Cieľom príspevku je priblížiť účtovným jednotkám účtujúcim v sústave podvojného účtovníctva účtovanie pohľadávok, najmä ich vznik, oceňovanie a ich zánik.
Vznik pohľadávok
Obchodné právo ani občianske právo pojem „pohľadávka“ nedefinujú. Z definície záväzkového vzťahu z § 488 Občianskeho zákonníka možno pohľadávku charakterizovať ako „právo veriteľa na plnenie od dlžníka, pričom dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok“. Z uvedeného vyplýva, že existencia pohľadávky bez vzniku záväzku nie je možná.
Z účtovného hľadiska predstavujú pohľadávky majetkovú zložku účtovnej jednotky, ktorá vznikla z uskutočnených účtovných prípadov (je výsledkom minulých udalostí), v budúcnosti z nej budú plynúť účtovnej jednotke ekonomické úžitky (príjmy) a dá sa spoľahlivo oceniť. Okamih vzniku a zániku pohľadávok je definovaný prostredníctvom dňa uskutočnenia účtovného prípadu, a to v § 2 opatrenia MF SR č. 23054/2002 – 92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“). Vo vzťahu k pohľadávkam je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň:
- splnenia dodávky (vznik pohľadávky voči odberateľom),
- poskytnutia preddavku,
- poskytnutia nového úveru alebo pôžičky,
- zistenia škody na majetku (možný vznik pohľadávky voči hmotne zodpovednej osobe),
- inkasa pohľadávky,
- započítania pohľadávky,
- postúpenia pohľadávky,
- zistenia ďalších skutočností vyplývajúcich z osobitných predpisov alebo z vnútorných podmienok účtovnej jednotky, ktoré sú predmetom účtovníctva, a ktoré v účtovnej jednotke nastali a účtovná jednotka má k dispozícii potrebné podklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti,
- odovzdania nehnuteľnosti prevádzajúcim nehnuteľnosť, ktorá je predávaná na základe zmluvy, pri ktorej sa vlastníctvo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností a do nadobudnutia vlastníctva nadobúdateľ nehnuteľnosť užíva,
- rozhodnutia účtovnej jednotky o odpísaní pohľadávky.
Podkladom pre účtovanie pohľadávok sú doklady preukazujúce ich vznik. Pre účtovníctvo je dôležité, aby doklad, na základe ktorého sa uskutoční účtovný zápis v účtovných knihách, spĺňal náležitosti účtovného dokladu podľa § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“).
Náležitosťami účtovného dokladu podľa cit. ustanovenia sú:
- slovné a číselné označenie účtovného dokladu,
- obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,
- peňažná suma alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,
- dátum vyhotovenia účtovného dokladu,
- dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia,
- podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie,
- označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového vybavenia.
Napríklad pri pohľadávkach, ktoré vznikli splnením dodávky právne preukazným dokladom vzniku pohľadávky je dodací list o prevzatom tovare, výrobkoch a pod. alebo preberacie protokoly pri dodávkach služieb, obchodná zmluva atď. (z účtovného hľadiska sú tieto doklady podporným dokladom k účtovným dokladom).
Členenie pohľadávok
V zmysle § 12 Postupov účtovania v PÚ z časového hľadiska (podľa dohodnutej doby splatnosti) sa pohľadávky členia na:
- krátkodobé – doba splatnosti pohľadávky dohodnutá pri jej vzniku je do jedného roka,
- dlhodobé – doba splatnosti pohľadávky dohodnutá pri jej vzniku je nad jeden rok.
Dohodnutá doba splatnosti pohľadávok je doba dohodnutá v zmluve alebo iným spôsobom, v ktorej sa majú pohľadávky splatiť. Od dohodnutej doby splatnosti je potrebné rozlíšiť zostatkovú dobu splatnosti pohľadávok, ktorá sa rovná rozdielu medzi dohodnutou dobou splatnosti a dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Podľa zostatkovej doby splatnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka sa pohľadávky vykazujú v súvahe ako krátkodobé alebo dlhodobé.
Z vecného hľadiska (podľa titulu vzniku) sa delia pohľadávky na:
- pohľadávky z obchodných vzťahov, napríklad pohľadávky voči dodávateľom,
- poskytnuté preddavky,
- pohľadávky voči zamestnancom z titulu pracovnoprávnych vzťahov,
- pohľadávky voči finančným orgánom z titulu daní,
- ostatné pohľadávky vplývajúce z činnosti účtovnej jednotky napr. z titulu nárokov z plnení poistných zmlúv, z poskytnutých pôžičiek a pod.
Jednotlivé syntetické účty, na ktorých sa účtujú pohľadávky rozdelené podľa vecného hľadiska, patria do účtovej triedy 3 – Zúčtovacie vzťahy, 05 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý majetok, niektoré účty účtovej skupiny 06 – Dlhodobý finančný majetok. Ide o tieto syntetické účty:
311 – Odberatelia
312 – Zmenky na inkaso
313 – Pohľadávky za eskontované cenné papiere
314 – Poskytnuté preddavky
315 – Ostatné pohľadávky
335 – Pohľadávky voči zamestnancom
351 – Pohľadávky v rámci konsolidovaného celku
353 – Pohľadávky za upísané vlastné imanie
354 – Pohľadávky voči spoločníkom a členom pri úhrade straty
355 – Ostatné pohľadávky voči spoločníkom a členom
358 – Pohľadávky voči účastníkom združenia
371 – Pohľadávky z predaja podniku
373 – Pohľadávky a záväzky z pevných termínových operácií
374 – Pohľadávky z nájmu
375 – Pohľadávky z vydaných dlhopisov
376 – Nakúpené opcie
378 – Iné pohľadávky
051 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý ne