Daňová kontrola

Ako bude postupovať správca dane v prípade, keď pri daňovej kontrole zistí, že pokladničný doklad vydaný z elektronickej registračnej pokladnice (ďalej len "ERP") už nie je po rokoch čitateľný a podnikateľ pokladničný doklad neoskenoval?

Pri preverovaní oprávnenosti uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty (DPH) platiteľom dane v rámci daňovej kontroly by mal správca dane rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie: hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH, formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu daňového podvodu a odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu zneužitia práva.

Ministerstvo financií SR v spolupráci s FR SR pripravilo v priebehu roka 2023 niekoľko návrhov noviel zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"), avšak k schváleniu v NR ani jednej z nich do 31.12.2023 nedošlo.

Predbežné opatrenie predstavuje jeden z úkonov správcu dane, ktorý sa uplatňuje v záujme riadneho platenia daní daňovým subjektom. Pritom predbežné opatrenie môže správca dane uplatniť výlučne rozhodnutím.

Podľa platného slovenského zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len " zákon o DPH") platí, že ak daňový úrad začal daňovú kontrolu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 tohto zákona a nadmerný odpočet nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa spomínaného § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5, platiteľ má nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu (ďalej len "úrok z nadmerného odpočtu").

Súdny dvor Európskej únie sa v rozsudku C505/22 "Deco Proteste - Editores" zaoberal otázkou zdanenia poskytovania darčekov k predplatnému periodických publikácií.

Pokiaľ príslušný správca dane vykonáva určitý procesný úkon, ktorý má význam pre priebeh daňového konania, tak o ňom vyhotoví zápisnicu v danom prípade. Procesné úkony pritom prebiehajú počas celého daňového konania, a preto je správca dane povinný vyhotovovať zápisnice priebežne. Pritom zápisnica v daňovom konaní musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti. Pokiaľ má určitý účastník daňového konania, môže ním byť napríklad svedok, výhrady voči obsahu zápisnice, tieto sa v zápisnici riadne poznamenajú. V rámci daňového konania môže zamestnanec správcu dane vyhotoviť aj úradný záznam, pokiaľ to uzná za vhodné.

V priebehu roka 2022 bolo schválených šesť noviel zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).

V rámci priebehu daňového konania je dôkazom aj výpoveď svedka. Pritom správca dane má ešte pred vypočutím svedka právnu povinnosť poučiť ho o možnosti odoprieť výpoveď o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. Svedok má teda právo odoprieť svedeckú výpoveď a nemôže vypovedať ohľadne skutočností, ktoré sú utajované, čo ustanovuje aj § 25 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“), ale taktiež aj osobitná právna úprava. Vzhľadom na aktuálnu mimoriadnu situáciu je možné, aby správca dane využil aj možnosť výpovede svedka prostredníctvom videokonferencie, ak to uzná za vhodné. Preto predpoklady pre právne relevantnú výpoveď svedka budú predmetom tohto článku.

Pri správe daní a poplatkov sa uplatňujú určité podstatné myšlienky, ktoré možno označiť zásadami, a sú dané platnou právnou úpravou. Uvedené zásady správy daní a poplatkov sú ustanovené v § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“), ktorý je rámcovou právnou úpravou. Uvedené zásady požadujú napríklad rešpektovanie zákonnosti pri každom úkone, ktorý sa vykonáva pri správe daní v danom prípade. Taktiež sa požaduje súčinnosť príslušného správcu dane a daňového subjektu. Preto uvedenie zásad spolu s praktickými príkladmi a riešeniami bude predmetom tohto článku.

Podľa zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v z. n. p. je Slovenská republika právny štát a zásadu zákonnosti obsahuje aj § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) Ústavný súd SR už judikoval, že ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom (I.ÚS 241/07-44, bod 14).

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) je oslobodené od dane dodanie tovaru do iného členského štátu (tzv. intrakomunitárne dodanie) predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Intrakomunitárne dodanie je oslobodené od dane v záujme budovania jednotného trhu Európskej únie. Toto pravidlo vyvoláva aplikačné problémy vtedy, ak sú dve dodania tovaru a len jedna preprava, a nie je to dokonalý trojstranný obchod oslobodený podľa § 45 zákona o DPH.

V priebehu roka 2021 boli schválené tri novely zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).

Správca dane má právnu povinnosť prijať odvolanie daňového subjektu proti vlastnému rozhodnutiu. Pritom, v prvom rade musí posúdiť podané odvolanie z obsahovej stránky. Taktiež prvostupňový správca dane posúdi právnu správnosť podaného odvolania, predovšetkým či je podanie odvolania možné a či bolo odvolanie podané v odvolacej lehote. Pokiaľ prvostupňový správca dane usúdi, že odvolaniu vyhovie v plnom rozsahu, tak o ňom môže ako v jedinom prípade rozhodnúť v rámci autoremedúry. Uvedené predpoklady pre rozhodovanie v prípade autoremedúry budú predmetom tohto článku.

Súdny dvor EÚ vydal 30. septembra 2021 rozsudok vo veci C186/20 „HYDINA SK, s. r. o.“, v ktorom sa zaoberal povahou lehôt na poskytnutie informácií stanovených v Nariadení Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty („nariadenie č. 904/2010“) a otázkou ich vplyvu na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly.

Súdny dvor EÚ vydal 30. septembra 2021 rozsudok v prípade slovenskej spoločnosti HYDINA SK s.r.o. (C-186/20), u ktorej daňový úrad začal daňovú kontrolu, ktorú následne dvakrát prerušil z dôvodu realizácie medzinárodnej výmeny informácií. Súdny dvor sa v rozsudku zaoberal povahou lehôt na poskytnutie informácií stanovených v nariadení č. 904/2010 a otázkou ich vplyvu na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly. Závery Súdneho dvora nie sú priaznivou správou pre daňové subjekty, ktoré namietajú zákonnosť daňovej kontroly a konaní nasledujúcich po daňovej kontrole v prípadoch, kedy medzinárodná výmena informácií presiahla lehoty učené nariadením.

Koncom minulého roka vydal Súdny dvor Európskej únie („Súdny dvor“) uznesenie vo veci [Vikingo], ktorého predmetom bolo posúdenie možnosti správcu dane zamietnuť právo na odpočítanie dane bez toho, aby súčasne skúmal existenciu daňového podvodu a vedomosti daňovníka o ňom. Súdny dvor, nadväzujúc na svoju predchádzajúcu judikatúru pomerne jasne zrekapituloval mantinely umožňujúce odňatie uplatneného práva (na odpočítanie dane, prípadne na oslobodenie od dane) daňovým subjektom formou spochybnenia dodávateľa – tzv. „deklarovaný dodávateľ.“ V prípade prevzatia záverov analyzovaného uznesenia do vnútroštátnej praxe správcov dane, spôsobí jeho dopad pravdepodobne to, že argumentačná línia „deklarovaný dodávateľ“ ako dôvod na odňatie práva na odpočítanie dane bude definitívne opustená a správca dane bude musieť dokazovať úplné neuskutočnenie dodávky, resp. existenciu daňového podvodu a splnenie tzv. vedomostného testu.

Aká je pokuta ak sme podali daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb po termíne. Mali sme odklad do 30.06.2021 ale podali sme ho až 1. 7. 2021.

Pri výkone správy daní a poplatkov môže vzniknúť situá­cia, keď správca dane nemá postačujúce množstvo dôkazov, ktoré by mu umožňovali vydať meritórne rozhodnutie. V takomto prípade nemôže správca dane zostať nečinný, ale musí si zabezpečiť dôkazy vlastnou iniciatívou. Miestne zisťovanie preto predstavuje prípad, keď si správca dane sám zabezpečí dôkazy preverovaním skutočností u daňového subjektu. Pri výkone miestneho zisťovania majú zamestnanec správcu dane a daňový subjekt určité práva a právne povinnosti ustanovené zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“), ktorý je podstatnou právnou úpravou. Preto pre právnu relevanciu miestneho zisťovania a záverov z neho vyplývajúcich je nevyhnutné, aby správca dane plne rešpektoval práva kontrolovaného daňového subjektu.

Proces dokazovania predstavuje podstatnú súčasť daňového konania, nakoľko sa v ňom zabezpečujú dôkazy, ktoré sú dôležitým podkladom pre meritórne rozhodnutie. Pritom, daňový subjekt má právnu povinnosť predkladať správcovi dane dôkazy za účelom preukázania svojich tvrdení. Pokiaľ daňový subjekt nepredkladá dôkazy, tak správca dane musí vyvíjať aktivity smerujúce k získaniu dôkazov za účelom vydania rozhodnutia. Taktiež je potrebné vyzdvihnúť, že podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (dňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) za „dôkaz“ je potrebné v daňovom konaní považovať všetko, čo môže prispieť k objasneniu skutkového stavu veci, ktorá je predmetom správneho procesu. Pokiaľ správca dane určitý dôkaz nevykoná, tak uvedené musí uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia.