Zrážky zo mzdy

Od 1. 7. 2023 sa mení výška životného minima. Je to dôležitý parameter vo finančnej oblasti, pretože od neho sú odvodené viaceré mzdové veličiny. Suma životného minima má priamy dopad aj na dávky v hmotnej núdzi, vybrané peňažné príspevky a štátne sociálne dávky, napr. rodičovský príspevok. Od sumy životného minima sú závislé aj nepostihnuteľné sumy, ktoré majú priamy dopad na výšku zrážok realizovaných zo mzdy zamestnanca na základe núteného výkonu rozhodnutia.

Zamestnankyni v sociálnom zariadení bude vyplatený stabilizačný príplatok poskytnutý Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny na stabilizáciu zamestnancov. Uvedený príspevok je oslobodený od sociálnych a zdravotných odvodov. Zamestnankyňa sa zaviazala zotrvať v pracovnom pomere tri roky. V prípade nedodržania lehoty troch rokov bude musieť vrátiť alikvotnú časť príspevku. Zamestnankyňa má niekoľko exekučných príkazov. Bude aj tento príspevok podliehať exekučným zrážkam?

Zamestnankyni v sociálnom zariadení bude vyplatený stabilizačný príplatok poskytnutý Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny na stabilizáciu zamestnancov. Uvedený príspevok je oslobodený od sociálny a zdravotných odvodov. Zamestnankyňa sa zaviazala zotrvať v pracovnom pomere tri roky. V prípade nedodržania lehoty troch rokov, bude musieť vrátiť alikvotnu časť príspevku. Zamestnankyňa má niekoľko exekučných príkazov. Chcem sa opýtať, či aj tento príspevok bude podliehať exekučným zrážkam.

Dňa 4.10.2022 schválil parlament pomerne rozsiahlu novelu Zákonníka práce, ktorá prináša viacero zmien, reagujúc na európske smernice o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach a o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami. Zhrnuli sme pre vás tie najvýznamnejšie.

Bezdôvodné obohatenie je právnym inštitútom, ktorý reflektuje zásadu, že nikto sa nemôže bez jasného dôvodu obohatiť na úkor niekoho iného. Zároveň ustanovuje povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Všeobecná právna úprava tohto inštitútu sa nachádza v tretej hlave šiestej časti zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“). K obohacovaniu bez právneho dôvodu dochádza však nielen v občianskoprávnych vzťahoch, ale aj v obchodnoprávnych alebo pracovnoprávnych vzťahoch. V tomto článku sa bližšie zameriame na bezdôvodné obohatenie vo vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Exekúcia je jedným zo spôsobov, akým dosiahnuť zabezpečenie splatenia dlhu, ak dlžník odmieta svoj dlh splniť dobrovoľne. Ide o nútený výkon rozhodnutia, keďže exekúcia zasahuje do majetku dlžníka proti jeho vôli a núti ho uhradiť dlh, ktorý je po splatnosti. Základným právnym predpisom, ktorý upravuje výkon exekučných zrážok zo mzdy s cieľom uspokojenia pohľadávky, je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v z. n. p. (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Pri nástupe do zamestnania má zamestnávateľ povinnosť žiadať od zamestnanca predloženie potvrdenia o vykonávaných zrážkach, táto povinnosť vyplýva z § 84  ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Zamestnávateľovi bola doručená Dohoda o zrážkach zo mzdy od spoločnosti poskytujúcej finančné revolvingové pôžičky uzatvorená so zamestnancom. Môže zamestnávateľ vykonávať zrážky zo mzdy na základe uvedenej Dohody bez súhlasu zamestnanca? V akej výške je možné zrážku vykonať?

Za správny výpočet zrážok zo mzdy je zodpovedný zamestnávateľ. Pri ich výpočte a realizácii postupuje predovšetkým v súlade so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) a Nariadením č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v z. n. p. (ďalej „nariadenie vlády o o rozsahu zrážok“).

Za správny výpočet zrážok zo mzdy je zodpovedný zamestnávateľ. Pri výpočte a realizácii zrážok postupuje v súlade so zákonom č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), nariadením č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v z. n. p. (ďalej len „nariadenie č. 268/2006 Z. z.“) a v zmysle osobitných predpisov [najmä zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v z. n. p., zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v z. n. p.)].

Občiansky zákonník upravuje postup pri dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v § 551. Pri tejto dohode zabezpečuje dlžník pohľadávku svojho veriteľa tým spôsobom, že dáva súhlas k tomu, aby sa pohľadávka postupne uspokojovala zrážkami z jeho mzdy, ktoré s veriteľom dohodol a ktoré vykonáva platiteľ mzdy.

Článok nadväzuje na prvú časť, ktorú sme uverejnili v časopise Dane a účtovníctvo v praxi 1/2015 na strane č. 27 až 34.

Každý rok, v zúčtovaní mzdy za júl (po prvýkrát pri spracovaní miezd v auguste), je zamestnávateľ povinný zaregistrovať novoustanovené sumy životného minima na účely výkonu zrážok zo mzdy. V tomto roku tomu tak nebolo. Vzhľadom na to, že bola zaznamenaná deflácia cien a nenaplnili sa podmienky ustanovené v zákone č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o životnom minime“) tak, aby bola suma životného minima zvýšená, NR SR schválila 24. 6. 2014 zákon č. 184/2014 Z. z., ktorý novelizuje zákon o životnom minime. Zámerom tejto novely je modifikácia valorizačného mechanizmu tak, aby sumy životného minima boli garantované aspoň vo výške naposledy vykonanej úpravy. V súlade s touto novelizačnou zmenou sa neuplatnil pôvodný valorizačný mechanizmus, takžesuma životného minima sa k 1. 7. 2014 nezmenila.

Doručením exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy zamestnávateľ vykonával zamestnancovi zrážky zo mzdy od 1. 7. 2013. Zmenou nariadenia o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia s účinnosťou od  1. 11. 2013 zamestnávateľ vykonával zamestnancovi neoprávnene vyššie zrážky zo mzdy vzhľadom na to, že zamestnanec je poberateľom invalidného dôchodku. Akým spôsobom je možné neoprávnene vyššie zrážky zo mzdy vysporiadať v súlade s exekučným poriadkom? Exekútor sa vyjadril, že keďže nevznikla chyba na strane Exekútorského úradu, nie je povinný zrážky vrátiť. Prosím o zaslanie informácie, má zamestnávateľ právo požiadať Exekútorský úrad o vrátenie neoprávnene zrazených zrážok zo mzdy zamestnanca z dôvodu nesprávneho výpočtu zrážky zo mzdy? Prípadne je možné v nasledujúcich mesiacoch nezrážať zrážky zo mzdy až do vysporiadania nesprávne zrazených vyšších zrážok?

Zrážky zo mzdy predstavujú zásah do práv zamestnanca, a preto je aj výkon zrážok regulovaný príslušnými právnymi predpismi. Za správny výpočet zrážok zo mzdy je zodpovedný zamestnávateľ. Pri výpočte a realizácii zrážok je povinný postupovať v súlade s právnymi predpismi, predovšetkým so zákonom č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. a Nariadením vlády č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení nariadenia č. 469/2008 Z. z. v z. n. p. (ďalej len „nariadenie“). Zrážky zo mzdy je možno vykonávať len v rozsahu ustanovenom v nariadení, pričom na pomenovanie „výkonu rozhodnutia“ sa v praxi zaužívalo pomenovanie „exekúcia“ a na pomenovanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov na základe exekučného príkazu sa zaužíval pojem „exekučné zrážky“.

Nasledovná tabuľka v prílohe prehľadne zobrazuje spôsob kalkulácie mzdy v roku 2014: Príloha:

Obec dostala exekučný príkaz na vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov. Ide o zrážky zamestnancovi, ktorý je len členom komisie. Odmena členom komisie je vyplácaná 2 x do roka a v malej sume napríklad 33,21 €v hrubom za pol roka. Ako má platiteľ mzdy postupovať v tomto prípade? Berie sa aj pri takom nízkom príjme do úvahy základná nepostihnuteľná suma? Má si platiteľ mzdy zisťovať v tomto prípade, či má zamestnanec iné príjmy u iných zamestnávateľov? V exekučnom príkaze nie je uvedený iný zamestnávateľ, ktorému by sa príkaz doručoval. Je potrebné spísať dohodu o zrážkach zo mzdy na vykonanie exekučných zrážok medzi platiteľom mzdy a zamestnancom? Pohľadávka na vymoženie vysoko presahuje sumu odmeny.

Firma mesačne strháva zamestnancom z výplaty za stravné lístky, ročne napr.  poplatok do zdravotníckeho zariadenia (buď v plnej výške, alebo časť – podľa stavu sociálneho fondu), príp. za odpredaj opotrebovaných inventárnych predmetov s ústnym súhlasom zamestnanca. Vzťahuje sa na tieto prípady ust. § 20 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. ä(ďalej len „Zákonník práce“), teda povinnosť uzatvoriť  písomné dohody o zrážkach zo mzdy medzi zamestnávateľom a zamestnancom?  

Zamestnávateľ zaplatil zamestnancovi kurz  anglického  jazyka v Londýne. Cena kurzu je 2 600 EUR. Čo všetko mám zamestnancovi zraziť zo mzdy?

Zamestnanec neplatí splátky finančnej spoločnosti a tá požiadala zamestnávateľa o zrážanie splátok. Musí mať zamestnávateľ so zamestnancom písomnú dohodu o týchto zrážkach? V tomto prípade si, podľa môjho názoru, odporuje Zákonník práce s Občianskym zákonníkom.