Podľa § 152 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce") je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti (túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, okrem zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny).
Zamestnávateľ je teda povinný za podmienok Zákonníka práce zamestnancom:
-
zabezpečiť stravovanie vo svojom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo
-
poskytnúť stravovaciu poukážku, alebo
-
poskytnúť finančný príspevok na stravu.
Do nadobudnutia účinnosti novely
Zákonníka práce bola podľa
§ 5 ods. 7 písm. b) ZDPa až do konca roku 2021 od dane oslobodená bez akýchkoľvek ďalších podmienok strava zabezpečovaná zamestnávateľom
len ako nepeňažné plnenie
- strava poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov (gastrolístky). Zamestnávateľ do konca februára 2021 mohol poskytovať aj finančný príspevok na stravovanie, ale ten bol oslobodený od dane len do výšky podľa
Zákonníka práce a len vtedy, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemohol využiť niektorý zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.
S účinnosťou od
1.3.2021
môže zamestnávateľ zamestnancovi poskytnúť finančný príspevok na stravovanie od dane oslobodený nielen za podmienky, že zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže zo zdravotných dôvodov využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. Teda, oslobodenie od dane finančného príspevku na stravovanie poskytnutého
v súlade s § 152
Zákonníka práce, nie je od 1.3.2021 podmienené povinnosťou zamestnanca preukázať sa lekárskym potvrdením od špecializovaného lekára, že zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečeného zamestnávateľom.
Podľa
§ 5 ods. 7 písm. b) ZDPv znení účinnom od 1.3.2021 do 31.12.2021 je teda od dane z príjmov
oslobodená:
-
hodnota stravy
poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov (nepeňažné plnenie - bez ďalších podmienok) a
-
finančný príspevok
na stravovanie, len ak je poskytovaný v súlade s ustanoveniami
Zákonníka práce.
Podľa
§ 152 ods. 6 a 7 Zákonníka práce
zamestnávateľ
poskytne
(je povinný poskytnúť) zamestnancovi
finančný príspevok na stravovanie do výšky podľa Zákonníka práce
, ak:
-
povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku,
-
zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie,
-
zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom,
-
ide o zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu a zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo, ak by stravovanie bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.
Ak zamestnávateľ
nezabezpečuje
stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa (a nie sú to skôr uvedené situácie),
je povinný umožniť zamestnancom výber
medzi zabezpečením stravovania:
-
prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo
-
poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.
Každý zamestnávateľ musí určiť primeranú lehotu na výber a minimálnu dobu, počas ktorej je zamestnanec viazaný svojím výberom, najviac však 12 mesiacov.
Podľa § 152 Zákonníka práce zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov:
a)
upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci,
b)
umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,
c)
rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce (napr. dohodári, dôchodcovia, konatelia bez pracovného pomeru a pod.).
Ak ide o rozšírenie osôb, ktorým bude zamestnávateľ zabezpečovať stravu podľa
§ 152 ods. 9
písm.:
-
a) a b) Zákonníka práce
, títo zamestnanci majú, za splnenia ostatných podmienok
Zákonníka práce, možnosť výberu medzi gastrolístkami a finančným príspevkom na stravu,
-
c) Zákonníka práce
, týmto osobám môže vzniknúť nárok len na hodnotu stravy v nepeňažnej forme (vlastné stravovacie zariadenie, stravovacie zariadenie iného zamestnávateľa, gastrolístky).
Podľa § 223 ods. 1. Zákonníka práce
zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb
výnimočne
uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorými sú dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov (dohodári).
Nárok na zabezpečenie
stravovania dohodárovi
vznikne, ak: