zamestnávateľ

V Zbierke zákonov SR bolo 16. 10. 2024 publikované oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR  č. 263/2024 Z. z. o výške minimálnej mzdy (%dalej len "oznámenie o MM") na rok 2025. Z oznámenia o MM vyplýva, že na rok 2025 sa minimálna mzdy bude zvyšovať o 66 € mesačne.

Zamestnanec požiadal o príspevok na rekreáciu – dieťa sa zúčastnilo denného tábora. Predložil účtovný doklad (faktúru), ktorá spĺňa všetky náležitosti účtovného dokladu. Ako doklad o úhrade predložil príjmový pokladničný doklad, ktorý ale bol ručne vypísaný. Je možné uznať ručne vypísaný príjmový doklad, ak občianske združenie, ktoré organizuje tábor, nemá registračnú pokladnicu?

V tejto časti príspevku sa zameriame na účtovanie u zamestnávateľa zabezpečujúceho pre svojich zamestnancov plnenia, tak ako sú definované v predchádzajúcich častiach, ktorý je účtovnou jednotkou podľa § 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve").

Povinnosť zabezpečiť stravovanie má každý zamestnávateľ, bez ohľadu na to, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. V súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len "zákon o cestovných náhradách") dochádza s účinnosťou od 1.9.2024 k úprave súm stravného. V článku vás oboznámime, aký to prináša dopad nielen na výšku stravného poskytovaného pri pracovných cestách, ale aj na rozsah zabezpečovania stravovania zamestnávateľa pre zamestnancov.

SZČO a zamestnávatelia, ktorí počas pandémie požiadali o odklad poistného za mesiac november 2021 by mali spozornieť, pretože sa blíži odložená splatnosť tohto poistného. Lehotu na úhradu odloženého poistného za november 2021 majú do 30. septembra 2024. A to je už len pár dní.

Sociálna poisťovňa zjednodušuje procesy pre zamestnávateľov. Do prvej fázy dnes uviedla platobnú bránu v systéme eSlužieb. Zamestnávatelia tak budú môcť vykonať platbu poistného hneď v ďalšom kroku po podaní mesačného výkazu a výkazu poistného za zamestnancov – a to priamo v online prostredí Sociálnej poisťovne. Realizácia platby tak bude efektívnejšia, rýchlejšia a zároveň sa eliminuje chybovosť pri prepisovaní údajov do internetového bankovníctva, keďže v prostredí platobnej brány sú údaje platby predvyplnené. Zamestnávatelia majú zároveň k dispozícii online prehľad vykonaných platieb poistného realizovaných v platobnej bráne - cez Štátnu pokladnicu.

Zmena klímy je realitou, ktorá môže negatívne vplývať na pracovné prostredie a bezpečnosť zamestnancov. Stúpajúce teploty predstavujú riziko tepelného stresu, ktorý postihuje pracujúcich v rôznych odvetviach.

Dňom 1. augusta 2024 nadobudla účinnosť novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p., ktorou sa upresňujú pravidlá vzťahujúce sa na zamestnávanie mladistvých zamestnancov.

V oblasti bezpečnosti práce má zamestnávateľ právne povinnosti dané kogentnou právnou úpravou. Pokiaľ si zamestnávateľ tieto právne povinnosti nesplní, má zamestnanec možnosť oznámiť mu daný stav a požadovať od neho okamžité zjednanie nápravy. Zabezpečenie bezpečnosti práce je oprávnením inšpekcie práce, ktorá prostredníctvom inšpektorov môže zabezpečiť rešpektovanie noriem bezpečnosti práce. Preto zamestnanec, ešte pred podaním žalobného návrhu na súd, môže podať podnet na miestne príslušný inšpektorát práce. Taktiež môže zamestnanec podať podnet odborovému orgánu, ktorý má taktiež podstatné oprávnenia v oblasti bezpečnosti práce.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 5 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov") sa tento zákon sa nevzťahuje na pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov školy, v ktorej sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie v zriaďovateľskej pôsobnosti inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak škola, v ktorej sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie. Pri odmeňovaní v takejto škole sa postupuje podľa kolektívnej zmluvy alebo vnútorného predpisu, v ktorých sú podmienky odmeňovania upravené podľa zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce"). Zákonník práceuvádza, aby boli v pracovnej zmluve určené mzdové podmienky. Súkromná škola by chcela pri odmeňovaní postupovať podľa svojho vnútorného predpisu - smernice, kde by bolo určené odmeňovanie (základný plat, príplatky, zvyšovanie mzdy podľa započítanej praxe atď.). Je takýto postup (keď je v mzdových podmienkach v pracovnej zmluve uvedený odkaz na vnútorný predpis) v súlade so Zákonníkom práce? Ako by malo vyzerať ustanovenie pracovnej zmluvy, v ktorom sa odkazuje pri určení výšky mzdy zamestnanca na tento vnútorný predpis?

Podľa § 3 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len "zákon o cestovných náhradách") je zamestnávateľ povinný pred vyslaním na pracovnú cestu určiť zamestnancovi písomnou formou podmienky tejto cesty, medzi ktoré patrí aj určenie spôsobu dopravy. Určenie podmienok pracovnej cesty je jednostrannou povinnosťou a právom zamestnávateľa, ktorý je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.

V druhej časti sa autorky venujú, okrem iného, nepeňažnému plneniu vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, lekárskym prehliadkam a mnohým iným benefitom, ktoré zamestnávatelia poskytujú svojim zamestnancom z daňového aj účtovného hľadiska.

Sociálna poisťovňa avizuje zamestnávateľom-potravinárom, že  od 1. júla 2024 si môžu podávať  Vyhlásenie k poskytnutiu štátnej pomoci za mesiac júl 2024. Predĺženie obdobia poskytovania štátnej pomoci vo forme odvodovej úľavy pre vybranú skupinu potravinárov aj za mesiace júl až december 2024 súvisí s novelou zákona o sociálnom poistení účinnou od 1. júla 2024 a s nadobudnutím účinnosti Dodatku č. 3 k Schéme štátnej pomoci, podľa ktorých sa predlžuje obdobie odvodovej úľavy pre potravinárov aj na mesiace júl až december 2024.

Počas letných prázdnin si mnoho študentov hľadá brigádu. Ak so svojim zamestnávateľom uzavrú dohodu o brigádnickej práci študentov, majú právo uplatniť si odvodovú odpočítateľnú položku, tzv. odvodovú úľavu, a znížiť si tak vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie. Z výplaty im tak zostane v peňaženke viac. O určenie dohody na účely uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky môžu požiadať v jednom kalendárnom mesiaci len u jedného zamestnávateľa a len na jednu dohodu o brigádnickej práci študentov. Ak majú viacero dohôd (brigád), na ostatné si už odvodovú úľavu uplatniť nemôžu. Tlačivo pre zamestnávateľa, prostredníctvom ktorého písomne informujú zamestnávateľa o uplatnení tejto úľavy, je k dispozícii na webovej stránke Sociálnej poisťovne.

Spôsob postihu zamestnanca za porušenie pracovnej disciplíny je problémom, s ktorým sa zamestnávatelia často obracajú na inšpektoráty práce.

Zamestnanecké benefity sú určitou formou motivácie, či už od samého začiatku ako lákavá súčasť pracovnej ponuky inzerovanej spoločnosťou alebo ako dlhodobé výhody poskytnuté zamestnancom. Pod pojmom benefit si môžeme predstaviť rôzne formy vzdelávacích a oddychových aktivít, občerstvenie na pracovisku (nepeňažné benefity), ale aj 13. plat, podielové odmeny (peňažné benefity) – skrátka všetko, čo je poskytnuté nad rámec mesačnej mzdy. Ako sa však benefity zamestnancov posudzujú z hľadiska daní?

Nezdaniteľné časti základu dane ovplyvňujú výpočet daňovej povinnosti každej fyzickej osoby (FO), pričom pri ich uplatňovaní sa berie do úvahy, aké príjmy daňovník (FO) dosahuje. Vo všeobecnosti platí, že nezdaniteľné časti základu dane (ďalej iba "NČZD") podľa § 11 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") si môže uplatniť iba daňovník (FO), ktorý dosahuje aktívne príjmy, t.j. príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP a príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. V prípade ich kombinácie sa NČZD prednostne odpočítavajú od čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 ZDP.

Všeobecne platí, že predmetom dane z príjmov fyzických osôb sú nielen príjmy peňažné, ale aj nepeňažné, dokonca aj príjmy dosiahnuté zámenou. V prípade nepeňažných príjmov je zásadným problémom ich správne ocenenie. Vychádzajúc z ustanovenia § 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba "ZDP") sa nepeňažné príjmy oceňujú cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak ZDP neustanovuje inak.

V súčasnosti sa stáva praxou, že zamestnávatelia poskytujú svojim pracovníkom rôzne peňažné a nepeňažné príspevky nad rámec štandardnej mzdy za vykonávanú závislú činnosť. Tieto plnenia, ktoré často presahujú základné požiadavky stanovené predpismi, môžu obsahovať napríklad príspevky na dopravu na pracovisko, ubytovanie či parkovanie. Tento článok sa zaoberá otázkami, ako sú takéto plnenia účtované a aká je ich daňová úprava z hľadiska zamestnanca i zamestnávateľa, pričom zohľadňuje aktuálnu legislatívnu úpravu. Ďalej sa zameriava na definíciu zamestnanca a zamestnávateľa na účely dane z príjmov, poukazuje na špecifiká vymedzenia a zdaňovania rôznych druhov príjmov zo závislej činnosti a reflektuje aj ďalšie daňové aspekty súvisiace s poskytovaním zamestnaneckých benefitov.

Zamestnávatelia, uľahčite si prehľad o práceneschopnosti vašich zamestnancov a jej ďalšie spracovanie. Využite elektronickú službu, ktorá umožňuje automatický prenos dát o elektronickej PN (ePN) z portálu eSlužieb Sociálnej poisťovne priamo do vášho mzdového sofvéru.