Daňový úrad

Mnohé účtovné jednotky chcú po zostavení účtovnej závierky zmeniť účtovné obdobie kalendárny rok na hospodársky rok alebo opačne, hospodársky rok na kalendárny rok alebo hospodársky rok na iný hospodársky rok. Zákon takéto zmeny umožňuje, ale sú podmienené určitými pravidlami.

Povolenie daňovej úľavy predstavuje právny inštitút daňového konania, prostredníctvom ktorého príslušný správca dane môže znížiť výšku daňovej povinnosti u daňového subjektu. Ide pritom o oprávnenie správcu dane povoliť takúto úľavu na dani v konkrétnom prípade. Predmetom tohto článku preto bude uvedenie jednotlivých obsahových náležitostí žiadosti daňového subjektu o daňovú úľavu. Taktiež bude venovaná pozornosť aj otázke rozhodnutia, ktorým správca dane povolí daňovú úľavu na dani u daňového subjektu. Uvedené budú prípady, keď správca dane nemôže povoliť úľavu na dani, pretože takýto postup neumožňuje právna úprava. Pritom daňový subjekt nemá právny nárok na povolenie úľavy na dani, a to ani vtedy, keď splní podmienky ustanovené platnou právnou úpravou.  

Súdny dvor EÚ vydal 30. septembra 2021 rozsudok vo veci C186/20 „HYDINA SK, s. r. o.“, v ktorom sa zaoberal povahou lehôt na poskytnutie informácií stanovených v Nariadení Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty („nariadenie č. 904/2010“) a otázkou ich vplyvu na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly.

Legislatívny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) predkladá ministerstvo financií na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2021. Tento návrh daňového poriadku je pokračovaním návrh daňového poriadku z roku 2020, ktorý bol z rozhodnutia ministerstva financií stiahnutý z plánu legislatívnych úloh pre rok 2020. Dôvodom bol nedostatok času na jeho kvalitné spracovanie, keď sa prednostne zabezpečovali úlohy spojené s ochranou zdravia obyvateľstva a proti šíreniu nebezpečného vírusu COVID–19. Pôvodný návrh daňového poriadku sa doplnil o ďalšie legislatívne úpravy ustanovení a niektoré boli z pôvodného návrhu vypustené. Navrhovaná účinnosť zákona je od 15. novembra 2021 a od 1. januára 2022. Prvoradým cieľom predkladaného návrhu daňového poriadku je vytvorenie nových efektívnych nástrojov v boji proti daňovým podvodom a maximálna motivácia daňových subjektov k dobrovoľnému plneniu svojich daňových povinností peňažnej a nepeňažnej povahy.

Osoba z EÚ, konateľ v slovenskej firme, si zmenil v tomto roku trvalý pobyt z SK na iný štát EÚ. Je povinný oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu? Daňový úrad v štáte novej rezidencie vyžaduje potvrdenie o „odhlásení“ daňovníka v SK. Existuje takéto niečo? Bude musieť podať daňové priznanie za rok 2020 aj na Slovensku, ak tu nebude mať žiadne príjmy?

Právna úprava vyrubovacieho konania ako daňového konania je obsiahnutá v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) v ustanoveniach: § 2 písm. c)– daňové konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňového subjektu § 68 – vyrubovacie konanie, súčasťou ktorého je aj dokazovanie, v ktorom sa ustanovuje, kedy vyrubovacie konanie začína, kedy končí a upravuje aj prípady, keď vyrubovacie konanie nezačne.

Zverejňovanie zoznamov daňových subjektov, daňových dlžníkov alebo platiteľov dane spočíva v poskytovaní informácií o daňových subjektoch, daňových dlžníkoch alebo platiteľoch dane verejnosti, ktoré sú získané pri správe daní. Vo všeobecnosti informácia o daňovom subjekte získaná pri správe daní je daňovým tajomstvom a každý, kto sa informáciu o daňovom subjekte dozvie, je povinný zachovávať mlčanlivosť – daňové tajomstvo. Zverejňovanie zoznamov daňových subjektov, daňových dlžníkov alebo platiteľov dane predstavuje výnimku z daňového tajomstva.

SZČO, ktorá vedie jednoduché účtovníctvo, má nepremlčanú pohľadávku po 1080 dní po splatnosti. Bol súdny spor, ktorý SZČO vyhrala. Rada by túto pohľadávku, ktorá je vo výške 15 000 €, postúpila na právnickú osobu za 1 €. Môže táto SZČO podľa Vás postúpiť za 1 €? Tento príjem prijme do pokladnice a zdaní 1 €. Vyradí pohľadávku z knihy odoslaných FA na základe Zmluvy o postúpení. Prosíme Vás o názor, myslíme si, že táto osoba nemá už žiadne povinnosti voči daňovému úradu, keďže nevymohla pohľadávku v nominálnej hodnote a keďže účtuje v jednoduchom účtovníctve, ktorého princípom je skutočná úhrada a skutočný príjem. Myslíte si, že by bolo lepšie takúto pohľadávku postúpiť napr. na občana?

Miestne dane, ktoré môže ukladať obec, určuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“). Daň z nehnuteľností na rok 2014 mohli obce všeobecne záväzným nariadením zaviesť, zrušiť, zmeniť sadzby dane, určiť oslobodenie od dane alebo zníženie dane len k 1. januáru 2014.

Akciová spoločnosť v SR (v čase prijatia služby nebola platiteľom DPH) obdržala faktúru od rakúskej spoločnosti (platiteľ DPH v Rakúsku) na sumu 600 € za poskytnuté právne služby. Na faktúre je uvedený údaj, že transakcia podlieha Reverse charge systému a uvedená suma je bez rakúskej DPH. Aké povinnosti má slovenská spoločnosť voči štátnemu rozpočtu na Slovensku? Je povinná v účtovníctve účtovať o Reverse charge, pričom na vstup DPH nebude mať nárok (v čase uskutočnenia služby nebola platiteľom DPH, medzitým sa už stala), ale výstup musí účtovať a odviesť do štátneho rozpočtu? Ak áno, musí sa registrovať alebo len vystavuje výkaz a zasiela na príslušný daňový úrad a daň odvedie v stanovenom termíne.

Právnická osoba je platiteľom DPH od 1. 3. 2012, nemá žiaden obrat, resp. veľmi malý. Môže si kedykoľvek zmeniť zdaňovacie obdobie z kalendárneho mesiaca na štvrťrok, keď spĺňa obratovú a časovú podmienku, alebo len v momente stretu časovej a obratovej podmienky? Spoločnosť chce byť štvrťročným platiteľom DPH od júla 2013.

Daňový úrad vydal dodatočný platobný výmer − rozdiel dane z pridanej hodnoty, čím zvýšil daňovú povinnosť. Spoločnosť v daňovom priznaní k DPH mala uvedené dodanie tovaru do iného členského štátu podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) ako dodanie oslobodené od dane. Daňový úrad zistil, že odberateľ (spoločnosť v inom členskom štáte) v čase dodania tovaru nemal platné IČ DPH. Dodanie tovaru teda neuznal ako oslobodené od DPH, ale zo sumy dodania tovaru vypočítal spätne DPH. Posúdil to ako dodanie tovaru v tuzemsku. Dodanie bolo v sume 10 000 eur, zaúčtované bolo ako tržba na účte 604. Daňový úrad z tejto sumy vypočítal DPH vo výške 1 666,67 eura. Túto sumu bolo potrebné doplatiť daňovému úradu. O túto sumu sa ponížili tržby. Možno tento dodatočný platobný výmer zaúčtovať ako zníženie tržby na účte 604, čiže 1 666,67 eura ako zápis na účtoch 604/343?

Ak začne daňovník vykonávať príležitostnú činnosť popri svojom zamestnaní na základe zmluvy o dielo podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (vypracovanie štúdií na rôzne témy počas roka, na základe aj viacerých zmlúv počas roka) na vlastné náklady a vo vlastnom mene podľa zmluvy: Je povinný sa registrovať na daňovom úrade a požiadať o pridelenie daňového identifikačného čísla - DIČ? V prípade povinnosti registrácie na základe čoho sa bude registrovať? Je potrebné priložiť zmluvy o dielo pri takejto registrácii? Ak áno, kam spadá takýto príjem v prípade, ak daňovník má DIČ a ak nemá DIČ? A ak nie je povinný registrovať sa na daňovom úrade, tak do akého druhu príjmu zahrnie príjmy na základe takýchto zmlúv? Čo všetko patrí do činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním? Je osoba, ktorej je pridelené DIČ, povinná sa automaticky prihlásiť aj do zdravotnej poisťovne ako SZČO?  

Ako tvar má variabilný symbol od 1. 1. 2012 pre štvrťročnú platbu DPH za prvý kvartál roku 2012?

Ako má byť po 1.1. 2012 označená platba spotrebnej dane z piva, ktorá je platená malým samostatným pivovarom a pri ktorej vzniká daňová povinnosť dňa 31. 1. 2012?

Programovým zámerom reformy je Koncepcia reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov. Konečným zámerom je v priebehu niekoľkých rokov zlúčiť daňové orgány a colnú správu do jednej inštitúcie, ktorá by mala na seba neskôr prevziať aj výber poistných odvodov.

Podnikateľ zomrel v priebehu roka 2011. Dedičia nebudú v podnikaní pokračovať. V obchodnom majetku zosnulého podnikateľa zostali zásoby a hmotný majetok (hnuteľné veci). Aké povinnosti majú dedičia voči daňovému úradu? Ak predajú zásoby a hnuteľné veci, musia príjem z ich predaja zdaniť?

Aké povinnosti plynú zamestnávateľovi pri ukončení pracovného  pomeru so zamestnancom dohodou. Ide o odhlásenie zo  Sociálnej poisťovne, príslušnej zdravotnej poisťovne, prípadne vzniká aj povinnosť voči daňovému úradu a podobne?

Akým spôsobom možno dosiahnuť zmenu miestnej príslušnosti správcu dane, ak ale dôvodom nie je zmena sídla spoločnosti a ani iný dôvod v zmysle § 3 zákona č. 511/92 Zb. o správe daní a poplatkov  a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. V skutočnosti sa môžu vyskytnúť aj rôzne iné dôvody, ktoré zákon neupravuje. Je možné podať žiadosť o zmenu miestnej príslušnosti na Daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici?

Podnikateľ v roku 2011 už používa ERP podľa podmienok zákona č. 494/2010 Z. z. V máji roku 2011 dôjde k zmene sídla spoločnosti z Košíc do Nitry. Má táto skutočnosť vplyv aj zmenu pridelenia kódu ERP daňovým úradom Košice II? Musí požiadať o zrušenie už prideleného daňového kódu DU Košice II a opäť požiadať o pridelenie nového kódu na DÚ Nitra?