Dohodu o vykonaní práce môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce, na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.
Dohoda o vykonaní práce (podľa § 226 Zákonníka práce)
Dohodu o vykonaní práce môže zamestnávateľ uzatvoriť s FO, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.
Z uvedeného vyplýva, že zamestnanec môže mať neobmedzený počet dohôd o vykonaní práce pre neobmedzený počet zamestnávateľských subjektov, avšak výkon práce na základe aj viacerých dohôd o vykonaní práce pre jedného zamestnávateľa nesmie prekročiť v kalendárnom roku rozsah 350 hodín.
Dohoda o vykonaní práce sa musí uzatvoriť písomne, pretože inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená:
- pracovná úloha (ktorá je vymedzená individuálne a nie druhovo),
- dohodnutá odmena za jej vykonanie,
- doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať a
- rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy.
Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň predo dňom začatia výkonu práce.
Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, pretože inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla.
Odmena za vykonanie pracovnej úlohy vo je všeobecnosti splatná po dokončení a odovzdaní práce, pretože pracovný záväzok z dohody o vykonaní práce je vymedzený konkrétnym výsledkom práce. Medzi účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy.
Len v prípade dohody o vykonaní práce môže ísť o nepravidelný (t. j. jednorazový)alebo aj o pravidelný (t. j. mesačný) príjem na základepísomnej dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom v zmysle § 226 ods. 4 Zákonníka práce. Ide o taxatívne určenú podstatnú náležitosť tejto dohody, ktorú zákonodarca ustanovil pod sankciou neplatnosti.
Zamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní so zamestnancom primerane znížiť, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam.
V prípade, ak zamestnanec zomrie pred splnením pracovnej úlohy a zamestnávateľ môže jej výsledky použiť, právo na odmenu primeranú vykonanej práci a právo na náhradu účelne vynaložených nákladov nezaniká a stáva sa súčasťou dedičstva.
Platenie poistného
Dohodu o vykonaní práce možno uzatvoriť medzi zamestnancom (FO) a zamestnávateľom (FO alebo právnickou osobou), pričom zamestnancom môže byť:
- FO bez iného pracovnoprávneho vzťahu – napr. bez iného hlavného pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy, bez dohody o pracovnej činnosti alebo bez dohody o brigádnickej práci študentov alebo bez výkonu samostatnej zárobkovej činnosti (tabuľka č. 21) alebo
- FO popri už existujúcom pracovnoprávnom vzťahu – napr. aj popri existencii pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy, príp. popri existencii už inej dohody o vykonaní práce, popri existencii dohody o pracovnej činnosti alebo popri existencii dohody o brigádnickej práci študentov alebo popri výkone samostatnej zárobkovej činnosti (tabuľka č. 21),
- FO – poberateľ predčasného starobného dôchodku (tabuľka č. 25),
- FO – žiak strednej školy alebo študent vysokej školy bez dohody o brigádnickej práci študentov alebo aj popri existencii dohody o brigádnickej práci študentov (tabuľka č. 22).
Všetky uvedené subjekty – FO na základe dohody o vykonaní práce s pravidelným mesačným príjmom majú postavenie zamestnanca v zmysle § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, poistenia v nezamestnanosti i na účely zdravotného poistenia, t. j. majú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie vo výške 1,4 %, na starobné poistenie vo výške 4 %, na invalidné poistenie vo výške 3 % (neplatí pre poberateľa predčasného starobného dôchodku – t. j. ten poistné na invalidné poistenie neplatí), na poistenie v nezamestnanosti vo výške 1 % (neplatí pre poberateľa predčasného starobného dôchodku – t. j. ten poistné na poistenie v nezamestnanosti neplatí) a na zdravotné poistenie vo výške 4 %, t. j. cca 13,4 % (poberateľ predčasného starobného dôchodku – cca 9,4 %).
Zamestnávateľ za týchto zamestnancov na základe dohody o vykonaní práce s pravidelným mesačným príjmom má povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie vo výške 1,4 %, na starobné poistenie vo výške 14 %, na invalidné poistenie vo výške 3 % (neplatí pre poberateľa predčasného starobného dôchodku – t. j. poistné na invalidné poistenie za neho neplatí), poistné na poistenie v nezamestnanosti vo výške 1 % (neplatí pre poberateľa predčasného starobného dôchodku – t. j. poistné na poistenie v nezamestnanosti za neho neplatí), na garančné poistenie vo výške 0,25 %, na úrazové poistenie vo výške 0,8 %, do rezervného fondu solidarity vo výške 4,75 % a na zdravotné poistenie vo výške 10 %., t. j. cca 35,2 % (za poberateľa predčasného starobného dôchodku – cca 31,2 %). (Pozri tabuľky č. 21, 22 a 25.)
Postavenie zamestnancana základe dohody o vykonaní práce s pravidelným mesačným príjmom v zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a na účely zdravotného poistenia nemá poberateľ:
- starobného dôchodku (tab. č. 24),
- invalidného dôchodku (tab. č. 27),
- výsluhového dôchodku, ktorý dovŕšil dôchodkový vek (tab. č. 24), ani
- invalidného výsluhového dôchodku (tab. č. 27).
Tieto subjekty majú postavenie ako zamestnanci len na účely dôchodkového poistenia (t. j. starobného a invalidného poistenia) v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom poistení. (Poznámka: avšak aj to diferencovane – pozri ďalej.)
Poberateľ starobného dôchodku a poberateľ výsluhového dôchodku, ktorý dovŕšil dôchodkový vek ako zamestnanec má postavenie iba na účely starobného poistenia v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom poistení.To znamená, že ako zamestnanec má povinnosť platiť poistné len na starobné poistenie vo výške 4 %, avšak poistné na nemocenské poistenie [§ 14 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení – t. j. nie je zamestnancom]ani poistné na invalidné poistenie (§ 128 ods. 4 zákona č. 252/2012 Z. z., ktorým sa mení zákon o sociálnom poistení – t. j. poistné na invalidné poistenie neplatí) a ani poistné na poistenie v nezamestnanosti [§ 20 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 252/2012 Z. z., ktorým sa mení zákon o sociálnom poistení – t. j. povinné poistenie v nezamestnanosti priznaním starobného dôchodku, ako aj dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu zaniká] neplatí, t. j. cca 4 %. Tieto subjekty nemajú povinnosť platiť ani poistné na zdravotné poistenie, pretože tieto príjmy v zmysle § 10b ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z. z. sa za zárobkovú činnosť nepovažujú a v zmysle § 11 ods. 3 tohto zákona nemajú postavenie zamestnancov. Zamestnávateľ za takého zamestnanca – poberateľa starobného dôchodku a poberateľa výsluhového dôchodku, ktorý dovŕšil dôchodk