Úvery a pôžičky v sústave jednoduchého účtovníctva

Ing. Jarmila Strählová

Vydáno: 01. 04. 2007 39 minút čítania

Jednou z možností ako realizovať svoje podnikateľské zámery je využiť okrem vlastných zdrojov aj cudzí finančný kapitál.

Finančný kapitál, t. j. zdroje financovania podnikania je možné získať dvoma základnými spôsobmi:

vlastnými zdrojmi financovania podnikateľskej činnosti, ako sú napr. finančné prostriedky vo forme majetku vloženého do podnikania,
cudzími zdrojmi financovania podnikateľskej činnosti, ktoré podnikateľ môže získať pre svoje podnikateľské aktivity, napríklad pôžička od rodiny alebo priateľov, úver od finančnej inštitúcie, dotácia, príspevok a podobne.

Úver

Úver v podnikateľskej činnosti slúži na využívanie dočasne voľných finančných prostriedkov na financovanie dočasných potrieb podnikateľov.

Poskytnutím úveru dochádza k vzniku vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Veriteľom je obyčajne banka alebo iný finančný inštitút a dlžníkom je podnikateľ. Úver sa poskytuje vždy len na dočasné použitie, t. j. len na určité časové obdobie, ktoré je dopredu dohodnuté, s dodržaním podmienky návratnosti.

Úver je z ekonomického hľadiska dočasným cudzím zdrojom financovania potrieb podnikateľa, ktorý sa musí po určitom stanovenom čase vrátiť. Predstavuje dlh, najčastejšie voči banke, ktorý musí dlžník vrátiť v jeho pôvodnej výške a ešte zaplatiť aj cenu úveru, ktorou sú úroky z úveru.

Zmluva o úvere

Vzťah medzi veriteľom a dlžníkom má mať formu zmluvy. U podnikateľov upravuje tento vzťah Obchodný zákonník v § 497 až § 507. Zmluvou o úvere sa zaväzuje podľa § 497 Obchodného zákonníka veriteľ – banka (ďalej len „banka“), že dá dlžníkovi k dispozícii určitú finančnú hodnotu v peniazoch a bude sa starať o správu dlhu. Dlžník – podnikateľ (ďalej len „podnikateľ“) sa zaväzuje splatiť svoj dlh v dohodnutom termíne a forme, spravidla v peniazoch a zaplatiť príslušný úrok.

Poskytnutie úveru
Podnikateľ podľa § 500 Obchodného zákonníka je oprávnený uplatniť si nárok na poskytnutie peňažných prostriedkov v lehote určenej v zmluve. Ak lehota nie je v zmluve určená, podnikateľ môže tento nárok uplatniť, dokiaľ poskytnutie úveru jedna zo strán nevypovie.

Pri poskytnutí úveru banka vyžaduje záruky. Zárukou môže byť ručenie inou osobou resp. osobami alebo ručenie majetkom.

Podnikateľ môže ručiť za poskytnutý úver aj cennými papiermi. Úver môže byť zabezpečený aj vlastnou zmenkou (tzv. zabezpečovacia zmenka).

Plnenie úverového záväzku zo zábezpeky pri všetkých formách zabezpečenia nastáva až vtedy, keď nenastalo v dohodnutej dobe finančné plnenie záväzku z úveru, t. j., keď podnikateľ prestane splácať úver a úroky z úveru.

Úver je možné poskytnúť dvoma spôsobmi:

1. poskytnutie peňažných prostriedkov podnikateľovi prevodom na jeho bankový podnikateľský účet alebo

2. priamymi úhradami záväzkov za podnikateľa.

Druh úveru a spôsob splácania úveru je vždy uvedený v úverovej zmluve, ktorú podnikateľ uzavrie s bankou.

Úver sa môže poskytnúť aj v cudzej mene
Podľa § 498 Obchodného zákonníka strany môžu určiť peňažné prostriedky, ktoré sú predmetom úverovej zmluvy, t. j. úver môže byť poskytnutý nielen v Sk, ale aj v cudzej mene. V takomto prípade sa nielen úver, ale aj úroky z úveru splácajú v mene, v ktorej bol úver poskytnutý, ak sa obe strany nedohodnú inak.

Splácanie úveru
Podnikateľ, ktorý získal od banky úver, musí okrem úrokov splácať aj samotný úver, t. j. za určité časové obdobie musí banke vrátiť požičané finančné prostriedky. Podľa § 503 Obchodného zákonníka záväzok splatiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú obvykle v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z nej.

Podnikateľ ako dlžník je oprávnený vrátiť peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je potom povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka podnikateľ je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej lehote. Podľa § 506 Obchodného zákonníka banka môže odstúpiť od dohody v prípade, že podnikateľ mešká s vrátením viac ako dvoch splátok alebo jednej plátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

Úroky z úveru
Pojem úrok je možné definovať ako peňažnú čiastku, ktorá predstavuje cenu peňazí vyjadrenú pomocou úrokovej sadzby, najčastejšie stanovenej v percentách. Podľa § 502 Obchodného zákonníka pri úrokoch z úveru platí, že od doby poskytnutia peňažných prostriedkov dlžník – podnikateľ je povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške. Ak úroky nie sú takto určené, dlžník je povinný platiť obvykle úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka a v čase uzavretia zmluvy.

Ak podnikateľ získa úver od banky, úrok z úveru predstavuje určitú sumu peňazí, ktorú musí banke zaplatiť za to, že si od nej na určitý čas požičal finančné prostriedky.

Úver z hľadiska daňového

Úver, jeho splácanie a splácanie úrokov z neho je nutné z hľadiska daňového posudzovať podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Poskytnutie úveru a jeho splácanie predstavuje niekoľko fáz, ktoré na seba nadväzujú a spolu navzájom súvisia. Sú to:

poskytnutie úveru,
splácanie úveru,
splácanie úroku z úveru.

Poskytnutie úveru
Úver je v okamihu získania peňažných prostriedkov príjmom u podnikateľa. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) ZDP úver a pôžičky sú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov. To znamená, že z finančných prostriedkov získaných úverom podnikateľ naplatí daň.

Splácanie úveru
Úver je výdavkom v čase jeho splácania. Platba úveru je výdavkom, ale ide o výdavok, ktorý nie je možné uznať ako daňový výdavok, t. j. nie je to výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu. Splátky úveru sa dostanú do daňových výdavkov prostredníctvom:

výdavkov vynaložených na obstaranie materiálu, tovaru, práce a služby, ktoré boli zaplatené finančnými prostriedkami z poskytnutého úveru, alebo
odpisov hmotného a nehmotného majetku, ktorý bol obstaraný finančnými prostriedkami z poskytnutého úveru.

Splácanie úroku z úveru
Splátka úroku z úveru, jej výška a doba, kedy sa ma splatiť, je určená v úverovej zmluve. Splátka úroku môže, ale aj nemusí byť daňovým výdavkom.

Pri rozhodovaní, či úrok z úveru je daňovým výdavkom, alebo nie je daňovým výdavkom, je potrebné vychádzať z definície daňového výdavku v ZDP.

Podľa § 2 písm. i) ZDP daňovým výdavkom je výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý je podnikateľom preukázateľne vynaložený a zaúčtovaný v jeho účtovníctve.

Úrok z úveru je daňovým výdavkom, ak spĺňa podmienky uvedené v § 2 písm. i) ZDP:

čerpanie úveru preukázateľne súvisí s dosahovaním, zabezpečovaním a udržiavaním zdaniteľných príjmov,
úrok bol zaplatený, čo podnikateľ preukáže napr. výpisom z bankového účtu, vkladom do banky a podobne,
úrok z úveru bol zaúčtovaný v účtovníctve podnikateľa.

Úver z hľadiska účtovného

Podnikateľ, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva (JÚ) postupuje pri účtovaní okrem iného aj podľa ustanovení:

zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „ZÚ“) a
opatrenia MF SR č. 23 586/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v JÚ“).

Keďže JÚ je koncipované ako účtovníctvo daňové a základ dane (ZD), ktorý je výsledkom JÚ, slúži bez ďalších úprav na výpočet dane z príjmov fyzických osôb (FO), pri účtovaní v sústave JÚ každá účtovná jednotka – podnikateľ musí vychádzať aj z platného ZDP.

Pri účtovaní úverových vzťahov v sústave JÚ podnikateľ bude účtovať o týchto účtovných prípadoch:

poskytnutí úveru,
splácaní úveru,
splácaní dohodnutého úroku z úveru.

Účtovanie poskytnutia úveru

Spôsob účtovania závisí od spôsobu a formy poskytnutia úveru:

banka priamo poskytne peňažné prostriedky prevodom na bežný účet podnikateľa – úverového dlžníka, alebo
banka poskytne úver formou úhrady záväzkov podnikateľa – úverového dlžníka, napr. zaplatením faktúr, kúpnych zmlúv a podobne.

1. Spôsob poskytnutia úveru

Poskytnutie úveru spôsobom pripísania peňažných prostriedkov podľa úverovej zmluvy (úveru) na bežný podnikateľský účet zaúčtuje podnikateľ podľa § 15 ods.1 ZÚ do:

peňažného denníka a
knihy záväzkov ako záväzok voči banke.

Účtovanie v peňažnom denníku:
Ak bol úver poskytnutý prevodom na bežný podnikateľský účet, tento príjem podnikateľ zaúčtuje do peňažného denníka v deň príjmu peňažných prostriedkov na bankový účet podľa § 15 Postupov účtovania v JÚ ako:

príjem peňažných prostriedkov na bežný účet,
príjem neovplyvňujúci ZD v druhovom členení v stĺpci Úvery, pôžičky, dotácie.

Odporúčanie:

Ust. § 15 ods. 2 písm. f) Postupov účtovania v JÚ neukladá podnikateľovi, aby stĺpec Príjmy neovplyvňujúce ZD podrobnejšie členil. Odporúčam, ak mu to účtovný program dovolí, členiť stĺpec na podskupiny (analytická evidencia), ktoré si sám zvolí podľa svojich potrieb. Podrobnejším členením príjmov, ktoré neovplyvňujú ZD, ľahšie získa informácie, ktoré využije pri riadení svojej firmy, pri kontrole účtovníctva a podobne. To isté platí aj pre stĺpec Výdavky neovplyvňujúce ZD.

Účtovanie v knihe záväzkov:

V knihe záväzkov sa evidujú všetky záväzky podnikateľa – účtovnej jednotky. Kniha záväzkov je účtovná kniha, pre ktorú má vecnú náplň každý podnikateľ, ktorý vedie účtovníctvo. Kniha záväzkov má obsahovať údaje podľa § 15 ods. 4 ZÚ.

Ust. § 9 Postupov účtovania v JÚ uvádza, že záväzky sa členia podľa § 15 ZÚ. Ak si to vyžaduje charakter činnosti podnikateľa, môže členiť záväzky aj podrobnejšie.

Prijatím úveru vznikol podnikateľovi záväzok splatiť prijatý úver a úroky z úveru, t. j. výšku úveru zaeviduje v zmysle § 15 ods.1 ZÚ do knihy záväzkov ako záväzok podnikateľa voči banke.

2. Spôsob poskytnutia úveru

Ak banka poskytne úver formou úhrady záväzku podnikateľa, teda priamo zaplatí faktúru za neho, potom bude podnikateľ účtovať podľa § 15 ods. 1 ZÚ:

v peňažnom denníku a
v knihe záväzkov.

Účtovanie v peňažnom denníku:

V peňažnom denníku podnikateľ zaúčtuje výdaj za úhradu záväzku, napr. faktúry. Faktúra bude uhradená z úverového účtu, na ktorý banka presunie zmluvne dohodnutú finančnú čiastku, obvykle vo výške celého úveru. V takomto prípade podnikateľ účtuje v peňažnom denníku o pohybe na bežnom podnikateľskom účte aj na úverovom účte.

Spôsob účtovania bude závisieť od toho, za čo bola úhrada vynaložená. Napríklad:

Banka uhradila faktúru za nakúpený materiál. V peňažnom denníku podnikateľ zaúčtuje:
- príjem peňažných prostriedkov na úverový účet,
- príjem neovplyvňujúci ZD v druhovom členení v stĺpci Úvery, pôžičky, dotácie,
- výdavok peňažných prostriedkov z úverového účtu,
- výdavok ovplyvňujúci ZD v stĺpci Výdavky celkove,
- výdavok v druhovom členení výdavkov celkove v stĺpci Nákup materiálu.
Banka uhradila faktúru za nakúpený tovar. Podnikateľ bude účtovať v peňažnom denníku takto:
- príjem peňažných prostriedkov na úverový účet,
- príjem neovplyvňujúci ZD v druhovom členení v stĺpci Úvery, pôžičky, dotácie,
- výdavok peňažných prostriedkov z úverového účtu,
- výdavok ovplyvňujúci ZD v stĺpci Výdavky celkove,
- výdavok v druhovom členení výdavkov celkove v stĺpci Nákup tovaru.
Banka uhradila faktúru za nájomné a služby spojené s užívaním prenajatých priestorov. Podnikateľ zaúčtuje splátku nájomného v deň úhrady ako:
- príjem peňažných prostriedkov na úverový účet,
- príjem neovplyvňujúci ZD v druhovom členení v stĺpci Úvery, pôžičky, dotácie,
- výdavok peňažných prostriedkov z úverového účtu,
- výdavok ovplyvňujúci ZD v stĺpci Výdavky celkove,
- výdavok v druhovom členení výdavkov celkove v stĺpci Prevádzková réžia.
Banka uhradila faktúru za obstaranie hmotného majetku.V