opatrení projektu OECD „BEPS“ proti erózii základu dane a presunu ziskov a príslušného primárneho a sekundárneho práva Európskeho spoločenstva v kontexte aktuálneho znenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

Druhá časť článku, ktorého prvú časť sme ­uverejnili v minulom čísle a ktorá je pokračovaním, bližšie oboznamuje s opatreniami zavadzanými spomenutou Smernicou ATAD.

Cieľom tohto príspevku je informovať o najvýznamnejších zmenách, ku ktorým došlo predmetnou aktualizáciou, jednak v samotnom texte Modelovej daňovej zmluvy OECD o príjmoch a o majetku ako aj v Komentári k tejto zmluve.

Jednou z najčastejšie riešených otázok zdaňovania príjmov, hlavne z pohľadu občanov, je zdaňovanie prímov dosahovaných z prenájmu nehnuteľností. Keďže od 1. 1. 2013 sa vylúčila možnosť pre daňovníkov pri tomto druhu príjmu odpočítavať si paušálne výdavky, častými sú otázky týkajúce sa druhu výdavkov, o ktoré by bolo možné znížiť tieto príjmy. Vzhľadom na skutočnosť, že je možné stretnúť sa aj s prenájmom nehnuteľnosti, ktorú vlastnia na území Slovenskej republiky aj cudzinci, rozoberieme v nasledujúcom príspevku nielen príjmy z prenájmu nehnuteľnosti plynúce našim daňovníkom, či už z nehnuteľnosti umiestnenej na území iného štátu alebo na území Slovenskej republiky ale aj príjmy plynúce zahraničným daňovníkom z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej na našom území.

V druhej časti príspevku autorka vysvetľuje hlavné rozdiely medzi legislatívnym rámcom starého Článku 7 Modelovej zmluvy OECD a Komentára k Článku 7 vo verzii z roku 2008 a legislatívnym rámcom nový Článok 7 Modelovej zmluvy OECD a Komentár k Článku 7 vo verzii z roku 2010.

Príspevok vysvetľuje princípy prisudzovania ziskov stálej prevádzkarne v kontexte nového prístupu OECD k prisudzovaniu ziskov stálej prevádzkarne („Authorised OECD Approach“ AOA). V úvode je stručne definovaný legislatívny rámec, ktorý vymedzuje podmienky vzniku stálej prevádzkarne podľa Modelovej daňovej zmluvy OECD o príjmoch a o majetku (ďalej len „Modelová zmluva OECD“) a podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

Cieľom príspevku je informovať o najvýznamnejších zmenách, ku ktorým došlo predmetnou aktualizáciou v texte Modelovej zmluvy ako aj v Komentári k tejto zmluve. Druhá, záverečná časť je okrem iného zameraná na aplikáciu zmlúv na zdaňovanie príjmov plynúcich z transakcií realizovaných v telekomunikáciách, úpravu Komentára Modelovej zmluvy k Článku 15 a iné.

Cieľom príspevku je informovať o najvýznamnejších zmenách, ku ktorým došlo predmetnou aktualizáciou v texte Modelovej zmluvy ako aj v Komentári k tejto zmluve.

V tejto časti seriálu sa venujeme úrokom a iným výnosom podobného charakteru, príjmom z nájomného alebo z iného využitia nehnuteľností alebo hnuteľných vecí, príjmom z predaja vecí alebo majetkových práv umiestnených na území SR,odmenám členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov PO za výkon funkcie a ďalším príjmom definovaným ako zdroj príjmov na území SR.

V tejto časti sa autorka zamerala na príjmy, ktoré nevyžadujú fyzickú prítomnosť daňovníka – príjmy plynúce z rôznych foriem majetku daňovníka umiestneného na území Slovenskej republiky a príjmy z duševného vlastníctva.

Pokračovanie článku z predošlého čísla, v ktorom sa autorka podrobne venuje predmetu dane.

Posledné roky sa stretávame v čoraz väčšej miere s tým, že naši občania idú pracovať do zahraničia alebo zahraniční pracujú na území SR, resp. podnikatelia vykonávajú svoju činnosť aj v zahraničí a zase naopak. V nemalej miere sa tiež investuje kapitál zahraničných firiem na Slovensku alebo slovenských v zahraničí rovnako ako fyzických osôb, ktoré využívajú ponuky, finančného medzinárodného trhu. Nesmieme tiež zabúdať ani na čoraz väčšiu prítomnosť zahraničných športovcov a umelcov na území Slovenska alebo naopak. V takýchto prípadoch nastáva otázka, ako a kde príjmy dosahované v zahraničí alebo zahraničnými daňovníkmi na našom území zdaniť. Aký právny predpis použiť? Nebudú tieto príjmy dvakrát zdanené? V nasledujúcom príspevku preto uvedieme kedy a kde vzniká daňová povinnosť, aký je rozsah daňovej povinnosti daňovníkov na území Slovenska, aký je vzťah medzi zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia a zákonom o dani z príjmov a ako je možné riešenie dvojitého zdanenie príjmov.

V záverečnej časti tejto série autorka uvádza stručné zhrnutie k najdôležitejším ostatným článkom Modelovej zmluvy s dôrazom na článok 23 Metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia.

Jeden z posledných summitov G20 (skupina ministrov financií dvadsiatich krajín – Argentína, Austrália, Brazília, Kanada, Čína, Francúzsko, Nemecko, India, Indonézia, Taliansko, Japonsko, Mexiko, Rusko, Saudská Arábia, Juhoafrická republika, Južná Kórea, Turecko, Veľká Británia, USA a Európska únia zastúpená guvernérom Európskej centrálnej banky a predsedajúcou krajinou) sa venoval klasifikácii daňových rajov, pričom vyvolal rôzne reakcie. Skupina krajín G20 rozdelila krajiny podľa klasifikácie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), teda podľa toho, ako zaviedli systém daňových štandardov OECD.

Pri rozvoji medzinárodného podnikania vznikajú stále nové otázky v oblasti medzinárodného zdaňovania príjmov. Prístupy k ich riešeniu sa premietajú aj do zmien Vzorovej zmluvy OECD a Komentáru k nej. Posledná aktualizácia oboch dokumentov je platná od 17. 7. 2008. V článku informujem o najpodstatnejších zmenách a vysvetľujem dôvody ich prijatia.

V predchádzajúcej časti uverejnenej v DaÚ č. 9/2008 som sa venovala najmä tým článkom Modelovej zmluvy OECD, ktoré určujú, kedy je možné zmluvu aplikovať a na ktoré druhy daní. Ak je možné zmluvu uplatniť, alokačné pravidlá v článkoch 6 až 21 podľa charakteru príjmu určia, ktorý štát a v akom rozsahu má právo súvisiaci príjem zdaniť. Nižšie uvádzam základné zhrnutie k článkom 6 (Príjem z nehnuteľného majetku) a 7 (Zisky podnikov).

V tejto časti sa sústredím na analýzu primárnych definícií a článkov Modelovej zmluvy OECD (predovšetkým na články 1, 2, 3 a 4) vo vzťahu k špecifikám slovenskej legislatívy a na druhy daní, ktoré zmluvy pokrývajú.

Ďalšie funkcie zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia Ďalšou významnou funkciou Zmluvy je zabrániť daňovému úniku, t. j., aby nedošlo k situácii, že daňovník neoprávnene zníži svoju daňovú povinnosť v jednom štáte, alebo že dosiahne nezdanenie svojich príjmov v obidvoch štátoch. Takúto situáciu rieši Zmluva v Čl. 9 – Združené podniky, Čl. 11 ods. 4, Čl. 12 ods. 6 a Čl. 26 – Výmena informácií.

V piatej časti seriálu k Modelovej zmluve OECD (ďalej len „Zmluva“) sa budeme zaoberať jej ustanoveniami týkajúcimi sa zdanenia príjmov z užívania majetku a jeho predaja, príjmov fyzických osôb a tzv. iných príjmov, keďže zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorené na základe Zmluvy sú tzv. komplexné zmluvy, ktoré riešia zamedzenie dvojitého zdanenia všetkých teoreticky aj prakticky možných druhov príjmov.

Licenčné poplatky, ktorými sa zaoberá Čl. 12 Modelovej zmluvy OECD, sú pre príjemcu v princípe príjmami z prenájmu. Prenájom sa môže poskytnúť v súvislosti s podnikom (napr. použitie autorského práva na literárne dielo poskytnuté vydavateľom alebo použitie patentu poskytnuté vynálezcom) alebo celkom nezávisle od akejkoľvek činnosti poskytovateľa (napr. poskytnutie patentu dedičom).