Poistné

Od 1. júla 2024 vznikla povinnosť platiť poistné pre fyzické osoby vykonávajúce samostatnú zárobkovú činnosť, ktoré v roku 2023 dosiahli príjem alebo výnos z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 7 824,00 € (čo zodpovedá 12-násobku sumy 652,50 €), stanovená osobitným predpisom.

Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktoré mali predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2023 do konca júna 2024, dostanú v októbri 2024 oznámenia o ich odvodovej povinnosti. Informácie im Sociálna poisťovňa zašle automaticky. Z oznámenia sa dozvedia, či im od 1. októbra 2024 vzniklo, zaniklo alebo naďalej trvá povinné sociálne poistenie. Nájdu v oznámení aj informáciu o vymeriavacom základe a výške poistného, ktoré budú v nasledujúcich mesiacoch uhrádzať do Sociálnej poisťovne. 

SZČO a zamestnávatelia, ktorí počas pandémie požiadali o odklad poistného za mesiac november 2021 by mali spozornieť, pretože sa blíži odložená splatnosť tohto poistného. Lehotu na úhradu odloženého poistného za november 2021 majú do 30. septembra 2024. A to je už len pár dní.

Živnostníci a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktoré si za rok 2023 podali daňové priznanie v riadnej lehote do 31. marca 2024, majú posledné dni na zaplatenie poistného v novej výške. Lehota na jeho úhradu za júl 2024 im uplynie 8. augusta 2024. Podrobné informácie o výške poistného a ďalších údajoch k platbe im Sociálna poisťovňa zaslala písomne v uplynulých dňoch na základe údajov z Finančnej správy SR.

Sociálna poisťovňa avizuje zamestnávateľom-potravinárom, že  od 1. júla 2024 si môžu podávať  Vyhlásenie k poskytnutiu štátnej pomoci za mesiac júl 2024. Predĺženie obdobia poskytovania štátnej pomoci vo forme odvodovej úľavy pre vybranú skupinu potravinárov aj za mesiace júl až december 2024 súvisí s novelou zákona o sociálnom poistení účinnou od 1. júla 2024 a s nadobudnutím účinnosti Dodatku č. 3 k Schéme štátnej pomoci, podľa ktorých sa predlžuje obdobie odvodovej úľavy pre potravinárov aj na mesiace júl až december 2024.

Nezdaniteľné časti základu dane ovplyvňujú výpočet daňovej povinnosti každej fyzickej osoby (FO), pričom pri ich uplatňovaní sa berie do úvahy, aké príjmy daňovník (FO) dosahuje. Vo všeobecnosti platí, že nezdaniteľné časti základu dane (ďalej iba "NČZD") podľa § 11 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") si môže uplatniť iba daňovník (FO), ktorý dosahuje aktívne príjmy, t.j. príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP a príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. V prípade ich kombinácie sa NČZD prednostne odpočítavajú od čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 ZDP.

Je možné mať na jednu pracovnú zmluvu dve pracovné pozície? Spoločnosť prijme zamestnanca na jednu pracovnú zmluvu na plný úväzok, kde pol úväzku bude pracovať na jednej pracovnej pozícii a pol úväzku bude pracovať na druhej pracovnej pozícii. Posiela sa v tomto prípade len jedna prihláška na Sociálnu poisťovňu a jedna na zdravotnú poisťovňu? Alebo, keďže zamestnanec pracuje na dve pracovné pozície, tak na každú pracovnú pozíciu  musí byť uzatvorená jedna pracovná zmluva a taktiež prihlášky za každú pracovnú pozíciu na Sociálnu poisťovňu a zdravotnú poisťovňu? Ide o dva pracovné pomery v jednej spoločnosti.

Povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) platí poistné v roku 2024:

Vláda SR schválila novelu zákona o povinnom zmluvnom poistení (PZP), ktorú predložilo MF SR. Novela okrem transpozície smernice EÚ prináša aj viacero zmien, ktoré pozitívne privítajú najmä klienti poisťovní a ktoré zabezpečia vyššiu ochranu poškodených osôb.

Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby (DPO) budú od roku 2024 platiťnové minimálne a maximálne vymeriavacie základy pre platenie poistného na sociálne poistenie a s tým spojené nové výšky poistného. Podobne čaká zmena v platení poistného od 1.  januára 2024 aj zamestnávateľov a zamestnancov, pre ktorých sa mení výška maximálneho vymeriavacieho základu pre platenie poistného.

Sme ZŠ s MŠ s právnou subjektivitou. Zamestnanec ukončí v novembri pracovný pomer dohodou a požiada SP o priznanie PSD-predčasného starobného dôchodku (nejde o PSD z dôvodu odpracovaných 40 rokov). Vysvetlili sme zamestnancovi, že mu nemôžeme vyplatiť odchodné v poslednej výplate, ale až keď sa preukáže priznaním PSD. Ale on tvrdí, že ak by sme mu vyplatili odchodné až budúci rok, tak sa mu bude odchodné rátať do príjmu, a ak by prevýšilo sumu 2 400 €, SP mu pozastaví vyplácanie PSD, pretože z odchodného sa platí poistné. My sme našli v zákone o sociálnom poistení, že sa to týka iba dohôd. Je pravda, že sa to týka aj odchodného? A ďalej sme sa stretli s názorom, že ak my, ako škola, máme pochybnosti, či bude priznaný PSD, tak odchodné mu máme vypočítať v poslednej výplate a odviesť ho do depozitu a po preukázaní rozhodnutia o priznaní dôchodku mu ho môžeme vyplatiť. Má sa teda počítať s odchodným pri PSD v poslednej výplate a vyplatiť ho po priznaní alebo sa má odchodné počítať vo výplate, kedy sa preukáže priznaním PSD? Pretože, ak odchodné dám do poslednej výplaty, peniaze presuniem do depozitu a SP mu PSD neprizná, tak mu budem opravovať mzdu niekoľko mesiacov spätne?

Od dane z príjmov fyzickej osoby sú oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Typ dôchodku, ktorý poberá zamestnanec výrazne ovplyvňuje nielen daňové povinnosti, ale aj odvodové povinnosti zamestnanca (dôchodcu) a tiež jeho zamestnávateľa. V tomto článku vás oboznámime s osobitosťami, ktoré platia pri zamestnaní starobného a invalidného dôchodcu.

Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktoré mali predĺžený termín podania daňového priznania za rok 2022 do konca júna 2023, budú v októbri informované o svojej odvodovej povinnosti. Tieto informácie budú automaticky zaslané Sociálnej poisťovni, pričom SZČO nemusia podávať žiadne špeciálne žiadosti. V týchto oznámeniach sa dozvedia, či od 1. októbra budú povinne sociálne poistenené, či už ich poistenie zaniklo, alebo či bude povinnosťou v sociálnom poistení pokračovať. Taktiež budú obsahovať informácie o výpočte poistného základu a výšky poistného, ktoré budú SZČO povinne odvádzať do Sociálnej poisťovne v nasledujúcich mesiacoch. Celkový počet týchto SZČO predstavuje 74 600 osôb.

Materská dovolenka, otcovská dovolenka a rodičovská dovolenka patria medzi dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca. Ide o ospravedlnené pracovné voľno, v rámci ktorého nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ale hmotné zabezpečenie poskytované v zmysle osobitných predpisov, ktorými sú zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) alebo zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v z. n. p. (ďalej len „zákon o rodičovskom príspevku“).

Povinné poistenie a s tým spojená odvodová povinnosť zaniká živnostníkovi alebo inej SZČO odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie tejto činnosti. Ak má SZČO viac oprávnení, poistenie jej zaniká až zánikom posledného oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie činnosti SZČO. SZČO, ktorá nevykonáva činnosť na základe oprávnenia, zaniká jej povinné poistenie odo dňa, od ktorého podľa čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

Hranica príjmu, ktorú si mnohí podnikatelia-SZČO sledujú z dôvodu, aby sa nestali platiteľmi poistných odvodov do Sociálnej poisťovne, je pre príjmy za rok 2021 v sume 6 798 EUR a pre príjmy za rok 2022 v sume 7 266 EUR. Túto hranicu bude Sociálna poisťovňa sledovať z príjmov v podanom daňovom priznaní za príslušný rok – teda za rok 2021 po jeho skončení, a to v júli, resp. októbri 2022, a za rok 2022 v júli/októbri 2023*.

Ak študent dovŕši 15 rokov veku a skončí povinnú školskú dochádzku, môže zárobkovú činnosť vykonávať ako zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy alebo niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v súlade so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“). Príjem z pracovnoprávneho vzťahu študenta je príjmom zo závislej činnosti a podlieha zdaneniu. Ak študent dosiahne plnoletosť, môže zárobkovú činnosť vykonávať ako podnikateľ alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Dosiahnutý príjem je príjmom z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a je predmetom dane z príjmu.

V roku 2022 sa znovu menia limity preddavkov na verejné zdravotné poistenie, ako aj poistného na zákonné sociálne poistenie, viažuce sa na zmeny limitov vymeriavacích základov. Ich výška závisí od druhu príjmu a odvíja sa v závislosti od priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, ktorú každý rok vyhlasuje Štatistický úrad SR. Minimálny vymeriavací základ pre platenie odvodov do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne sa mení vždy na začiatku kalendárneho roka a každoročne sa vypočíta ako 50 % z priemernej mesačnej mzdy za dva roky predchádzajúce konkrétnemu obdobiu/roku, na ktoré sa základ vzťahuje. Podľa štatistického úradu priemerná mesačná mzda na Slovensku vzrástla z 1 092,00 € (za 2019) na 1 133,00 € za rok 2020.

Vznik manka alebo škody predstavuje pre daňovníka určitú majetkovú ujmu, resp. škodovú udalosť, s ktorou je potrebné dôsledne sa vysporiadať nielen z hľadiska majetkovo-právneho, ale aj z hľadiska účtovných a daňových predpisov. Manká a škody vznikajú spravidla nezávisle na vôli účtovnej jednotky a v niektorých prípadoch nemožno ich vzniku vôbec zabrániť. Ich výšku možno často len znížiť, nie však celkom vylúčiť. Daňové predpisy do istej miery rešpektujú okolnosti, ktoré predchádzali vzniku konkrétnej škody a umožňujú pri splnení určitých podmienok uplatniť túto majetkovú ujmu do daňových výdavkov v plnej výške alebo s určitým obmedzením, spravidla do výšky prijatej náhrady od poisťovne alebo inej osoby.