Nočná práca sa prevažnej časti zamestnancov na Slovensku netýka, pretože existuje len málo zamestnaní, ktoré si vyžadujú prácu v noci. Aj napriek tejto nízkej frekvencii výskytu je však tento pracovnoprávny inštitút v slovenskom právnom poriadku relatívne podrobne upravený. V tomto článku sa preto podrobnejšie zameriame na zákonnú úpravu, ktorá nočnú prácu upravuje a tiež na mnohé pracovnoprávne súvislosti, ktoré sú s nočnou prácou spojené.
K nočnej práci sa zamestnanec zaväzuje slobodne a dobrovoľne najčastejšie v pracovnej zmluve alebo v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Spravidla je v nich nočná práca vymedzená iba rozsahom pracovného času zamestnanca. Len málokedy bývajú okrem tohto časového vymedzenia upravené aj podrobnejšie špeciálne podmienky výkonu nočnej práce. Objektívnu definíciu nočnej práce v nich hľadať nemusíme, pretože ju nájdeme v § 98 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce v z. n. p. Nočnou prácou je podľa tohto ustanovenia práca vykonávaná v čase medzi 22. a 6. hodinou. Ide o veľmi jednoduchú a strohú definíciu, avšak nočná práca je rovnako vymedzená aj v iných európskych krajinách. V minulosti sa časové ohraničenie nočnej práce menilo, aj keď neexistovali príliš konkrétne racionálne dôvody pre tento krok.
Zákonník práce rozlišuje tri základné druhy zmeny, a to rannú, odpoludňajšiu a nočnú. Podľa § 90 ods. 7 Zákonníka práce sa nočnou zmenou rozumie pracovná zmena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 22. a 6. hodinou. Zákon teda hovorí o prevažnej časti, teda väčšej časti pracovnej zmeny a nie o časti výlučne ohraničenej uvedeným časom. Zodpovedá to teda chápaniu zamestnanca pracujúceho v noci, ktorý môže v danom časovom rozsahu 22. až 6. hodiny pracovať len určitý úsek. Len na margo nočných zmien je potrebné podotknúť, že deň pracovného pokoja na pracoviskách s nočnými zmenami začína hodinou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje ako prvá ranná zmena (ustanovenie § 95 Zákonníka práce).