Úrok

Princíp práva prednosti Európskej únie založený rozsudkom z 15. júla 1964 vo veci Costa v. ENEL je všeobecne známy. Rovnako je všeobecne známe znenie čl. 7 ods. 2 druhá veta Ústavy SR, podľa ktorého „Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky“. Tieto princípy sudcovia poznajú. Vedia, že v prípade zistenia rozporu zákona s právnom Európskej únie sa majú zdržať aplikácie konfliktného vnútroštátneho ustanovenia zákona.

S účinnosťou od 1. januára 2018 dochádza na základe zákona č. 334/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela zákona o DPH“) k zmenám zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“).

Dňa 6. júla 2017 vydal Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) rozsudok vo veci C-254/16 Glencore Agriculture Hungary Kft (ďalej len „Glencore“).

Dňa 21. októbra 2015 prijal Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“ alebo „Súdny dvor“) uznesenie vo veci C-120/15 Kovozber, s. r. o. Uznesenie sa týka podmienok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH a úrokov z omeškania pri oneskorenom vrátení nadmerného odpočtu DPH.

Slovenská spoločnosť s. r. o. nakúpila v ČR dlhopis. Z dlhopisu jej budú vyplácane úrokové príjmy. Slovenská spoločnosť je daňovým nerezidentom v ČR, nemá stálu prevádzkareň a ani nepodniká. Predpokladáme, že pri vyplácaní príjmu z úrokov český subjekt bude uplatňovať 15 % zrážkovú daň podľa zákona v ČR. Podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia je dividenda, ktorá by sa zdaňovala, tiež 15 %. Patria príjmy z dlhopisov medzi dividendy a nemá sa pri nich uplatniť napr. zrážková daň vo výške iba 5 %? Bude sa 15 % daň v daňovom priznaní slovenskej spoločnosti považovať za preddavok a má sa vysporiadať metódou zápočtu? Ako sa má zdaňovať príjem z predaja dlhopisu?

Spoločnosť − platiteľ dane poskytne v roku 2014 pôžičku inému platiteľovi dane v SR s dobou splatnosti 18 mesiacov so 6 mesačným odkladom splátok. Odplatou za poskytnutie pôžičky budú úroky, ktoré budú platené mesačne, splatné po prvom mesiaci pripísania pôžičky na bankový účet. Vznikajú spoločnosti v súvislosti s poskytnutím pôžičky a prijatím úrokov nejaké povinnosti z titulu DPH? Súvisí táto príležitostne dodaná finančná služba s pomerným nárokom na odpočet DPH a používaním koeficientu? Ako sa zaúčtuje mesačný predpis úrokov z poskytnutej dlhodobej pôžičky (066/665 alebo 351/665)

Problematiku sankcií, t. j. postup uloženia pokuty a vyrubenia úroku z omeškania za zistené porušenia ustanovení hmotno-právnych daňových zákonov alebo procesného zákona upravuje od 1. januára 2012 zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok"). Zároveň však niektoré vybrané prípady uloženia pokuty za porušenia zákona upravujú aj daňové zákony, a v tomto prípade je to zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH"). V predchádzajúcom vydaní časopisu sme zadefinovali a vysvetlili správne delikty a uloženie pokuty vzťahujúce sa k zákonu o DPH.

Podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva kategória dlhodobého hmotného majetku, ktorá je známa pod skratkou P,P&E – majetok, výrobné haly a zariadenie, je rozčlenená do niekoľkých homogénnych účtov. Najčastejšie sú to účty ako pozemky, pozemky a stavby, strojové zariadenia, lode, lietadlá, motorové vozidlá, inventár a kancelárske zariadenia.

Vrátenie dane z úrokov plynúcich z vkladov na vkladných knižkách, bežných bankových účtov, z účtov stavebných sporiteľov a podobných vkladov v bankách (ďalej len „úroky z vkladov“) si poslednýkrát mohli uplatniť daňovníci (napr. fyzická osoba – dôchodca, študent) fyzické osoby za zdaňovacie obdobie roku 2010 podaním daňového priznania v roku 2011 a táto daň im bola príslušným správcom dane vrátená [za predpokladu, že príjem z úrokov z vkladov nepresiahol 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), t. j. pre rok 2010 to bola suma 2 012,85 €].

V tejto časti seriálu sa venujeme úrokom a iným výnosom podobného charakteru, príjmom z nájomného alebo z iného využitia nehnuteľností alebo hnuteľných vecí, príjmom z predaja vecí alebo majetkových práv umiestnených na území SR,odmenám členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov PO za výkon funkcie a ďalším príjmom definovaným ako zdroj príjmov na území SR.

Ustanovenie § 32 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánoch v z. n. p. pojednáva o súčinnosti tretích osôb, ktoré majú pri správe daní, pri vyrubení dane a aj vymáhaní daňového nedoplatku nezastupiteľnú úlohu.

Cieľom novely Obchodného zákonníka bolo zjednodušenie pomerne komplikovanej právnej úpravy výšky úrokov z omeškania. Právna úprava výšky úrokov z omeškania účinná do 14. 1. 2009 bola výsledkom transpozície smernice Európskeho parlamentu a rady o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách do slovenského právneho poriadku a spôsobovala v aplikačnej praxi, predovšetkým v súdnych konaniach, značné praktické problémy.

Vznik a cieľ oznamovacej povinnosti, ustanovená lehota na jej vykonanie, sankcie za nesplnenie povinnosti a postup pri vrátení zrážanej dane z vyplateného úrokového príjmu prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby aplikovaný na konkrétnom príklade, sú okrem iných informácií obsahom príspevku.

V predchádzajúcej časti uverejnenej v DaÚ č. 11/2008 sme sa zaoberali najmä článku 7 Modelovej zmluvy OECD. V tomto čísle sa budeme venovať článkom 10 a 11, ktoré sú určené pre príjmy súvisiace s dividendami a úrokmi. Naďalej je hlavným účelom tejto série výlučne analýza historického vývoja, porovnania slovenskej legislatívy s Modelovou zmluvou OECD a celková politika Slovenska pre túto oblasť vo vzťahu k jednotlivým krajinám.

Problematika daňových preplatkov a úrok je upravená v šiestej časti (Platenie daní) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p.v § 63 – Daňové preplatky a úrok.

Ide o zákon č. 209/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách v z. n. p., zákon č. 519/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v z. n. p., zákon č. 530/2007 Z z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou v z. n. p., zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci, zákon č. 621/2007 Z. z. a zákon č. 653/2007 Z. z.

Zo zmlúv, z dodania tovaru, poskytnutia služby, z bezdôvodného obohatenia, zo spôsobenej škody, ako aj z ďalších právnych skutočností vznikajú záväzkové právne vzťahy, z ktorých veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (dlh). Predmetom plnenia záväzkového vzťahu sú v praxi často peniaze (tzv. peňažné záväzkové vzťahy). Charakter peňažných záväzkov majú všetky záväzky, predmetom ktorých sú peniaze ako zákonné platidlá, bez ohľadu na to, ako záväzky vznikli.

Spoločnosť, s. r. o. prijala pôžičku od fyzickej osoby (FO), ktorá má na území SR trvalé bydlisko. Úrok vypláca v brutto výške. Ostáva tento spôsob v platnosti aj pre rok 2007?

Spoločnosť s. r. o. prijala pôžičku od fyzickej osoby, ktorá má trvalé bydlisko na území SR. Úrok vypláca v brutto výške. Ostáva tento spôsob v platnosti aj pre rok 2007? Nemal byť vyplatený úrok zdanený napr. zrážkou dane?

Plánujeme uzatvoriť zmluvu o finančnom prenájme. Predmet lízingu patrí do 2. odpisovej skupiny, t. j. zmluva bude uzatvorená na 44 mesiacov. Z daňového hľadiska obstojí splátkový kalendár na nerovnomerné splátky tak, že splácať budeme 36 mesiacov rovnomerne a ďalších 8 mesiacov budú splátky nulové. Odpisy predmetu lízingu plánujeme rozpustiť do nákladov rovnomerne – 44 mesiacov. Máme časovo rozlíšiť aj finančný náklad – úroky? Alebo vstupujú do daňového základu podľa splátkového kalendára, t. j. 36 mesiacov?