Reťazový obchod

Slovenská spoločnosť si objednala tovar od českého dodávateľa /A/. Objednaný tovar nebol dovezený z Českej republiky na Slovensko , ale slovenská spoločnosť /B/ dala príkaz na prevoz tovaru v rámci Českej republiky druhému odberateľovi /C/, to znamená, že tovar z Českej republiky nebol vôbec vyvezený. Prepravu zabezpečil prvý dodávateľ /A/. Prvý dodávateľ /A/ vyfakturoval tovar prvému odberateľovi /slovenskej spoločnosti /B/bez DPH/, následne slovenská spoločnosť /B/ vyfakturovala tovar späť do Českej republiky odberateľovi /C/ /bez DPH/, prvý dodávateľ /A/ zaslal pre slovenskú spoločnosť /B/ opravnú faktúru za tovar s českou sadzbou DPH. Bol tento postup správny, ide o reťazový obchod, kde preprava tovaru bola medzi prvým dodávateľom /A/a druhým odberateľom /C/ dodanie v reťazci medzi slovenskou spoločnosťou /B/ a druhým odberateľom v ČR /C/ nie sú spojené s prepravou tovaru a označujú sa ako nepohyblivé dodávky. Chcem sa spýtať, či česká spoločnosť /A/fakturovala správne pre slovenskú spoločnosť /B/ s českou DPH a či slovenská spoločnosť /B/ vystavila správne faktúru bez DPH pre českú spoločnosť /C/?

Chcela by som sa spýtať, riešim porovnanie legislatívnej právnej úpravy v rámci reťazových obchodov pred 1. januárom 2020 a po 1. januári 2020. Prosím, chcela by som spýtať na Váš názor, či si myslíte, že doplnením nového ustanovenia § 13a do zákona o DPH, sa vyriešili všetky problémy v praxi, ktoré sa vyskytovali pred zavedením tohto nového ustanovenia § 13a zákona o DPH t. j. pred 1. januárom 2020? Alebo stále vidíte nejaké určité medzery, ktoré toto nové ustanovenie § 13a neobsiahlo, resp. ktoré opomenulo? (A ak teda vidíte tam nejaké stále nezrovnalosti, resp. medzery, ktoré sa nedajú ani týmto novým ustanovením § 13a vyriešiť, tak prosím mohli by ste mi ich načrtnúť)?

V aprílovom čísle sme priniesli prvú časť článku o reťazových transakciách v roku 2020. V dnešnom čísle prinášame dokončenie článku, ktorý je zameraný na vplyv nových pravidiel pri posudzovaní reťazových transakcií medzi členskými štátmi na závery rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie.

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa nadobudnutia práva nakladať s tovarom ako vlastník pri reťazových obchodoch – C‑401/18 Herst s. r. o. proti Odvolacímu finančnímu ředitelství.

V obchodnej praxi sú bežným javom tzv. reťazové obchody s tovarom. Reťazovým obchodom je taký typ obchodu s tovarom, na ktorom je zúčastnený reťazec dodávateľov a odberateľov (traja a viac), pričom tovar je fyzicky dodaný priamo prvým dodávateľom poslednému odberateľovi v reťazci. S účinnosťou od 1. januára 2020 bolo do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) doplnené nové ustanovenie § 13a v súlade s novými pravidlami zavedenými smernicou Rady (EÚ) 2018/1910, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o harmonizáciu a zjednodušenie určitých pravidiel v systéme dane z pridanej hodnoty pre zdaňovanie obchodu medzi členskými štátmi (ďalej len „smernica 2018/1910“).

V predchádzajúcom čísle časopisu DPH v praxi sme priniesli 1. časť komentára k novele zákona o DPH. V dnešnom čísle si môžete prečítať jeho pokračovanie, v ktorom sa zameriame na nové pravidlo týkajúce sa priradenia prepravy v prípadoch reťazových obchodov, na ubytovacie služby, na ktoré nie je možné uplatniť oslobodenie od DPH, ako aj na nové ustanovenie súvisiace s opravou odpočítanej dane.

V podnikateľskej praxi sa možno v súvislosti s riešením problematiky DPH častokrát stretnúť s pojmom „reťazové obchody“. Treba predovšetkým podotknúť, že zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) takýto pojem nedefinuje a ani nepozná. Zjednodušene však možno povedať, že ide o také obchodné vzťahy, ktorých predmetom je dodanie toho istého tovaru medzi viacerými tuzemskými podnikateľmi alebo podnikateľmi z iných členských štátov, pričom tieto obchodné vzťahy môžu zasahovať aj na územie tretích štátov.

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežným otázkam týkajúcim sa možnosti odpočítať nesprávne uplatnenú DPH pri dodaní tovaru v rámci reťazového obchodu – C-628/16 Kreuzmayr GmbH proti Finanzamt Linz.

Slovenská obchodná spoločnosť, mesačný platiteľ DPH, dostala faktúru od zahraničného dodávateľa (zo Švédska) za dodanie reklamných predmetov, z ktorých niektoré prevyšujú sumu 17 eur/1 ks a niektoré z nich sú v hodnote do 17 eur/1 ks. Akým spôsobom vysporiadať DPH na uvedenej faktúre? Samozdaniť všetky reklamné predmety alebo len reklamné predmety nad 17 eur/1 ks? Ako vysporiadať reklamné predmety do 17 eur?

V tomto čísle časopisu prinášame prvú časť seriálu o daňovej kontrole, v ktorom sa špeciálne zameriame na inštitút daňovej kontroly z hľadiska zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) a z hľadiska zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Uvedieme tiež, aké procesné postupy daňová kontrola následne vyvolá.

V predchádzajúcich troch číslach časopisu sme sa zamerali na určenie miesta dodania tovaru, na určenie miesta nadobudnutia tovaru a poukázali sme na kontrolný mechanizmus samozdanenia a s ním súvisiace súhrnné výkazy, ako aj výkazy Intrastat podávané na účely štatistiky. V téme obchodov s tovarom v rámci EÚ pokračujeme aj v tomto čísle, venujeme sa problematike reťazových obchodov s tovarom.