Kategorizácia pracovných činností podľa stupňa náročnosti práce a minimálne mzdové nároky

Vydáno: 13 minút čítania

V rámci kolektívneho vyjednávania a uzatvárania kolektívnych zmlúv na rok 2006 viaceré organizácie (resp. zástupcovia zamestnancov) sa dostávajú do problémov z dôvodu, že zamestnávateľské subjekty odmietajú kategorizáciu pracovných činností podľa kvalifikačnej náročnosti a trvajú na uplatňovaní iba jednotnej minimálnej mzdy bez ohľadu na stupeň určenia náročnosti vykonávanej práce s odôvodnením, že § 120 Zákonníka práce platí iba pre zamestnávateľov, u ktorých odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve (inými slovami zamestnávateľské subjekty navrhujú poskytovanie miezd všetkým zamestnancom bez ohľadu na ich kvalifikáciu a náročnosť práce iba vo výške minimálnej mzdy).

V rámci kolektívneho vyjednávania a uzatvárania kolektívnych zmlúv na rok 2006 viaceré organizácie (resp. zástupcovia zamestnancov) sa dostávajú do problémov z dôvodu, že zamestnávateľské subjekty odmietajú kategorizáciu pracovných činností podľa kvalifikačnej náročnosti a trvajú na uplatňovaní iba jednotnej minimálnej mzdy bez ohľadu na stupeň určenia náročnosti vykonávanej práce s odôvodnením, že § 120 Zákonníka práce platí iba pre zamestnávateľov, u ktorých odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve (inými slovami zamestnávateľské subjekty navrhujú poskytovanie miezd všetkým zamestnancom bez ohľadu na ich kvalifikáciu a náročnosť práce iba vo výške minimálnej mzdy).

V príspevku sa pokúsime o rozbor dohodnutia kategorizácie pracovných činností podľa stupňa náročnosti práce, ako aj dohodnutia minimálnej mzdy pre jednotlivé mzdové kategórie v kolektívnej zmluve najmä v nadväznosti na platnú právnu úpravu medzinárodných organizácií, ktorou je SR viazaná a v zmysle Ústavy SR má prednosť pred vnútroštátnou platnou právnou úpravou.

Právo na odmenu za vykonanú prácu

V zmysle Čl. 36 písm. a) Ústavy SR zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä:
  • právo na odmenu za vykonanú prácu dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň,
  • ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a pred diskrimináciou v zamestnaní,
  • ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci,
  • najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času,

Související dokumenty

Súvisiace články

Zmena výšky minimálnej mzdy od 1. októbra 2005 a odvody do fondov
Novela Zákonníka práce účinná od 1. septembra 2007 (II.)
Zmena výšky minimálnej mzdy od 1. októbra 2006 a odvody do fondov
Komentár k novele Zákonníka práce v súvislosti s pandémiou
Úprava minimálnej mzdy od 1. januára 2020 (1. časť)
Pracovný čas a jeho evidencia
Pružný pracovný čas a nárok na stravné lístky
Konto pracovného času podľa § 87a Zákonníka práce
Konto pracovného času podľa § 87a Zákonníka práce – 2. časť
Zamestnanci s nepravidelne rozvrhnutým pracovným časom
Pracovná disciplína
Minimálna mzda a dopady jej zvýšenia
Výpočet miezd a platov po prechode na euro
Nárok na riadnu dovolenku pri čerpaní materskej a rodičovskej dovolenky
Novely zákona o sociálnom poistení
Problémy s prideľovaním práce zamestnancom a ich riešenie v záujme zachovania pracovných miest
Sociálne zabezpečenie pri zamestnávaní občanov EÚ
Zúčtovanie mzdy
Novela zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2008 (II.)

Súvisiace otázky a odpovede

Pedagogický zamestnanec - čiast.úväzkom?
Počítanie pracovného času počas pracovnej cesty
Práca nadčas pri pružnom pracovnom čase
Ordinačne hodiny lekára
Polovičný úväzok a stravenky
Zmena pracovnej zmluvy
Hlavný kontrolór obce
Pružný pracovný čas od 1. 9. 20011 a náhrada mzdy pri prekážkach v práci
Pružný pracovný čas a práca nadčas
Celodenná prekážka v práci
Dohoda o vykonaní práce
Zriadenie dvojzmennej prevádzky
Evidencia pracovného času
Riadna dovolenka
Odmeňovanie zamestnanca obce
Predlženie zmluvy na dobu určitú
Zamestnanec vo svojej s. r . o.
Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas
Predčasné ukončenie pracovného pomeru
Dovolenka naviac ako benefit