V článku sa zaoberám otázkou vzniku stálej prevádzkarne daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou na území SR z pohľadu slovenského zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. a povinnosťami, ktoré vyplývajú týmto osobám z dôvodu vzniku stálej prevádzkarne na území SR.
V článku sa zaoberám otázkou vzniku stálej prevádzkarne daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou na území SR z pohľadu slovenského zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) a povinnosťami, ktoré vyplývajú týmto osobám z dôvodu vzniku stálej prevádzkarne na území SR.
Stála prevádzkareň
V zmysle § 16 ods. 1 písm. a) ZDP sa za príjem daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov na území SR [§ 2 písm. e) ZDP] považuje aj príjem z činností vykonávaných prostredníctvom jeho stálej prevádzkarne na území SR.
ZDP definuje v § 16 ods. 2 pojem „stála prevádzkareň“ ako:
-
Trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, ktorého prostredníctvom daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou vykonávajú úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky, a to najmä miesto, z ktorého je činnosť daňovníka organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov. Miesto alebo zariadenie na výkon činnosti je považované za trvalé, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Ak ide o jednorazovo vykonávanú činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom je činnosť vykonávaná, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne šesť mesiacov, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov.
-
Stavenisko, miesto vykonávania sta- vebných projektov a montážnych projektov – len ak výkon činnosti na nich presiahne šesť mesia