Dovoz tovaru

V predošlých dvoch častiach článku sme predstavili, z kvantitatívneho hľadiska, najvýznamnejšie zmeny, ktoré prináša zákon č. 102/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len "novela zákona o DPH"), pričom všetky z nich nadobudnú účinnosť od 1. januára 2025.

Osobitná úprava uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby (ďalej len „osobitná úprava“) je obsiahnutá v rámci ustanovenia § 68d zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Táto právna úprava je pre platiteľov dane dobrovoľná, čo znamená, že pre jej uplatňovanie sa môže platiteľ rozhodnúť, ak spĺňa zákonom o DPH stanovené podmienky. Zámerom osobitnej úpravy je uľahčenie plnenia daňových povinností, nakoľko jej aplikáciou sa posúva vznik daňovej povinnosti za dodané tovary a služby až na moment prijatia platby od odberateľa.

Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“) vydal 10. júla 2019 rozsudok vo veci C-26/18 „Federal Express Corporation Deutsche Niederlassung“. Zaoberal sa v ňom otázkou vzniku daňovej povinnosti pri dovoze tovaru, ktorý bol v určitom členskom štáte EÚ predmetom porušenia colných predpisov, čo viedlo k vzniku colného dlhu pri dovoze, avšak následne bol prepravený do iného členského štátu než toho, v ktorom vznikol colný dlh z dôvodu nedodržania colných predpisov.

Transpozícia komplikovaných pravidiel spoločného systému DPH do vnútroštátneho právneho poriadku, ako aj potreba ich správnej aplikácie sa stali podnetom k vzniku odbornej publikácie, ktorá ustanovenia slovenského zákona o DPH sleduje v kontexte s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Autori publikácie „Zákon o dani z pridanej hodnoty a vybraná judikatúra Súdneho dvora EÚ“ k príslušným ustanoveniam zákona o DPH priraďujú najrelevantnejšie rozsudky a uznesenia Súdneho dvora EÚ v oblasti DPH. V nasledujúcom článku vyberáme z publikácie časť, ktorá sa venuje § 21 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“).

Komplexne je problematika vzniku daňovej povinnosti k DPH pri dodaní tovaru a služby obsiahnutá v rámci ustanovenia § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Vo všeobecnosti je potrebné na úvod pripomenúť, že daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH vzniká z dôvodu dodania tovaru, dodania služby alebo z dôvodu prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby, ak ide o dodanie s miestom dodania v tuzemsku.

Pojem ojazdený automobil zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) osobitne nedefinuje. Ojazdený automobil je v súlade s § 8 zákona o DPH tovarom a možno ho definovať ako automobil, ktorý nespĺňa kritériá nového dopravného prostriedku podľa § 11 ods. 12 zákona o DPH. Z tohto hľadiska potom možno za ojazdený automobil považovať pozemné motorové vozidlo so zdvihovým objemom motora viac ako 48 cm3 alebo s výkonom väčším ako 7,2 kW, ktoré je určené na prepravu osôb a nákladov a ktoré má najazdených viac ako 6 000 km a v čase jeho kúpy uplynulo viac ako šesť mesiacov od jeho prvého uvedenia do prevádzky (musia byť splnené obidve podmienky súčasne).

Obchodná firma, mesačný platiteľ dane z pridanej hodnoty, objednala spotrebný materiál, ktorý využíva pri svojej podnikateľskej činnosti. Dodávateľská firma je z Taiwanu, materiál bol dodaný v marci 2019. Colný deklarant obchodnej spoločnosti vyrubil clo a DPH, ktoré boli tiež zaplatené v marci 2019. Je správny predpoklad, že uvedená faktúra za dovoz materiálu nepodlieha „samozdaneniu“ a neuvádza sa ani v kontrolnom výkaze k DPH, ani v daňovom priznaní k DPH za marec 2019? Môže si obchodná firma zaplatenú DPH „odpočítať“ podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) a uviesť v daňovom priznaní k DPH na riadku 24, prípadne 25? Treba ju uviesť aj do kontrolného výkazu k DPH?

Fyzická osoba (živnostník – neplatiteľ DPH) si objednáva tovar z čínskeho internetového obchodu. Hodnota tovaru spolu s dopravou je 20 eur. Na faktúre, ako aj na balíku je uvedená táto hodnota. Tovar z Číny prepraví čínska pošta, následne Slovenská pošta. Je uvedená zásielka oslobodená od DPH? Ovplyvňuje nárok na oslobodenie od DPH postavenie dovozcu?

Maďarská spoločnosť vykonáva stavebné práce na nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza na hranici medzi Maďarskom a Slovenskom. Stavebné práce vykonané za území Slovenska zrealizuje prostredníctvom jej organizačnej zložky. Existujú prípady, keď organizačná zložka na Slovensku nakupuje stavebný materiál na Slovensku alebo sú jej vyfakturované služby, ktoré vecne patria zriaďovateľovi (maďarskej spoločnosti), pretože sú využité na časti nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza na území Maďarska. Môže v týchto prípadoch organizačná zložka (stála prevádzkareň) refakturovať stavebné materiály alebo služby na zriaďovateľa (materskú spoločnosť) bez DPH? Musí takéto dodania tovarov alebo služieb uviesť v daňovom priznaní k DPH, v kontrolnom výkaze alebo súhrnnom výkaze, alebo stačí, ak organizačná zložka zaúčtuje presun nákladov na základe interného dokladu? Tretia možnosť je, že organizačná zložka nevyfakturuje horeuvedené stavebné materiály alebo služby, ani nezaúčtuje interný doklad, iba upraví základ dane v daňovom priznaní k dani z príjmov PO, teda náklady, ktoré nesúvisia s dosiahnutím príjmov na území SR, predstavujú pripočítateľnú položku k základu dane a napr. výnosy, ktoré zriaďovateľ nedosiahol na území Maďarska, tvoria odpočítateľnú položku v Maďarsku. Je tento postup akceptovateľný v obidvoch štátoch? Ktorá možnosť je v súlade so zákonom o DPH a so zákonom o dani z príjmov v horeuvedenom prípade?

Mechanizmus zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) umožňuje platiteľovi dane z pridanej hodnoty odpočítať daň z tovarov a služieb nakúpených za účelom realizácie jeho zdaniteľných obchodov. Systém odpočítania dane má za cieľ celkovo zmierniť záťaž, ktorú pre podnikateľa predstavuje DPH splatná alebo zaplatená pri uskutočňovaní jeho ekonomických činností.

Slovenský platiteľ dane uhrádza preddavok na dodávku tovaru s montážou do Nemecka. Ktorým momentom je na slovenského platiteľa dane prenesená daňová povinnosť (úhradou preddavku alebo zmontovaním stroja)?

Dňa 4. mája 2017 vydal Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) rozsudok vo veci C-699/15 Commissioners for Her Majesty’s Revenue & Customs proti Brockenhurst College.

Návrh novelizovaného zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) by mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2017. Národná rada SR má na programe v októbri 2016 rokovanie o vládnom návrhu (tlač číslo 183) novely zákona o DPH.

V súčasnosti sú v čoraz väčšej miere podnikateľmi mnohé služby poskytované na diaľku prostredníctvom elektronických prostriedkov. Elektronicky poskytované služby zahŕňajú služby poskytované cez internet alebo elektronickú sieť a vďaka ich povahe je ich poskytovanie z veľkej časti automatizované s minimálnym ľudským zásahom a nemožné bez informačnej technológie.

Daň z pridanej hodnoty je príjmom štátneho rozpočtu toho štátu, v ktorom je predmetom dane, teda v tom štáte, v ktorom sa nachádza miesto dodania tovaru, služby, nadobudnutia tovaru alebo miesto dovozu tovaru. Určenie osoby, ktorá je v SR povinná platiť DPH, vyplýva z ustanovenia § 69 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Úprava uvedeného ustanovenia vychádza zo smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (články 193 až 205).

Zdaniteľná osoba z Ukrajiny dodá zdaniteľnej osobe so sídlom v Nemecku stroj. Uvedený stroj prepravuje cez Slovensko do Nemecka. Ukrajinská zdaniteľná osoba podá na Slovensku žiadosť o prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh (pre colné územie EÚ). Kde musí uvedená zdaniteľná osoba odviesť DPH?

V aprílovom čísle nášho časopisu pokračujeme v seriáli o oslobodení od DPH. Tentokrát sa zameriame na tie nadobudnutia tovaru z iného členského štátu, ktoré sú v tuzemsku od dane oslobodené.

Vo februárovom čísle časopisu DPH v praxi sme uverejnili článok o prepravných službách tovaru so zameraním na problematiku DPH. V tomto čísle prinášame jeho pokračovanie.

Pri dovoze tovaru zo štátu mimo EÚ na územie SR je povinný platiť DPH subjekt, ktorý je dlžníkom podľa colných predpisov. Okrem iných dodávok od DPH oslobodených na základe § 48 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), ustanovuje ods. 3 cit. paragrafu samostatný režim oslobodenia od DPH pre tovar dovážaný z tretieho štátu, ktorý cez územie SR len „prechádza“ a jeho odosielanie či preprava skončí v inom členskom štáte EÚ. Predmetom tohto článku bude vysvetliť pravidlá pre jeho uplatnenie pri dovoze slovenským dovozcom, zahraničnou osobou, ako i daňovým zástupcom pri dovoze tovaru.

Je potrebné uplatňovať samozdanenie DPH, ak slovenská fyzická osoba − neplatiteľ DPH kupuje auto od fyzickej osoby v Nemecku, tiež neplatiteľa DPH? Ak áno, akým spôsobom?