Tuzemsko

Sme slovenská spoločnosť s r. o. - platiteľ DPH a ideme predať v tuzemsku súkromnej osobe nebytový priestor, pri kúpe ktorého sme si odpočítali daň. Predaj sa uskutoční po 10 rokoch od jeho kolaudácie. Môžeme sa rozhodnúť a predať tento nebytový priestor súkromnej osobe s DPH, aby sme nerobili úpravu odpočítanej dane podľa ustanovenia § 54 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodntoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH")?

Zahraničná spoločnosť realizovala stavebné práce na Slovensku ešte v roku 2022, odberateľom prác bola tiež zahraničná spoločnosť, ktorá je registrovaná na Slovensku podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH"). Zhotoviteľ vyhotovil faktúru nesprávne s prenesením daňovej povinnosti na príjemcu služby, pretože nie sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 69 ods. 2 zákona o DPH, lebo príjemca služby nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania ani prevádzkareň. Zhotoviteľ plánuje vybaviť oneskorenú registráciu za platiteľa DPH a po registrácii vystaviť opravnú faktúru podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH s aktuálnym dátumom vystavenia a pôvodným dátumom dodania. Môže vystaviť zhotoviteľ opravnú faktúru s prenesením daňovej povinnosti na príjemcu služby podľa § 69 ods. 12 písm. j) s uvedením svojho nového IČ DPH aj za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom dane? V tomto prípade by daňové priznanie za mimoriadne obdobie neobsahovalo žiadne údaje a zahraničná osoba nie je povinná podať kontrolný výkaz za toto obdobie. Je náš predpoklad a uvedený postup správny? Uvedie odberateľ opravnú faktúru v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave podľa § 25 ods. 3 zákona o DPH, alebo podá dodatočné daňové priznanie za obdobie podľa pôvodného dátumu dodania služby?

V predošlých dvoch častiach článku sme predstavili, z kvantitatívneho hľadiska, najvýznamnejšie zmeny, ktoré prináša zákon č. 102/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len "novela zákona o DPH"), pričom všetky z nich nadobudnú účinnosť od 1. januára 2025.

Pojmom "samozdanenie" sa v podnikateľskej praxi označuje v rámci problematiky dane z pridanej hodnoty prenos daňovej povinnosti z dodávateľa na odberateľa. V princípe to znamená, že v prípade, ak dodávateľ prenesie svoju daňovú povinnosť na odberateľa (t.j. vyfakturuje dodaný tovar alebo službu bez DPH), odberateľ je povinný hodnotu nakúpených tovarov alebo služieb zdaniť tuzemskou DPH. Za predpokladu splnenia podmienok ustanovených zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") sa samozdanenie uplatňuje aj pri prijatí služby zo zahraničia.

Po predstavení novozavádzaných osobitných úprav pre malé podniky domácich a zahraničných osôb v ustanoveniach § 68e až § 68g, ktoré nadobudnú účinnosť od 1. januára 2025, sa v poradí druhej časti článku k novele zákona o DPH zameriame práve na registračné ustanovenia. 

Nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie je jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich zdaniteľných obchodov, ktoré sú predmetom DPH podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znaní neskorších predpisov (ďalej iba "zákon o DPH"). Podrobne je tento typ zdaniteľného obchodu bližšie špecifikovaný v rámci § 11 a § 11a spomínaného právneho predpisu.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len "novela zákona o DPH") bol do Národnej rady Slovenskej republiky doručený až 12. januára 2024 a bolo mu pridelené číslo parlamentnej tlače 130, hoci Ministerstvo financií Slovenskej republiky začalo s prípravou predmetnej novely zákona o DPH ešte na začiatku roka 2023.

Slovenská spoločnosť platiteľ DPH kúpila tovar z Číny s dodacími podmienkami DDP. Spoločnosť uhradila preddavkovú faktúru a následne jej bola vystavená riadna faktúra s údajmi SK spoločnosti. Dodávateľ je uvedený na faktúre čínska spoločnosť, bez uvedenia jeho IC-DPH a bez textu, že dodanie je oslobodené od dane v rámci EÚ 2006/112/EU dodanie z Rotterdamu na Slovensko. Dodávateľ uviedol, že clo a poplatky boli uhradené a tovar preclený.SK spoločnosť má prepravné doklady (CMR). Tovar išiel z Holandska (Rotterdam) slovenskou prepravnou spoločnosťou na Slovensko. Aké povinnosti má odberateľ (SK spoločnosť) z hľadiska zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH")?

Zahraničná fyzická osoba (živnostenské oprávnenie vydané v Česku, ktoré naďalej trvá) bola registrovaná v tuzemsku ako platiteľ DPH podľa § 5 č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). V SR momentálne nevykonáva a ani v budúcnosti už nebude vykonávať žiadnu činnosť. Môže požiadať o zrušenie registrácie pre DPH?

S cieľom harmonizovaného zjednodušenia fungovania malých podnikov v roku 2020 Rada Európskej Únie prijala smernicu 2020/285, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky. Členské štáty majú prijať právne predpisy za účelom transpozície tejto osobitnej úpravy do národnej legislatívy do konca roku 2024. Ministerstvo financií SR v tejto súvislosti predložilo dňa 6. júla 2023 na pripomienkové konanie návrh zákona, ktorým sa, okrem iného, má do slovenského zákona č. 222/2004 Z. z. o dani u pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) implementovať aj táto osobitná úprava pre malé podniky, a to s účinnosťou od 1. januára 2025.

Zdaniteľné obchody na účely dane z pridanej hodnoty sú vymedzené ako predmet dane v rámci § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“). Ide o také plnenia, ktoré podliehajú DPH podľa uvedeného zákona. Podrobne sú zdaniteľné obchody bližšie špecifikované v rámci § 8, § 8a, § 9, § 9a, § 11, § 11a a § 12 zákona o DPH. Slovenskou DPH sa zdaňujú všetky uvedené zdaniteľné obchody, ak miesto ich plnenia je na území Slovenskej republiky a samozrejme nie je možné na ne uplatniť oslobodenie od DPH.

Aký režim dane z pridanej hodnoty (DPH) má uplatniť osoba pri predaji havarovaného automobilu, ak vrak predá na Slovensku inému platiteľovi DPH alebo ho predá osobe s českým IČ DPH do Českej republiky?

Maďarská Kft. A (platiteľ dane z pridanej hodnoty v Maďarsku) dodáva tovar s inštaláciou a montážou [podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“)] slovenskej firme B, ktorá je platiteľ v Slovenskej republike podľa ustanovenia § 4 zákona o DPH). Montáž tovaru sa fyzicky vykoná na území Slovenskej republiky a zabezpečuje ju Maďarská spoločnosť prostredníctvom subdodávateľa C. Spoločnosť C je slovenská firma a platiteľ dane z pridanej hodnoty v Slovenskej republike podľa ustanovenia § 4 zákona o DPH. Ďalším subdodávateľom je spoločnosť D (belgická firma, ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty v Belgicku). Ide o hnuteľné veci a ich montáž (takže nebudú súčasťou nehnuteľnosti), presnejšie o automatizovaný skladový systém hotových výrobkov, ktorý obsahuje dodávku a montáž regálového systému, dodávku a montáž automatického nakladača do regálového systému, dodávku a montáž chladiacej techniky do skladového priestoru. Chladiacu techniku dodáva a montuje slovenská firma C. Belgická firma D zase dodáva a montuje ten automatizovaný regálový systém. Takže subdodávatelia dodávajú aj tovar, aj montáž. Ani firma A, ani firma D nie je registrovaná v Slovenskej republike podľa ustanovenia § 5 zákona o DPH. Tiež ani firma A, ani firma D nemajú stálu prevádzkareň v Slovenskej republike podľa zákona o DPH (to znamená, že nebudú v tuzemsku registrovaní podľa ustanovenia § 4 zákona o DPH). Maďarská firma A nie je povinná registrovať sa pre DPH v tuzemsku podľa ustanovenia § 5 zákona o DPH, a dodávku tovaru s jeho montážou vykonanú na území Slovenskej republiky fakturuje v cene bez DPH s uvedením slovnej informácie „prenesenie daňovej povinnosti pre firmu B podľa § 69 ods. 2. Maďarská firma A, aj keby sa registrovala podľa § 5 zákona o DPH, nemôže fakturovať túto dodávku so slovenskou daňou, lebo jej nevzniká daňová povinnosť podľa ustanovenia § 69 ods. 1 zákona o DPH. Slovenská firma B musí fakturovať dodávku firme A podľa § 69 ods. 1 (pretože, podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH nemôže) a následne firma A bude žiadať túto daň prostredníctvom refundácie. Belgická firma D sa musí registrovať na Slovensku podľa ustanovenia § 5 zákona o DPH a fakturovať dodávku firme A podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH (pretože, podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH nemôže) a následne firma A bude žiadať túto daň prostredníctvom refundácie. Sú uvedené úvahy správne?

Vychádzajúc zo všeobecnej úpravy určovania základu dane pri dani z pridanej hodnoty (DPH) je pri dodaní tovaru a služby ním všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od svojho odberateľa – príjemcu plnenia alebo od inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Takúto základnú definíciu základu dane ustanovuje § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

V nadväznosti na prvý článok, zverejnený v predošlom čísle 11/2022, ktorý bol venovaný zmenám v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) zameraným na registráciu pre daň, opravu základu dane a opravu odpočítanej dane, predmetom tohto článku budú všetky ostatné legislatívne zmeny, navrhované vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „novela zákona o DPH)“. Ešte než prejdeme k samotnej kategorizácii navrhovaných zmien, na úvod je nevyhnutné dodať, že návrh novely zákona o DPH sa v rámci legislatívneho procesu pomerne dlhú dobu nachádzal v štádiu druhého čítania v Národnej rade SR, a to z dôvodu, že zákonodarný orgán jeho prerokovanie viackrát presunul. Aj napriek politicky napätej situácii bola novela zákona o DPH dňa 6. decembra 2022 úspešne prerokovaná a zároveň aj schválená.

Prevádzkareň sa na účely dane z pridanej hodnoty (DPH) musí vyznačovať určitou stálosťou a existenciou personálneho a materiálneho vybavenia potrebného na vykonávanie ekonomickej činnosti z miesta prevádzkarne. Štruktúra z hľadiska ľudských a technických prostriedkov, má prevádzkarni umožňovať prijímať poskytované služby a využívať ich na účely svojej ekonomickej činnosti.

Poľská spoločnosť (prvý odberateľ) si objednala tovar od španielskej spoločnosti (dodávateľ). Španielska spoločnosť tovar dodala priamo slovenskej spoločnosti (druhý odberateľ). Dopravu si zabezpečila slovenská spoločnosť. Musí sa poľská spoločnosť registrovať v členskom štáte SR, kde sa skončila preprava tovaru?

Poľská spoločnosť (prvý odberateľ) si objednala tovar od španielskej spoločnosti (dodávateľ). Španielska spoločnosť tovar dodala priamo slovenskej spoločnosti (druhý odberateľ). Dopravu si zabezpečila slovenská spoločnosť. Musí sa poľská spoločnosť registrovať v členskom štáte SR, kde sa skončila preprava tovaru?

Materská spoločnosť so sídlom v Rakúsku sa zaregistrovala v tuzemsku podľa § 5 zákona o DPH a objednáva si výrobky vyrobené v slovenskej výrobnej spoločnosti, ktorá je platiteľom DPH podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) a tieto výrobky ďalej predáva v Rakúsku a Nemecku. Môže materská spoločnosť od slovenskej spoločnosti žiadať vystavenie faktúry za výrobky vyrobené v Slovenskej republike a prepravené do Rakúska alebo Nemecka pod ich slovenským IČ DPH a so slovenskou daňou? Doteraz sme im vystavovali faktúry s režimom oslobodenia od DPH podľa § 43 zákona o DPH.

Zahraničná osoba má sídlo v Maďarsku a je identifikovaná pre daň v tomto členskom štáte. Na území Slovenskej republiky nemá stálu prevádzkareň. Tovar nadobudnutý z Maďarska umiestňuje v prenajatom sklade na Slovensku. Tovar predáva v tuzemsku viacerým podnikateľom, ktorí majú sídlo v Slovenskej republike. Zahraničná osoba neuskutočňuje iné plnenia v Slovenskej republike. Je povinná sa zahraničná osoba registrovať pre DPH podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) v Slovenskej republike alebo existuje nejaká iná možnosť vyriešenia prípadu?