V praxi často dochádza k prípadom, kedy po uskutočnení zdaniteľného obchodu platiteľom DPH nastane dôvod k zmene pôvodne fakturovanej ceny. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) neupravuje možnosť znížiť základ dane u dodávateľa pri nezaplatení kúpnej ceny kupujúcim.
Platitelia DPH v SR sa nemôžu na základe článku 90 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“) dovolávať práva na zníženie základu DPH v prípade nezaplatenia ceny, pretože SR sa rozhodla uplatniť výnimku, ktorú umožňuje smernica o DPH podľa článku 90 ods. 2.
Môže byť nezaplatenie kúpnej ceny odberateľom dôvodom na zníženie základu dane u dodávateľa?
Uvedenou otázkou sa zaoberal aj Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“), ktorému bol predložený prípad vo veci sporu medzi spoločnosťou Almos Agrárkülkereskedelmi Kft (ďalej len „Almos“) a Nemzeti Adó és Vámhivatal Középmagyarországi Regionális Adó Főigazgatósága (Národný daňový a colný úrad – Ústredné regionálne daňové riaditeľstvo pre stredné Maďarsko, ďalej len „daňový úrad“) z dôvodu, že daňový úrad nepripustil úpravu faktúr, ktorú vykonala spoločnosť Almos s cieľom dosiahnuť zníženie základu dane na účely DPH. SD EÚ vydal rozsudok C-337/13 Almos Agrárkülkereskedelmi Kft z 15. mája 2014.
Legislatívny základ vo vzťahu k rozsudku
Smernica o DPH:
podľa článku 90 ods. 1
- v prípade zrušenia, odstúpenia od zmluvy, úplného alebo čiastočného nezaplatenia alebo v prípade zníženia ceny po dodaní sa základ dane primerane zníži za podmienok stanovených členskými štátmi,
podľa článku 90 ods. 2
- v prípade úplného alebo čiastočného nezaplatenia sa členské štáty môžu odchýliť od ustanovenia odseku 1.
Skutkový stav
V auguste a septembri 2008 spoločnosť Almos predala maďarskému podniku BioMa semená repky. Tieto semená boli dodané a uskladnené v sklade, ale kupujúci neuhradil cenu.
Zmluvné strany sa preto v zmluve uzavretej 1. októbra 2008 dohodli, že semená repky sú vlastníctvom spoločnosti Almos, že ona jediná môže s nimi nakladať a že BioMa ich nemôže ani zaťažiť právami, ani ich predať, ani ich reálne odovzdať tretej osobe. Maximálna lehota na vrátenie semien repky bola stanovená na 10. október 2008, pričom dovtedy bola BioMa povinná konať ako skladovateľ.
K vráteniu tovaru však 10. októbra 2008 nedošlo. Spoločnosť Almos podala občianskoprávnu žalobu s cieľom dosiahnuť vrátenie semien repky. Regionálny odvolací súd v Szegede uložil platným rozsudkom kupujúcemu povinnosť vrátiť 2 263,796 tony semien repky alebo v prípade nevrátenia zaplatiť sumu vo výške 1 022 783 eur. Rozsudok spresňoval, že zmluvné strany odstúpili od predajnej zmluvy, ktorá ich zaväzovala, a že na základe toho je majiteľkou semien repky Almos.
Almos preto upravila faktúry týkajúce sa predaja podniku BioMa a vo svojom mesačnom daňovom priznaní za mesiac december 2009 vykázala na účely vrátenia DPH sumu 116 705 000 maďarských forintov (HUF).
Daňový úrad však konštatoval, že toto priznanie je neoprávnené, uviedol, že aj napriek nezaplateniu protihodnoty došlo k dodaniu tovaru v zmysle zákona o DPH.
Podľa daňového úradu úprava faktúr nebola oprávnená a zmluvu uzavretú medzi stranami po dodaní tovaru treba považovať za novú transakciu. Navyše nedošlo k obnoveniu pôvodného stavu, keďže semená repky neboli vrátené a dohodnutá cena nebola zaplatená.
Podľa daňového úradu ustanovenia § 77 ods. 1 a 2 maďarského zákona o DPH stanovujú zníženie základu dane a posteriori v prípade, že transakcia nie je platná, pričom tento prípad treba odlišovať od odstúpenia od zmluvy, ku ktorém