Inštitút ručenia za daň z pridanej hodnoty (DPH) z predchádzajúceho stupňa bol do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) prvýkrát zakomponovaný už v roku 2004. Problematika ručenia za DPH je v zákone o DPH obsiahnutá v rámci ustanovení § 69 ods. 14, ods. 15 a § 69b, pričom ich účelom je najmä legislatívna podpora v boji proti podvodom v súvislosti s DPH.
Podmienky na uplatnenie inštitútu ručenia sú konštruované tak, aby zabránili predovšetkým vyplateniu neoprávnene požadovaných nadmerných odpočtov. Uplatňovanie tohto inštitútu je však možné rovnako v prípadoch, keď odberateľ vykazuje vlastnú daňovú povinnosť alebo podáva negatívne daňové priznanie.
Potrebné je tiež upozorniť, že problematika ručenia za daň podľa zákona o DPH sa týka ručenia výlučne len za daň z pridanej hodnoty. Osoby ručiteľov tak podľa zákona o DPH neručia za nedoplatky na iných daniach.
Podmienky ručenia odberateľa za DPH z predchádzajúceho stupňa
Na základe ustanovenia § 69 ods. 14 zákona o DPH platiteľ, ktorému je alebo má byť dodaný tovar alebo služba v tuzemsku, ručí podľa § 69b zákona o DPH za daň z predchádzajúceho stupňa uvedenú na faktúre, ak dodávateľ daň uvedenú na faktúre nezaplatil alebo sa stal neschopným zaplatiť daň a platiteľ v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená.
______________________________
Povinnosť ručenia za DPH z predchádzajúceho stupňa u odberateľa teda vzniká pri kumulatívnom splnení nasledujúcich dvoch podmienok:
a)
dodávateľ daň z pridanej hodnoty uvedenú na faktúre nezaplatil v lehote splatnosti podľa § 78 zákona o DPH alebo sa stal neschopným zaplatiť daň a
b)
odberateľ vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol, že daň z pridanej hodnoty nebude dodávateľom zaplatená do štátneho rozpočtu.
______________________________
Čo sa týka podmienky uvedenej v písm. a) je nutné podotknúť, že celkový súčet jednotlivých daňových povinností, ktoré vznikli dodávateľovi za určité zdaňovacie obdobie, môže dodávateľ znížiť o daň vzťahujúcu sa k prijatým plneniam. Výsledný vzťah voči štátnemu rozpočtu, t.j. vlastnú daňovú povinnosť je následne povinný zaplatiť na účet správcu dane a platbu označiť podľa vyhlášky č. 378/2011 Z.z. o spôsobe označovania platby dane v znení neskorších predpisov. Podľa § 78 zákona o DPH je daň, ktorú je platiteľ povinný platiť, splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť a to z každého jednotlivého dodania tovar