V článku sa rozoberá právna úprava započítania pohľadávok a záväzkov a započítanie pohľadávok a záväzkov z daňového a účtovného hľadiska.
Právna úprava
Základná právna úprava podľa Občianskeho zákonníka
Základnú úpravu započítania pohľadávok obsahuje Občiansky zákonník v § 580 a v § 581, ktoré ustanovujú, že ak majú dlžník a veriteľ vzájomné pohľadávky s plnením rovnakého druhu, ktoré sa vzájomne kryjú, zaniknú započítaním za podmienok ustanovených zákonom. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretnú pohľadávky spôsobilé na započítanie. Započítanie (kompenzácia) je teda zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu (najčastejšie peniaze), ak niektorý z účastníkov aj bez súhlasu alebo proti vôli druhého účastníka urobí prejav smerujúci k započítaniu. Musí však ísť o pohľadávky spôsobilé na započítanie (započítateľné), t. j. také, ktorých započítanie nie je vylúčené dohodou účastníkov alebo zákonom.
Započítanie je formou bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením (napr. peňažným vysporiadaním), ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. To umožňuje ušetriť dvojaké splnenie vzájomných pohľadávok a navzájom zjednodušiť majetkové vzťahy medzi účastníkmi aj v prípadnom súdnom konaní, ak dôjde medzi nimi k sporu. Význam započítania spočíva najmä v úspore nákladov, ktoré by inak obidvaja účastníci museli vynaložiť pri uskutočnení vzájomného plnenia. Okrem toho má započítanie dôležitý význam aj pri zabezpečení veriteľa, lebo umožňuje dlžníkovi, ktorý je súčasne veriteľom, vyhnúť sa riziku, že po splnení jeho záväzku druhý účastník jeho vzájomnú pohľadávku neuspokojí.
Právne účinky zániku záväzkov
Stretnutie vzájomných pohľadávok nadobudne právne účinky až kompenzačným prejavom ku dňu stretnutia pohľadávok. Právne účinky zániku záväzkov nastávajú ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky tieto predpoklady na započítanie:
- Vzájomnosť pohľadávok. O vzájomné pohľadávky ide vtedy, ak dve osoby sú navzájom súčasne veriteľom aj dlžníkom.
- Plnenie rovnakého druhu. Najčastejšie prichádza do úvahy započítanie peňažných pohľadávok. Nemožno však vylúčiť ani započítanie pohľadávok s iným plnením rovnakého druhu. Právny dôvod nadobudnutia týchto pohľadávok nie je významný.
- Spôsobilosť pohľadávok na započítanie. Započítateľnými nie sú tie pohľadávky, ktorých započítanie je vylúčené zákonom alebo dohodou účastníkov.
- Prejav smerujúci k započítaniu. Započítací prejav (kompenzačnú námietku) treba adresovať druhému účastníkovi. Ide o jednostranný právny úkon, pre platnosť ktorého sa vyžadujú náležitosti v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z jeho obsahu musí byť zrejmé najmä to, ktoré pohľadávky sa uplatňujú na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, príp. proti ktorým z viacerých pohľadávok veriteľa.
Započítací prejav možno urobiť aj v rámci základného občianskeho súdneho konania ako obranu proti žalobe, ktorou žalobca (veriteľ) uplatňuje svoju pohľadávku proti žalovanému (dlžníkovi). Ak by však žalovaný svojou započítacou námietkou uplatnil viac, než predstavuje žalobná pohľadávka, išlo by v tejto prevyšujúcej časti o vzájomný návrh podľa § 98 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov). Započítaciu námietku možno uplatniť aj v konaní o výkon rozhodnutia v zmysle § 268 ods. 1 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku a dosiahnuť tak zastavenie výkonu rozhodnutia, resp. exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nie je právne významné, či pohľadávka započítavaná s vymáhanou pohľadávkou vznikla pred vydaním alebo po vydaní rozhodnutia tvoriaceho podklad výkonu rozhodnutia, resp. exekučného titulu.
Zánik pohľadávok nastáva v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. Ak jedna z pohľadávok prevyšuje druhú, zaniká len do výšky protipohľadávky a v prevyšujúcej časti zostáva naďalej v platnosti.
Spôsobilosť na započítanie
Ak chýba niektorý z uvedených predpokladov na započítanie pohľadávok, napr. prejav smerujúci k započítaniu, účinky započítania nenastanú. No nenastanú ani vtedy, ak takýto jednostranný prejav bol urobený skôr, než sa vzájomné pohľadávky stretli. Kompenzačný prejav teda môže byť úspešne urobený iba od okamihu, keď sa vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, stretli a boli spôsobilé na započítanie.
Zákon definuje, pri ktorých pohľadávkach nie je prípustné uskutočniť započítanie. Taxatívne vymedzuje okruh nezapočítateľných pohľadávok, ktoré však možno rozšíriť ešte dohodou účastníkov. Zákon vymedzuje dve skupiny takýchto nezapočítateľných pohľadávok.
- V prvej skupine zákon zakazuje započítanie jednostranným započítacím úkonom proti pohľadávkam (pozri § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka):
- na náhradu škody spôsobenej na zdraví okrem prípadu, že sa započítava vzájomná pohľadávka toho istého druhu; proti ostatným pohľadávkam na náhradu škody je započítanie prípustné bez obmedzenia;
- ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia (exekúciou); tieto pohľadávky sú uvedené v § 317 a § 319 Občianskeho súdneho poriadku: