Zákonom č. 408/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa v rámci článku V upravil aj zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o DPH“).
Novelou zákona o DPH sa s účinnosťou od 1. januára 2022 zaviedli nové inštitúty a v súvislosti s nimi sa novelizovali niektoré existujúce ustanovenia zákona, pričom tieto úpravy tvoria jeden systém a je potrebné vykladať ich vo vzájomnej súvislosti. Okrem iného, ide aj o:
-
zavedenie osobitného spôsobu úhrady dane
podľa § 69c zákona o DPH,-
novelizáciu súvisiaceho inštitútu ručenia za daň
podľa § 69 ods. 14 zákona o DPH,-
vrátenie preplatku vzniknutého z dôvodu osobitnej úhrady dane,
-
vrátenie nadmerného odpočtu
na účet oznámený platiteľom dane podľa § 6 alebo § 85kk zákona o DPH.Potrebné je skonštatovať, že všetky spomínané ustanovenia sú v úzkej vzájomnej interakcii.
Základný princíp osobitného spôsobu úhrady dane
V zmysle štandardného mechanizmu úhrady dane podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platí, že daň uvedenú na faktúre za dodanie tovaru alebo služby v tuzemsku, je povinný platiť dodávateľ, ak zákon o DPH neustanovuje inak. Na faktúre, ktorú dodávateľ vystaví pre svojho odberateľa sa, okrem iných povinných náležitostí, uvádza základ dane a výška dane, ktorá sa má zaplatiť. To znamená, že dodávateľ by mal zinkasovať daň z pridanej hodnoty, ktorú je povinný odviesť do štátneho rozpočtu, ako súčasť protihodnoty od svojho odberateľa.
S účinnosťou od 1. januára 2022 sa v zákone o DPH zaviedol osobitný spôsob úhrady dane podľa § 69c zákona o DPH. Účelom je umožniť vyhnúť sa potenciálnemu uplatneniu ručenia za daň voči platiteľovi dane, ktorý je odberateľom a ktorý v čase vzniku daňovej povinnosti na základe niektorej zo skutočností uvedených v § 69 ods. 14 zákona o DPH vedieť mal alebo vedieť mohol, že jeho dodávateľ daň uvedenú