Oprava základu DPH

Nedôvodná fakturácia dane z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH"), resp. uvedenie DPH na faktúre nad rámec zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") má za následok povinnosť poskytovateľa plnenia (dodávateľa) odviesť túto DPH. Vyplýva to z článku 203 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH (ďalej len "smernica o DPH") a tiež z § 69 ods. 5 zákona o DPH.

Od dodávateľa sme dostali opravný daňový doklad, v ktorom je uvedené "dobropisujeme chýbajúce perá v dodávke tovaru" (objednali sme 100 ks pier, tie boli aj vyfakturované, pri počítaní dodaných pier sme zistili, že 10 ks chýba). Faktúra bola vystavená v mesiaci 9/2023 a opravný doklad v mesiaci 10/2023. Ide v tomto prípade o: - opravu základu dane podľa § 25 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") a doklad mal byť uvedený v daňovom priznaní v riadku 28 v mesiaci 10/23 (vtedy sme dobropis obdržali) alebo - chybne vystavenú faktúru a doklad mal byť uvedený v riadku 21 a malo sa podať dodatočné priznanie za mesiac 9/2023.

Spoločnosť, mesačný platiteľ DPH zahraničným odberateľom (platiteľom DPH v Nemecku a Francúzsku) predáva výrobky (zvárané konštrukcie). V prípade nejakej chyby na týchto výrobkoch vykonajú opravu vo vlastnej réžii. Neposielajú výrobky naspäť, iba vo výnimočných prípadoch. Za vykonanú opravu vyčíslia určitú sumu, a tú si stiahnu z platby za faktúru, ktorú slovenskej spoločnosti majú uhradiť. Odmietajú vystaviť faktúru za túto opravu, vystavia len „záťaženku“, kde uvedú, že ide o reklamáciu a akú sumu za opravu vyčíslili. Ako má v tomto prípade postupovať slovenský dodávateľ, keďže mu táto suma za opravu ostáva v pohľadávkach a tam je označená ako neuhradená? Môže vystaviť dobropis na stiahnutú sumu a ponížiť tým sumu dodávaného tovaru do EÚ a zahrnúť to do daňového priznania a súhrnného výkazu? Alebo vystaví faktúru so zápornou hodnotou a bude to pokladať za náhradu škody (finančné vysporiadanie), ktorá nie je predmetom zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“)?

V podnikateľskej praxi dochádza k prípadom, keď po uskutočnení zdaniteľného obchodu platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH) nastane dôvod k zmene pôvodnej fakturovanej ceny a je potrebné vykonať opravu podľa § 25 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Takáto zmena má dopad na už priznanú DPH u dodávateľa a tiež u odberateľa na odpočítanú DPH. Opravy je potrebné uviesť v daňovom priznaní a tiež kontrolnom výkaze podanom za aktuálne zdaňovacie obdobie.

Článok 90 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení ustanovuje povinnosť zaviesť do vnútroštátneho práva mechanizmus opravy základu dane v prípadoch zrušenia, odmietnutia, úplného alebo čiastočného nezaplatenia alebo zníženia ceny po dodaní tovaru alebo služby za podmienok, ktoré si tieto členské štáty stanovia.

Právnická osoba účtujúca v podvojnom účtovníctve, ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty dostala 7. januára 2023 vyúčtovaciu faktúru za dodanú elektrickú energiu – opravný doklad, s uvedeným preplatkom v celkovej sume 3 500 €. Vyúčtovanie sa vzťahuje na obdobie od januára 2022 do konca decembra 2022. Na vyúčtovaní je dátum vystavenia a zároveň aj dátum dodania dokladu dňa 7. januára 2023. Ako má právnická osoba správne zaúčtovať túto faktúru a do akého obdobia ju má zaradiť, keďže prišla v roku 2023, ale vzťahuje sa na rok 2022 a zároveň ide o opravný doklad? Z hľadiska zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) ju má právnická osoba zaradiť do roku 202 alebo do roku 2023?

PO, PU, platiteľ DPH 07.01.2023 nám prišla vyúčtovacia faktúra - opravný doklad /preplatok 3 500,-€/ ide o obdobie 01-12/2022 dátum vystavenia aj dodanie dokladu 07.01.2023 Ako správne zaúčtovať túto faktúru a do akého obdobia /2022? 2023/ - keďže ide o opravný doklad? A kam správne patrí z hľadiska DPH /2022? 2023?/

Platiteľ DPH si môže opraviť základ dane z nezaplatenej pohľadávky, pri ktorej skutočnosť, že nebude zaplatená, je definitívnej povahy, resp. je možné s vysokou mierou pravdepodobnosti predpokladať, že zaplatená nebude. Uvedené je v súlade so zásadou neutrality DPH a článkom 90 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“). Možnosť opravy základu dane pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty je v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) upravená v ustanovení § 25a.

Od roku 2021 je možné získať späť už odvedenú daň z pridanej hodnoty (DPH) z pohľadávky, ktorú odberateľ neuhradil. Táto možnosť sa týka aj starších pohľadávok – teda dodávok a odberateľských faktúr spred roka 2021. Pravidlá pre opravu DPH (a základu DPH) z nevymožiteľných pohľadávok sú v niektorých bodoch podobné pravidlám pre daňový odpis samotnej pohľadávky z hľadiska dane z príjmov pri jej definitívnom vyradení z účtovníctva a upustení od jej vymáhania. V článku si porovnáme pravidlá pre oba režimy vrátane niekoľkých príkladov z praxe.

Už začiatkom novembra 2020 bola schválená vládna novela zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), ktorá mení a upravuje zákon o DPH od 1. 1. 2021, resp. od 1. 7. 2021. Medzi najvýznamnejšie zmeny v oblasti DPH, ktoré platia počnúc rokom 2021, patrí aj možnosť opravy základu dane pri nevymožiteľnej pohľadávke. Cieľom novely zákona o DPH bolo v tomto prípade prebrať článok 90 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení.

Rok 2021 priniesol do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) nový režim pre platiteľov DPH, vďaka ktorému môžu získať späť už odvedenú DPH z niektorých dodávok, ktoré im odberateľ preukázateľne neuhradil. Nová možnosť sa dokonca vzťahuje aj na pohľadávky spred roka 2021, zároveň však musí ísť o pohľadávky sapĺňajúce nové pravidlá. Na platiteľa DPH ako dodávateľa aj odberateľa sa zároveň vzťahujú nové povinnosti.

Spoločnosť A je česká firma, platiteľ v CZ (neregistrovaný na Slovensku k DPH) predáva tovar slovenskej firme B (platiteľ podľa § 4 zákona o DPH) formou klasického medzinárodné predaja tovaru. Tovar sa prepravuje fyzicky z CZ do SK. Takže firma B je priamym odberateľom firmy A. Následne firma B predáva tento tovar finálnym slovenským zákazníkom, ktorí môžu byť platiteľmi DPH, aj neplatiteľmi DPH. Spoločnosť A vystavuje finančné dobropisy priamo finálnym slovenským zákazníkom, t. j. poskytuje zľavu osobám iným ako svojim priamym odberateľom. Na týchto dobropisoch pre finálnych zákazníkov by bol odkaz na výrobné číslo tovaru, číslo predajného dokladu firmy B, suma faktúry firmy B a poznámku, že podľa § 53 ods. 1 zákona o DPH je príjemca plnenia, ku ktorému sa zníženie ceny viaže, povinný opraviť odpočítanú daň. Aby samozrejme nedošlo k porušeniu princípu neutrality DPH. Podľa § 25 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) platiteľ opraví základ dane pri znížení ceny tovaru alebo služby, ku ktorému dôjde po vzniku daňovej povinnosti. Podľa § 25 ods. 3 tohto zákona sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou a opravenou daňou uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane. Ak sa pri oprave základu dane nevyhotovuje doklad o oprave základu dane, uvedie sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá má za následok opravu základu dane. Zároveň, podľa § 53 ods. 1 zákona o DPH je príjemca plnenia, ku ktorému sa zníženie ceny viaže, povinný opraviť odpočítanú daň, pričom oprava sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ dostal doklad o oprave základu dane. Ak platiteľ doklad o oprave základu dane nedostane do 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa §25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie základu dane, opraví odpočítanú daň v zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1. Zákon o DPH definuje základ dane pri dodaní tovaru a služby v § 22. Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Z uvedeného výslovne nevyplýva, že oprava základu dane sa vzťahuje len na prípady, ak príjemca zľavy je tou istou osobou ako je príjemca plnenia. Preto ak spoločnosť A poskytne na základe splnenia určitých kritérií finálnym zákazníkom zľavu z tovaru, mala by spoločnosť A znížiť pôvodný základ dane z predaného tovaru o hodnotu poskytnutej zľavy, zníženú o daň. Takýto postup podporujú aj viaceré rozsudky Európskeho súdneho dvora, napr. rozsudky C-317/94, Elida Gibbs Ltd a C-427/98, Komisia vs. Nemecko. Oprava základu dane u Spoločnosti A nebude mať vplyv na odpočítanie dane u spoločnosti B, nakoľko títo nie sú do poskytnutia zľavy zainteresovaní. Finálny zákazník, ktorý získa zľavu priamo od Spoločnosti A, bude mať povinnosť (za predpokladu, že ide o platiteľa DPH) opraviť odpočítanú DPH. Tento postup vyplýva i z princípu zachovania neutrality DPH. Slovenský Zákon o DPH neukladá v predmetnom prípade českej Spoločnosti A povinnosť vystaviť doklad o oprave základu dane pre firmu B. Spoločnosť A nevystaví dobropis pre firmu B, a preto sa jej nemení ani CZ súhrnný výkaz. Tiež z tohto dôvodu ani firme B sa nemení SK DPH priznanie. Je hore uvedený postup v súlade so zákonom o DPH? Dúfame, že medzinárodné DPH priznania medzi firmou A a B sa nebudú meniť.

Národná rada SR schválila 5. novembra 2020 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) a ktorý bol zverejnený v zbierke zákonov 2. decembra 2020 pod č. 344/2020. Niektoré ustanovenia zákona č. 344/2020 Z. z. (ďalej len „novela zákona o DPH“) nadobudli účinnosť 1. januára 2021, ďalšie ustanovenia nadobúdajú účinnosť 1. júla 2021.  

Od 1. januára 2021 dochádza v zákone č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") k rozšíreniu možností zníženia základu DPH podľa článku 90 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len "smernica o DPH"). Ide o reakciu na výklad tohto ustanovenia vplývajúci z judikatúry Súdneho dvora EÚ. Z ustálenej judikatúry vyplýva záver, že v súlade so zásadou neutrality DPH členské štáty EÚ umožnia opravu základu dane z nezaplatenej pohľadávky, pri ktorej skutočnosť, že nebude zaplatená, je definitívnej povahy, resp. z okolností každého jednotlivého prípadu možno s vysokou mierou pravdepodobnosti predpokladať, že zaplatená nebude.

Podnikateľský subjekt vystavil faktúru do zahraničia (Švajčiarsko) za poskytnuté služby podľa § 65 (režim cestovnej kancelárie) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) za služby poskytnuté v mesiaci august. DPH z prirážky odviedol za mesiac august v riadnom termíne. Následne však zistil, že jednému klientovi vyfakturoval o jednu položku viac a druhému menej. Klient požaduje opravu. Podnikateľský subjekt preto potrebuje vystaviť dobropis jednému klientovi a ťarchopis druhému klientovi v septembri. Musí v takomto prípade podať dodatočné daňové priznanie k DPH za mesiac august k položkám DPH na výstupe?

Dodávateľ vystavil zálohovú faktúru, ktorú odberateľ uhradil. K prijatej platbe vystavil doklad a odberateľ si odpočítal z nej DPH. Nasledujúci mesiac došlo k plneniu, pri ktorom bola odpočítaná len časť zálohy. Časť zálohy zostala otvorená, lebo nedošlo k plneniu vo výške uhradenej zálohy a ani nedôjde. Z uvedeného dôvodu sa dodávateľ dohodol s odberateľom o vrátení zostávajúcej časti zálohy, uzavreli písomnú dohodu, v ktorej sa obe strany dohodli, že sa postupuje v zmysle § 25 ods. 6 zákona o DPH a nebude sa upravovať základ dane a daň. Možno toto vrátenie časti zálohy považovať za opravu základu dane podľa § 25 zákona o DPH a uplatniť aj § 25 ods. 6 zákona o DPH?

Súd v r. 2018 neuznal dodávateľovi pohľadávku z roku 2010. Odpoveď Finančného riaditeľstva ohľadom neplatnosti pohľadávky v súvislosti s uplatňovaním DPH bola: právna „neplatnosť“ pohľadávky nemá retroaktívny účinok v oblasti uplatňovania DPH, už uplynula lehota viac ako 5 rokov, keď nie je možné žiadať o vrátenie DPH [podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.]. Ako má dodávateľ postupovať? Môže spraviť len odpis pohľadávky a keďže je táto nepremlčaná (súd bol v rokoch 2011-2018), vykáže odpis v daňových výdavkoch v roku 2018?

Spoločnosť ABC v roku 2010 vystavila odberateľovi faktúru za dodanie, ktorý však túto faktúru neuznal a v danej veci bol vedený súdny spor. Súd v roku 2018 neuznal spoločnosti ABC predmetnú pohľadávku, a teda rozhodol v prospech odberateľa. Nakoľko spoločnosť ABC vystavila túto faktúru, riadne odviedla v roku 2010 DPH a tiež zdanila výnosy, no súd neuznal túto pohľadávku, možno vystaviť dobropis k tejto pohľadávke?

Spoločnosť sa zaoberá nákupom a predajom tovaru. V roku 2018 jej odberateľ vrátil tovar, ktorý mu predala a vyfakturovala v roku 2011, t. j. pred 7 rokmi. Môže spoločnosť v tomto prípade postupovať podľa § 25 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) o oprave základu dane napriek tomu, že § 69 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) ustanovuje lehotu na zánik práva vyrubiť daň zo strany Finančnej správy SR na 5 rokov?

Spoločnosť vlastnila budovu. Vzhľadom na to, že potrebovala finančné prostriedky, uzatvorila s lízingovou spoločnosťou zmluvu o spätnom lízingu na túto budovu. Hodnota budovy bola cca 1,3 mil. eur. Lízingová spoločnosť bola ochotná urobiť relízing len na sumu 950 000 eur. Po dvoch rokoch riadneho splácania lízingu a po dohode s lízingovou spoločnosťou lízingová spoločnosť je ochotná navýšiť hodnotu leasingovej sumy o 200 000 eur. Lízingová spoločnosť pošle na účet spoločnosti 200 000 eur. Urobí sa v tomto prípade prepočet lízingových splátok alebo sa navýšia lízingové splátky, alebo sa predĺži doba trvania lízingu? Aký to má dopad na výsledok hospodárenia spoločnosti a na samotné účtovníctvo spoločnosti? Čo treba zaúčtovať, čo treba prepočítať? Ako správne zaúčtovať sumu 200 000 eur? Bude sa tu účtovať aj o DPH? Bude treba uplatniť k sume 200 000 eur aj zákonnú DPH, resp. dôjde k prenosu daňovej povinnosti na lízingovú spoločnosť? Budova je do 5 rokov od prvej kolaudácie. Odpisy budovy za mesiace 1-10/2017 ostávajú aj účtovne, aj daňovo v pôvodnej výške a už za mesiace 11-12/2017 budú aj účtovne, aj daňovo v novej výške?