Vrátenie DPH

Nedôvodná fakturácia dane z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH"), resp. uvedenie DPH na faktúre nad rámec zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") má za následok povinnosť poskytovateľa plnenia (dodávateľa) odviesť túto DPH. Vyplýva to z článku 203 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH (ďalej len "smernica o DPH") a tiež z § 69 ods. 5 zákona o DPH.

Podanie žiadosti o vrátenie dane tuzemským platiteľom DPH z iného členského štátu upravujú ustanovenia § 55f a § 55g zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Nárok na vrátenie dane majú platitelia DPH, ktorí majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v SR (osoba registrovaná pre daň podľa § 4 alebo § 4b zákona o DPH) a kúpili tovary a služby v jednotlivých členských štátoch s daňou príslušného štátu (resp. doviezli tovary do členských štátov) na účely svojho podnikania. 

Spoločnosť s r. o., ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty vystavila dňa 3. apríla 2024 dobropis, ktorého deň zdaniteľného plnenia bol 31. marec 2024. K akému mesiacu si môže odberateľ nárokovať DPH? Uvádza to v daňovom priznaní k DPH a v kontrolnom výkaze? Keby išlo o faktúru, bolo by to k 31. marcu, ale ako postupovať v prípade dobropisu? Odberateľ, ktorý DPH vracia, bude mať 100 % DPH priznanú až v apríli, kedy bol dobropis vystavený.

Pri vrátení dane zahraničným osobám z tretieho štátu sa uplatňuje princíp reciprocity. Viete, čo predstavuje tento pojem?

Podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty sú ustanovené v rámci smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica 2006/112/ES“), pričom upravujú na jednej strane vrátenie dane zdaniteľným osobám, ktoré sú usadené v inom členskom štáte (t. j. zahraničným osobám z iných členských štátov) a na druhej strane určujú postup platiteľa dane v tuzemsku, ktorý žiada o vrátenie dane uplatnenej v cenách tovarov a služieb nakúpených v inom členskom štáte alebo pri tovare, ktorý bol dovezený do iného členského štátu.

Ak je finančná zábezpeka definovaná ako „zábezpeka vo výške rovnajúcej sa súčtu trojmesačného základného nájomného podľa nájomnej zmluvy, odhadovaných poplatkov za služby, odhadovaných prefakturovaných poplatkov za služby a marketingového poplatku, odhadovaných poplatkov za služby pre Foodcourt a odhadovaných poplatkov za riad všetko vrátane DPH“ a bude fakturovaná nájomcovi. 

Dňa 6. decembra 2022 bola v parlamente schválená novela zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH), ktorá s účinnosťou od 1. januára 2023 prináša legislatívne zmeny týkajúce sa dočasného zníženia sadzby DPH pre gastro sektor, vleky, lanovky a akvaparky, opravy základu dane pri neuhradených záväzkoch, odpočítanej dane pri nevymožiteľných pohľadávkach, pri krádeži zákonom vymedzeného tovaru a registrácie pre DPH po prekročení obratu. Primárnym cieľom novely zákona o DPH bola oblasť nákupu tovarov a služieb prostredníctvom  e-shopov alebo digitálnych platforiem, ktoré zažívajú aktuálne veľký rozmach. Táto legislatívna úprava bude účinná až od roku 2024.

Vyberáme pre vás najčastejšie otázky a odpovede z oblasti dane z príjmov, správy daní, dane z pridanej hodnoty alebo účtovníctva.

Česká spoločnosť A vyfakturovala slovenskej spoločnosti B tovar s českou DPH z dôvodu, že neboli splnené podmienky oslobodenia od dane, tovar nebol dovezený na Slovensko B, ale priamo dopravený českej spoločnosti C. Musí byť slovenská spoločnosť B registrovaná v ČR, aby si vedela refundovať českú DPH, ide o nezanedbateľnú sumu. Za akých podmienok môže požiadať o refundáciu DPH?

Súdny dvor EÚ vydal v 2. polroku 2021 nasledujúce rozsudky k predbežným otázkam týkajúcim sa problematiky DPH:

Inštitút ručenia za daň z pridanej hodnoty (DPH) z predchádzajúceho stupňa bol do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) prvýkrát zakomponovaný už v roku 2004. Problematika ručenia za DPH je v zákone o DPH obsiahnutá v rámci ustanovení § 69 ods. 14, ods. 15 a § 69b, pričom ich účelom je najmä legislatívna podpora v boji proti podvodom v súvislosti s DPH.

Dňa 12. novembra 2021 bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásený zákon č. 408/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela“). Ako už vyplýva z nadpisu, v tomto článku bude venovaná pozornosť zákonu č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), ktorý bol na základe novely spolu s ďalšími právnymi predpismi predmetom zmien a doplnení.

Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“) vydal 9. septembra 2021 rozsudok vo veci  C‑294/20 „GE Auto Service Leasing GmbH“. Zaoberal sa v ňom otázkami v súvislosti so zamietnutím žiadosti o vrátenie DPH v prípade, ak informácie a doklady potrebné na rozhodnutie daňového úradu žiadateľ neposkytol počas správneho konania o žiadosti o vrátenie DPH, ale až v priebehu ďalších konaní.

Podrobné pravidlá vrátenia dane z pridanej hodnoty sú ustanovené v rámci smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len "smernica 2006/112/ES"), pričom upravujú na jednej strane vrátenie dane zdaniteľným osobám, ktoré sú usadené v inom členskom štáte (t.j. zahraničným osobám z iných členských štátov), a na druhej strane určujú postup platiteľa dane v tuzemsku, ktorý žiada o vrátenie dane uplatnenej v cenách tovarov a služieb nakúpených v inom členskom štáte, alebo pri tovare, ktorý bol dovezený do iného členského štátu.