Minimálna mzda predstavuje najnižšie peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancom, najčastejšie v tých zamestnaniach, kde sa vyžaduje nižšia kvalifikácia a výkonnosť zamestnanca. Prostredníctvom minimálnej mzdy sa má zabezpečiť zamestnancom životná úroveň na spoločensky dôstojnej a minimálne uznanej hranici. Po prvýkrát sa minimálna mzda uplatnila na Novom Zélande (v roku 1894) pri rozhodovaní pracovných sporov. Neskôr bola zavedená v Austrálii (v roku 1896) z dôvodu zaručenia existenčného minima pre zamestnancov a zabráneniu vyplácania príliš nízkych miezd. Postupne sa minimálna mzda udomácnila aj v iných krajinách ako v Nórsku (1918) a tiež v Československu (1919), v Belgicku (1934) a v USA (1938). Do roku 1996 bola výška minimálnej mzdy na Slovensku upravovaná Nariadením vlády ČSFR. Od 1. 4. 1996 nadobudol účinnosť zákon NR SR č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde, na základe ktorého mala Slovenská republika zavedenú jednotnú minimálnu mzdu.
V zmysle súčasnej právnej úpravy je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu, ktorá nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená zákonom o minimálnej mzde č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v z. n. p., v ktorom je inštitút minimálnej mzdy zakotvený. Suma minimálnej mzdy pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom sa vždy na nasledujúci kalendárny rok ustanoví príslušným nariadením vlády SR. Dňa 15. 11. 2017 bolo vyhlásené v Zbierke zákonov nariadenie vlády SR č. 278/2017 Z. z., ktoré zrušuje nariadenie vlády SR č. 280/2016 Z. z., a ktorým sa od 1. 1. 2018 zvyšuje výška minimálnej mzdy:
- zo sumy 435 € na sumu 480 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
- zo sumy 2,500 € na sumu 2,759 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom, ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín.
Mesačná minimálna mzda sa uplatňuje u tých zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní formou mesačnej mzdy. V prípade zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní inou mzdovou formou ako mesačná časová mzda, napr. hodinovou časovou mzdou, úkolovou mzdou alebo podielovou mzdou, sa pri posudzovaní ich nárokov vychádza z hodinovej minimálnej mzdy.
Výška minimálnej mzdy sa valorizuje každý rok s platnosťou na celý nasledujúci kalendárny rok. Minimálna mzda predstavuje minimálnu úroveň príjmu, ktorý je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytovať za vykonanú prácu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Za obdobný pracovný vzťah sa považujú pracovné vzťahy, ktoré upravuje podľa odkazu zákona o minimálnej mzde, napr. zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v z. n. p., zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v z. n. p., zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v z. n. p., zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v z. n. p., zákon č. 346/2005 Z. z. v z. n. p. Počnúc 1. januárom 2013 sa uplatňovanie minimálnej mzdy vzťahuje aj na zamestnancov (dohodárov), ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimopracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).
Na odmeňovanie fyzických osôb, ktoré pre zamestnávateľa vykonávajú práce v právnom vzťahu založenom zmluvou uzatvorenou podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka, sa zákon o minimálnej mzde nevzťahuje (napr. výkon prác na základe príkaznej zmluvy, výkon funkcie konateľa na základe zmluvy o výkone funkcie alebo na základe mandátnej zmluvy). Pre tieto skupiny osôb suma minimálnej mzdy ustanovená nariadením vlády nie je právne záväzná.
Minimálne mzdové nároky
Zákonník práce ustanovuje vyplácanie minimálnej mzdy len za najjednoduchšie činnosti, a to za výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov. Náročnejšie činnosti musia byť odmeňované vyššou „minimálnou“ mzdou. Vyplácanie len minimálnej mzdy by bolo v takomto prípade nezákonné a zároveň postihnuteľné sankciou zo strany inšpektorátu práce. Ak dohodnutá mzda nezodpovedá minimálnej mzde, zamestnanec sa môže doplatenia mzdy do výšky minimálnej mzdy, resp. sumy minimálneho mzdového nároku domáhať aj súdnou cestou.
Súčasná právna úprava upravuje, že ak mzda zamestnanca za vykonanú prácu nedosiahne v kalendárnom mesiaci sumu minimálnej mzdy, aj keď zamestnanec odpracoval plný pracovný čas v mesiaci ustanovený zamestnávateľom, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok, ktorý predstavuje rozdiel medzi sumou minimálnej mzdy ustanovenou na príslušný kalendárny rok a dosiahnutou mzdou:
doplatok = ustanovená minimálna mzda – dosiahnutá mzda zamestnanca
Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu a dosiahnutou mzdou:
doplatok = minimálny mzdový nárok – dosiahnutá mzda zamestnanca
Užitočná rada: Ak sú podmienky odmeňovania dohodnuté v kolektívnej zmluve, inštitú