Žiadny právny predpis preradenie majetku, ktorý má fyzická osoba (FO) zaradený do obchodného majetku, do osobného užívania nezakazuje, neprikazuje a ani nepodmieňuje. Keďže preradenie majetku z podnikania do osobného užívania je pomerne časté, cieľom príspevku bude porovnanie daňového aspektu používania automobilu zahrnutého v obchodnom majetku a automobilu v osobnom užívaní, ako aj daňové a účtovné dopady pri samotnom akte preradenia.
Žiadny právny predpis preradenie majetku, ktorý má fyzická osoba (FO) zaradený do obchodného majetku, do osobného užívania nezakazuje, neprikazuje a ani nepodmieňuje. Keďže preradenie majetku z podnikania do osobného užívania je pomerne časté, cieľom príspevku bude porovnanie daňového aspektu používania automobilu zahrnutého v obchodnom majetku a automobilu v osobnom užívaní, ako aj daňové a účtovné dopady pri samotnom akte preradenia.
Automobil zahrnutý v obchodnom majetku FO a uplatňovanie daňových výdavkov
Výdavky súvisiace s obstaraním automobilu
Pri určovaní daňovej uznateľnosti výdavkov súvisiacich s obstaraním automobilu zahrnutého do obchodného majetku je podstatný spôsob a forma obstarania automobilu. V praxi môžu nastať rôzne spôsoby obstarania automobilu do vlastníctva a zároveň aj obchodného majetku podnikateľa – FO, pričom najčastejšie ide o kúpu, darovanie, preradenie z osobného užívania do podnikania.
Automobil sa podľa § 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „ZDP“) považuje za samostatnú hnuteľnú vec so samostatným technicko-ekonomickým určením a ak je jeho vstupná cena vyššia ako 30 000 Sk, predstavuje hmotný majetok odpisovaný. Vstupná cena sa nezahrnuje do daňových výdavkov priamo pri obstaraní automobilu, ale postupne prostredníctvom daňových odpisov vypočítaných rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom v súlade s § 22 až § 28 ZDP.
Určenie vstupnej ceny je závislé práve od spôsobu obstarania automobilu. Najčastejšie sa vyskytujú tieto prípady obstarania automobilu do obchodného majetku:
- Pri obstaraní kúpou je vstupnou cenou na účely uplatňovania daňových odpisov tzv. obstarávacia cena, t. j. samotná cena automobilu a ďalšie náklady súvisiace s obstarávaním automobilu až do doby zaradenia do užívania.
- Pri obstaraní automobilu ako daru od darcu, u ktorého bol automobil zaradený v obchodnom majetku, je vstupnou cenou na účely uplatňovania daňových odpisov zostatková cena automobilu zistená u darcu pri jeho vyradení v dôsledku darovania. Zostatkovou cenou a pritom rozumie rozdiel medzi vstupnou cenou a celkovou výškou odpisov zahrnutých do daňových výdavkov darcu. V prípade, ak by bol predmetný automobil už daňovo úplne odpísaný, potom obdarovaný uvedie jeho vstupnú cenu pre daňové účely v nulovej výške. Na účely účtovníctva a účtovania účtovných odpisov sa však automobil v každom prípade ocení reprodukčnou obstarávacou cenou, rozumie sa ňou cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje.
- Pri obstaraní automobilu ako daru od darcu, u ktorého nebol majetok zaradený v obchodnom majetku, je vo všeobecnosti vstupnou cenou na účely uplatňovania daňových odpisov obstarávacia cena majetku zistená u darcu – FO. Tento postup však v zmysle § 25 ods. 1 písm. a) ZDP sa aplikuje len v prípadoch, ak ide o majetok, pri ktorého predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. d) ZDP. V konečnom dôsledku to teda znamená, že v prípade obstarania automobilu ako daru od darcu – FO, u ktorého nebol tento majetok zaradený v obchodnom majetku, bude vstupnou cenou na účely uplatňovania daňových odpisov tzv. reprodukčná obstarávacia cena podľa § 25 ods. 1 písm. c) ZDP. Podľa § 25 ods. 4 písm. b) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) ide o cenu, za ktorú by sa automobil obstaral v čase, keď sa o ňom začne účtovať. Zákon o účtovníctve a ani postupy účtovania túto cenu bližšie nedefinujú a v praxi je jej stanovenie niekedy problematické. Jej stanovenie je teda v predmetnom prípade v kompetencii obdarovaného, no napriek tomu, že to nie je povinnosťou, možno však odporučiť, aby túto cenu stanovil súdny znalec.
- Pri obstaraní automobilu do obchodného majetku jeho preradením z osobného užívania do podnikania je vstupnou cenou na účely uplatňovania daňových odpisov obstarávacia cena znížená o odpisy za roky nevyužívania automobilu na zabezpečenie zdaniteľného príjmu alebo sumy vo výške vlastných nákladov tiež zníženej o odpisy za roky nevyužívania automobilu na zabezpečenie zdaniteľného príjmu. Na účely účtovníctva a účtovania účtovných odpisov automobil sa však ocení reprodukčnou obstarávacou cenou, rozumie sa ňou cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje.
Výdavky súvisiace s používaním automobilu
Podnikateľ má zahrnutý automobil do obchodného majetku (účtuje, resp. vedie evidenciu o vozidle ako o obchodnom majetku), pri posudzovaní daňových výdavkov súvisiacich s jeho používaním je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že v zmysle § 2 písm. i) ZDP sú daňovým výdavkom všetky výdavky preukázateľne vynaložené daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov (za podmienky ich zaúčtovania v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovania v evidencii v prípade príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 11 ZDP). ZDP pritom upresňuje rozsah zahrnutia týchto daňových výdavkov pri pracovných cestách a spotrebovaných pohonných látkach.
Pri používaní automobilu zahrnutého v obchodnom majetku teda bude možné ako daňový výdavok pri prevádzke automobilu uplatňovať preukázateľné výdavky v podobe:
- výdavkov na spotrebované pohonné látky v zmysle § 19 ods. 2 písm. l) ZDP,
- poistného na havarijné poistenie, resp. zákonné poistenie v zmysle § 2 písm. i) ZDP,
- opráv a údržby podľa § 2 písm. i) ZDP,
- technického zhodnotenia prostredníctvom daňových odpisov na základe § 21 ods. 1 písm. g) a § 19 ods. 3 písm. a) ZDP,
- dane z motorových vozidiel v zmysle § 19 ods. 3 písm. j) ZDP,
- ďalších prevádzkových výdavkov súvisiacich s použitím automobilu (diaľničné poplatky, parkovné a pod.) podľa § 2 písm. i) ZDP.
Treba však pre úplnosť poznamenať, že tieto výdavky na spotrebované pohonné látky a ďalšie prevádzkové výdavky možno uplatniť v plnej preukázateľnej výške za predpokladu, že automobil je používaný výlučne na pracovné cesty, t. j. na výkon podnikania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu. Pokiaľ by automobil bol používaný súčasne aj na súkromné účely, nie je možné uvedené výdavky zahrnúť medzi daňové výdavky v plnej výške, ale iba vo výške prislúchajúcej pracovným cestám (príslušný pomer uplatnenia, resp. neuplatnenia výdavkov sa určí na základe evidencie jázd automobilu).
Príklad č. 1:
Podnikateľ p. Karol účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva má v obchodnom majetku zaradený automobil. Používa ho však aj na súkromné cesty počas víkendov. Akým spôsobom má zahŕňať výdavky na prevádzku automobilu do daňových výdavkov?
V danom prípade je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že automobil je iba sčasti používaný na dosahovanie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Je preto nutné vyčleniť z daňových výdavkov všetky výdavky súvisiace s uskutočňovanými súkromnými cestami. Výdavky na osobnú potrebu daňovníka totiž v zmysle § 21 ods. 1 písm. i) ZDP nie sú daňovými výdavkami. S cieľom preukázateľnosti výdavkov súvisiacich s podnikateľskou činnosťou a vylúčením výdavkov vynaložených na osobnú potrebu daňovníka je vhodné a potrebné viesť evidenciu o jazdách. Táto môže slúžiť ako vhodný prostriedok na stanoveni