Súčasťou ustanovení Občianskeho zákonníka o zabezpečení záväzkov je aj zábezpeka. Záväzok poskytnúť zábezpeku sa môže týkať nielen už vzniknutej zábezpeky, ale aj pohľadávky, ktorá môže vzniknúť v budúcnosti. Viac sa dočítate v článku.
Zabezpečenie záväzkov
Súčasťou ustanovení Občianskeho zákonníka o zabezpečení záväzkov je aj zábezpeka, ktorá však nie je samostatným prostriedkom na zabezpečenie záväzku. Kým v ustanoveniach § 544 až § 554 Občianskeho zákonníka sú upravené jednotlivé spôsoby zabezpečenia záväzkov, ustanovenie § 555 Občianskeho zákonníka neupravuje osobitný spôsob zabezpečenia, ale iba vysvetľuje, akým spôsobom je možné splniť záväzok, t. j. dať zábezpeku. Dispozitívnym ustanovením § 555 Občianskeho zákonníka je príkladovo uvedené, že záväzok dať zábezpeku možno splniť najmä zriadením záložného práva alebo spôsobilými ručiteľmi. Záväzok dať zábezpeku možno splniť aj inými spôsobmi, napr. zabezpečovacím prevodom pohľadávky, uložením určitej peňažnej čiastky alebo vkladnej knižky do úschovy tretej osobe, a pod. Záväzok dať zábezpeku vzniká predovšetkým dohodou strán, pričom forma dohody nie je predpísaná. Od záväzku dať zábezpeku treba potom odlišovať právny vzťah vzniknutý plnením povinnosti dať zábezpeku (napr. od dohody o ručení).
Záväzok poskytnúť zábezpeku sa môže týkať nielen už vzniknutej pohľadávky, ale aj pohľadávky, ktorá môže vzniknúť v budúcnosti. Záväzok dať zábezpeku sa v praxi tiež označuje ako záväzok dať kauciu. Ide o špecifický spôsob zabezpečenia záväzku, ktorý v skutočnosti predstavuje len prvý krok ku skutočnému zabezpečeniu záväzku, najmä v prípadoch, kedy sa má veriteľovi podľa zmluvy alebo zo zákona poskytnúť určité zabezpečenie a nie je bližšie určený spôsob tohto zabezpečenia. Pokiaľ ide o rozsah práv spojených so zábezpekou, tie je potrebné upraviť v zmluve. Vo väčšine prípadov ide o poskytnutie peňažnej sumy pri uzavretí obchodného kontraktu, čím sa obchod potvrdzuje a zabezpečuje sa splnenie záväzku zo zmluvy. Ak druhá zmluvná strana nesplní svoj záväzok zo zmluvy, kaucia prepadá v prospech druhej zmluvnej strany. Pokiaľ zmluvný záväzok nesplnila strana, ktorá prijala kauciu, je povinná poskytnutú kauciu vrátiť.
Špecifickou formou poskytnutia zábezpeky je zloženie dohodnutej peňažnej sumy odberateľom v banke, s cieľom zabezpečenia pohľadávky dodávateľa. Odberateľ v takomto prípade otvorí v banke účet viazaných prostriedkov pre svoje platby. Na tento účet prevedie príslušnú sumu na vyrovnanie pohľadávky dodávateľa. Odberateľ zároveň banke oznámi termín, dokedy majú byť prostriedky blokované v prospech dodávateľa. Banka písomne potvrdí dodávateľovi zloženie prostriedkov na úhradu pohľadávky v prospech príslušného účtu viazaných prostriedkov. Z tohto účtu sa potom čerpajú prostriedky v súlade s dohodou medzi dodávateľom a odberateľom.
Pokiaľ ide o výšku zábezpeky, § 556 Občianskeho zákonníka ustanovuje, že nikto nie je povinný prijať vec alebo právo ako zábezpeku do sumy vyššej, aká predstavuje dve tretiny ich odhadnej ceny. Výnimku predstavujú len vklady v bankách a štátne cenné papiere. Tieto hodnoty sú zo zákona zábezpekou do celej svojej výšky (§ 557 Občianskeho zákonníka). Od tejto zásady sa nemožno odchýliť ani v obchodnej zmluve.
Veci a práva (pohľadávky) majú teda zabezpečovaciu schopnosť iba v rozsahu dvoch tretín ich odhadnej ceny. Veriteľ je teda povinný prijať vec alebo právo ako zábezpeku len do tejto výšky. Ak treba zabezpečiť vyššiu pohľadávku než sú dve tretiny odhadnej ceny, môže veriteľ žiadať o doplnenie zábezpeky. Napr., ak niekto dá ako zábezpeku do zálohy vec, ktorá má odhadnú cenu 12 000 €, je druhá strana povinná prijať ju ako zábezpeku iba do sumy 8 000 €. Ak má byť touto zábezpekou napr. krytá pohľadávka 10 000 €, môže druhá strana žiadať doplnenie zábezpeky, ak ide o nekrytú čiastku 2 000 €.
Naopak, vklady v peňažných ústavoch