Reklama

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa zamietnutia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) z reklamných služieb, ktoré daňový úrad posúdil ako neprimerane nákladné, neúčelné a nevedúce k zvýšeniu obratu – C‑334/20 Amper Metal Kft. proti Nemzeti Adó – és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatóság.

Výhry v lotériách, stávkach a iných podobných hrách, ktoré sú prevádzkované na základe povolenia vydaného podľa osobitného predpisu a podobné výhry zo zahraničia, sú podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") od dane z príjmov fyzických osôb oslobodené v plnej výške.

Spoločnosť zakúpila nepojazdný autobus, ktorý bude používať ako reklamný pútač. Ako má spoločnosť zaradiť a odpisovať uvedený autobus?

Reklamu ako takú vymedzuje zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o reklame“), pričom šíriteľom reklamy môže byť akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá vykonáva reklamu pre objednávateľa.

Zamestnanci jednej spoločnosti sa každoročne zúčastňujú na športovej akcii s názvom „Beh Devín“. Spoločnosť uhradí za nich poplatok – štartovné. Cena štartovného je 15 € bez DPH. Zamestnanci spoločnosti majú pri behu oblečené tričká, ktoré im spoločnosť dala potlačiť s logom spoločnosti. Cena za jeden kus je 14 € bez DPH aj s potlačou loga. Môže spoločnosť tento poplatok za štartovné považovať za daňovo uznateľný náklad, keďže tejto spoločnosti zamestnanci robia reklamu počas spomínaného behu?

Reklama a náklady vynaložené na reprezentáciu sú z obsahového hľadiska spolu veľmi úzko súvisiace činnosti. Hranica medzi reklamou a reprezentáciou je nepatrná, jej obsah môže byť naopak veľmi rozdielny. V príspevku sa zameriame na daňové posúdenie jednotlivých výdavkov vynaložených na činnosti, ktorých cieľom je určitým spôsobom prezentovať samotnú osobu daňovníka (fyzickú osobu alebo obchodnú spoločnosť), jej činnosť, poskytované služby alebo výrobky.

V predchádzajúcich číslach sme priniesli čitateľom informácie o zmenách, ktoré s účinnosťou od roku 2018 obsahuje novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), a to novela č. 344/2017 Z. z. Novela ZDP obsahuje celý rad zmien, v poslednej časti sa zameriame na zvyšné zmeny v zdaňovaní fyzických aj právnických osôb, vrátane tých v medzinárodnom zdaňovaní.

Reklama a propagácia je jednou z najčastejšie využívaných nákladových položiek podnikateľa. Pod takto definovaným pojmom sa skrýva široké spektrum foriem a podôb propagácie, ktoré dokonca v dobe prudko sa rozvíjajúcich informačných technológií a on-line služieb naberá nové netradičné formy.

Medzi stavby sa podľa novely stavebného zákona zaraďujú aj reklamné stavby, ako sú napr. bilbordy a megaboardy. Prvá časť článku obsahovala hlavne všeobecný úvod, druhá časť pokračuje príkladmi.

Schválením zákona č. 293/2014 Z. z. z 23. septembra 2014, účinným od 2. 1. 2015 došlo k novelizácii zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. (ďalej len „stavebný zákon“), ktorým sa podstatne zmenil a sprísnil pohľad zákonodarcu na zariadenia, ktoré používa podnikateľská sféra na propagáciu, reklamu a informovanie potenciálnych zákazníkov z verejných priestranstiev.

Firma si dala vyrobiť reklamný banner a propagačné letáky, ktoré používa pri organizovaní prezentácií svojich výrobkov. Ako má správne zaúčtovať zaobstaranie spomínaného banneru a letákov? Na účet 501 – Spotreba materiálu alebo na účet 518 – Ostatné služby?

Firma chce zakúpiť počítadlo na športové zápasy, ktoré označí logom firmy. Počítadlo odovzdá športovému klubu na základe zmluvy o reklame s tým, že počítadlo bude potom majetkom športového klubu. Ak si pri kúpe počítadla uplatní odpočet dane z pridanej hodnoty, je povinná odviesť daň na výstupe? Ako je to s uznaním za daňový náklad?

Reklama, náklady vynaložené na reprezentáciu, sponzorstvo sú z obsahového hľadiska spolu veľmi úzko súvisiace činnosti. Napríklad, hranica medzi reklamou a reprezentáciou je nepatrná, jej obsah môže byť v podstate podobný, ale daňový dopad môže byť naopak veľmi rozdielny. [Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) v tejto súvislosti hovorí o výdavkoch na reprezentáciu – ale vždy ide o výdavok (náklad), teda výdavok alebo náklad.]

Spoločnosť, ktorá sa zaoberá predovšetkým poskytovaním reklamných služieb a predajom tovaru, nakúpila dlhopisy za účelom uloženia voľných peňažných prostriedkov (ako dlhodobý finančný majetok s úmyslom držať dlhopisy do ich splatnosti). Pred uplynutím doby splatnosti sa však rozhodla časť dlhopisov predať. Započítavajú sa tržby z predaja týchto dlhopisov do obratu na účely registrácie pre daň z pridanej hodnoty (DPH) podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“)? Ak je firme vyplácaný úrokový výnos z týchto dlhopisov, započítava sa ten do obratu?

Podnikateľ prijal faktúru od neplatiteľa DPH so sídlom vo Švajčiarsku, za reklamné (elektronické) služby. Faktúra bola vystavená za dodanie webovej stránky, kde má firma podnikateľa prezentáciu svojich výrobkov. Dodávateľ udáva len, celú sumu v eurách a informáciu, že je neplatiteľ DPH. Iné údaje tam nie sú. Týka sa slovenského podnikateľa ako platiteľa DPH v tuzemsku samozdanenie tejto poskytnutej služby podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) a následný nárok na odpočítanie DPH? Alebo sa táto služba, poskytnutá dodávateľom mimo EÚ do daňového priznania neuvádza? Ak áno, čo s DPH, bude pre podnikateľa daňovým výdavkom pri účtovaní?        

Pokiaľ spoločnosť nakúpi reklamné predmety v Českej republike od platiteľa DPH a samozdaní tento obchod, vyplní v daňovom priznaní k DPH riadky 07 a 08 a riadky 21 a 23 (nárok na odpočet)?

Podnikatelia v snahe presadiť sa na trhu v stále silnejúcej konkurencii vynakladajú nemalé finančné prostriedky na prezentáciu svojej činnosti, respektíve svojho mena. Cielená podpora získania dobrej pozície na trhu a jej udržanie je snahou každého podnikateľa. Takáto činnosť sa nezaobíde bez vynakladania výdavkov na reklamu. Podnikateľ by mal vedieť, či výdavky na reklamu a propagáciu jeho výrobkov a služieb sú alebo nie sú daňovými výdavkami.

Sponzoring nie je v slovenských právnych predpisoch osobitne riešený. Tento atribút podpory neziskového sektora, ktorý v každej spoločnosti funguje ako alternatíva k štátnemu a súkromnému sektoru, kde rozsah potenciálnych zdrojov financovania je obmedzený, nie je legislatívne upravovaný ani v oblasti právnej ani v oblasti daňovej či účtovnej.

V rámci obchodnej činnosti sa za účelom podpory predaja používa množstvo marketingových programov a marketingových nástrojov. Cieľom každého z nich je udržať si zákazníka a ovplyvniť jeho obchodné správanie tak, aby aj v budúcnosti nakupoval u toho istého obchodníka.

Ust. § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. má názov daňové výdavky. Pri pohľade na cit. ustanovenie, týkajúce sa uplatňovania daňových výdavkov by mohol vzniknúť dojem, že do daňových výdavkov sa uznávajú aj tie, ktoré priamo nesúvisia s dosahovanými príjmami, nakoľko samotné ustanovenie týkajúce sa daňových výdavkov túto podmienku neobsahuje.