Pracovný úraz

Tento článok sa podrobne venuje problematike pracovných úrazov, vrátane tých, ku ktorým dôjde počas teambuildingov, športových aktivít a iných podujatí organizovaných zamestnávateľom. Definuje pracovný úraz podľa súvisiacich zákonov a ďalších predpisov, ako aj podmienky, za ktorých možno úraz počas firemných akcií považovať za pracovný úraz. Okrem právneho rámca sa text venuje aj povinnostiam zamestnávateľa pri zabezpečení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), ako aj postupu pri vyšetrovaní a hlásení pracovných úrazov. Ďalej analyzuje judikatúru týkajúcu sa kategorizácie úrazov na oficiálnych aj neoficiálnych firemných akciách. Nakoniec sa text dotýka zodpovednosti zamestnávateľa za škody vzniknuté v dôsledku pracovných úrazov a možností odškodnenia postihnutých zamestnancov.

V prvom rade je potrebné odlišovať prácu prostredníctvom home office a domácku prácu resp. teleprácu. Domácka práca a telepráca v súlade s § 52 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej „zákonník práce“) sú práce, ktoré vykonáva zamestnanec pre zamestnávateľa za podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste (domácka práca) resp. práca podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií (telepráca) v pracovnom čase, ktorý si zamestnanec najčastejšie sám rozvrhuje. Práca formou home office je práca vykonávaná príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním doma alebo na inom ako zvyčajnom mieste výkonu práce za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva v súlade s pracovnou zmluvou a popisom pracovného miesta to umožňuje (§52 ods. 2 zákonníka práce).

Obec Čalovec je zriaďovateľom Základnej školy-Alapiskola, č. 73 Čalovec 946 02. Naša otázka sa týka pracovného času pedagogického zamestnanca - učiteľky – 1.stupeň. Od: 01.09.2022 učiteľka bude mať čiastočný pracovný úväzok 48 % : 48 % z 23 hodín priamej výchovno-vzdelávacej činnosti je 11 hodín / týždeň. 48 % z 37,5 hodinového týždenného pracovného času je: 18 hodín / týždeň. obed Pondelok: 7,00 –(12,00 - 12,30)- 13,30 4 hod. výchovno-vzdel.činnosť Utorok: 7,00 –(12,00 - 12,30)- 13,30 4 hod. výchovno-vzdel.činnosť Piatok: 7,00 –(12,00 - 12,30)- 13,30 3 hod. výchovno-vzdel.činnosť Spolu: 18 hod./týždeň 11 hod./týždeň Zamestnanec chce pracovať len tri dni v týždni. Je to možné? Neporušuje sa tým Zákonník práce? Môže mu to zamestnávateľ umožniť na jeho vlastnú žiadosť? V stredu a vo štvrtok bude mať voľno? Čo v prípade úrazu počas dňoch – keď nepracuje? Bude mať menej dovolenky nakoľko nepracuje každý deň? 

V aplikačnej praxi sa pomerne často vyskytujú sporné situácie spočívajúce vo vzniku poškodenia zdravia zamestnanca mimo výkonu práce a mimo pracoviska (napr. na parkovisku zamestnávateľa, na pracovnej ceste alebo aj počas absolvovania lekárskej prehliadky). Do akej miery sa uplatňuje pracovnoprávna zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca pri odchode z pracoviska?

Zdravotný stav zamestnanca je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim zamestnancovu výkonnosť pri práci, ale aj kľúčovým aspektom ovplyvňujúcim pracovný vzťah ako celok. V určitých životných situáciách sa zdravotný stav zamestnanca môže zhoršiť natoľko, že zamestnanec nie je schopný pokračovať vo svojej práci. Zákon č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) musí takýto stav adekvátne reflektovať.

Na niektoré inšpektoráty práce boli doručené záznamy o pracovnom úraze zamestnancov, ktorí sa pri práci nakazili ochorením COVID-19. Orgány inšpekcie práce odpovedali tiež na otázky, či v prípade týchto zamestnancov ide o ochorenie súvisiace s prácou a či je zamestnávateľ povinný splniť si povinnosti vyplývajúce z § 17 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ako je to s dopravou na výkon práce v rámci pracovnej pohotovosti (sme zdravotnícke zariadenie, ide o privolanie lekára z domu, niekedy aj viackrát s viacnásobnými nákladmi na dopravu)? Je povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť dopravu a ak nie, aké nároky má zamestnanec v súvislosti so zvýšenými nákladmi na prepravu? Ak zamestnávateľ dopravu zabezpečí (vlastným vozidlom), v prípade havárie=poškodenia zdravia zamestnanca nesie zodpovednosť? Ak áno akú? Išlo by o pracovný úraz? Ak zamestnávateľ dopravu nezabezpečí a zamestnanec sa prepraví vlastným vozidlom, kto nesie zodpovednosť v prípade havárie=poškodenia zdravia v takomto prípade? Išlo by o pracovný alebo mimopracovný úraz? 

Problematika náhrady škody na zdraví a priznanie dávok úrazového poistenia v dôsledku pracovného úrazu poškodeného je pomerne náročná, k čomu prispieva široký diapazón právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedenú tému. V danom prípade možno aplikovať právne predpisy z oblasti práva sociálneho zabezpečenia, pracovného práva, trestného práva a medicínskeho práva.

Každý zamestnávateľ je povinný vytvárať na pracovisku pracovné podmienky, ktoré neohrozujú zdravie zamestnancov a vykonávať účinné preventívne opatrenia na ochranu ich zdravia. Vyhovujúce pracovné podmienky podporujú zdravotný potenciál zamestnancov a naopak dlhodobo nevhodné pracovné podmienky s výskytom zdraviu škodlivých faktorov v pracovnom prostredí sa časom prejavia zvýšenou chorobnosťou zamestnancov a tým aj ekonomickými stratami zamestnávateľa.

Vo firme sa stal pracovný úraz – dlhodobá záležitosť. Pracovník je práceneschopný asi 5 mesiacov, preto mu zamestnávateľ neprispieva na doplnkové dôchodkové poistenie. Pracovník sa príspevku domáha. Spoločnosť nemá so svojimi zamestnancami uzatvorenú kolektívnu zmluvu . Má spoločnosť povinnosť vyplatiť mu príspevok?

V súčasnosti sa čoraz viac začínajú prejavovať aj na Slovensku dôsledky globálnej finančnej krízy. Mnohé zamestnávateľské subjekty stratili svojich odberateľov, čo sa zákonite prejavilo v poklese objednávok. Veľa zamestnávateľov, ako aj zamestnancov sa dostalo do nepriaznivej životnej situácie vzhľadom na to, že zamestnávateľ im nemôže prideľovať prácu, ktorú majú dohodnutú v pracovnej zmluve a na strane zamestnávateľa taktiež vznikajú otázky, ako postupovať ďalej nielen v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), ale aj v súvislosti s etikou a najmä zodpovednosťou za svojich zamestnancov a ich rodiny s cieľom udržať pracovné miesta a zamestnanosť.

Náhrada príjmu pri dočasnej PN nie je dávkou nemocenského poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p., takže nie je súčasťou sociálneho poistenia. Náhradu príjmu pri dočasnej PN poskytuje zamestnancovi zamestnávateľ zo svojich finančných prostriedkov.

Poistenie v najvšeobecnejšom slova zmysle možno definovať ako formu prenesenia rizika hroziaceho podnikateľovi alebo občanovi v dôsledku pôsobenia určitých náhodných javov na špecializovanú inštitúciu – spravidla poisťovňu. Pri poistení vznikajú peňažné vzťahy, ktoré sprostredkovávajú tvorbu, rozdeľovanie a používanie poistných fondov. Z poistného, ktoré platí každý z účastníkov poistenia, poistná inštitúcia vytvára poistný fond, z prostriedkov ktorého hradí škody vznikajúce poisteným jednotlivcom v dôsledku poistných udalostí. Poistenie ako také môže vzniknúť buď zo zákona – – tzv. povinné poistenie (napr. povinné poistenie motorových vozidiel, poistenie podnikateľských rizík – autorizovaný architekt, daňový poradca, audítor, patentový zástupca atď.), alebo môže byť dobrovoľné (napr. poistenie majetku proti krádeži alebo živelným pohromám).

Zamestnávatelia musia sústavne prehlbovať starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zamestnancov a zabezpečovať také pracovné podmienky, v ktorých zamestnanci môžu plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života a zdravia. Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak zamestnanec utrpí pracovný úraz alebo sa uňho zistí choroba z povolania. Problematiku zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania riešia osobitné súvisiace predpisy, ktoré sú v článku prepojené s daňovým hľadiskom podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci predstavuje jednu z najsústredenejších a najvýznamnejších oblastí sociálnej politiky Európskej únie. S účinnosťou od 1. 7. 2006 nadobudol platnosť nový zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dovtedy platný zákon č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov bolo totiž potrebné upraviť so zreteľom na poznatky aplikačnej praxe, na pripomienky generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre zamestnanosť a sociálne veci, na príslušné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora aj na potrebu zjednodušenia podmienok zamestnávania vrátane zníženia administratívneho zaťaženia PO a FO. Jej základný rámec je upravený smernicou Rady č. 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci a nadväzujúcim súborom individuálnych smerníc upravujúcich minimálne požiadavky na zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnancov.

Táto časť seriálu sa venuje základným povinnostiam zamestnávateľov a prislúchajúcim sankciám v zmysle Zákonníka práce.

Problematiku zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania riešia § 195 až § 221 Zákonníka práce a ďalšie súvisiace predpisy.