Učňovské vzdelávanie a jeho kvalita už dlhšiu dobu rezonuje v podnikateľskej verejnosti ako problém, lebo je úzko spojené s nedostatkom kvalitne pripravenej pracovnej sily. Zvlášť citlivá je táto problematiky pre vysokú mieru nezamestnanosti absolventov škôl, ktorá je dôsledkom nedostatočne prepojených potrieb trhu práce a školského systému.
Za vzor sa často kladie učňovské školstvo v socialistickom Československu, ale aj systém prípravy pracovnej sily v nemecky hovoriacich krajinách, ktorým je systém tzv. duálneho vzdelávania. Zo skúseností týchto krajín sa Slovensko inšpirovalo pri príprave nových pravidiel poskytovania praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania, ktoré sú obsiahnuté v novom zákone č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o duálnom vzdelávaní“).
Cieľom zákona je najmä odborná príprava mladých ľudí na povolanie v súlade s praxou, t. j. aby sa v systéme duálneho vzdelávania žiak pripravoval na výkon povolania alebo odborných činností podľa potrieb a požiadaviek zamestnávateľov. Tiež sa cez tzv. daňové stimuly motivujú zamestnávatelia vstúpiť do tohto systému vzdelávania a prípravy.
Efektivitu duálneho vzdelávania by mali zabezpečiť aj nové pravidlá spolupráce odborných škôl so všetkými zainteresovanými subjektmi, t. j. so štátnou správou a územnou samosprávou, zamestnávateľmi, stavovskými a profesijnými organizáciami a zástupcami zamestnancov.
Zákon upravuje celý široký okruh problematiky, ale z hľadiska zamestnávateľov sú najdôležitejšie otázky spojené s financovaním praktického vyučovania a so zahrnovaním s tým spojených výdavkov do základu dane. Túto problematiku rieši novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), ktorá nadobúda účinnosť od 1. 9. 2015 a ktorá bola prijatá spolu so zákonom o duálnom vzdelávaní.
Praktické vyučovanie
Praktické vyučovanie, pri ktorom môže žiak vykonávať produktívnu prácu (zhotovenie výr