Hmotný majetok

Uplatňovanie daňových odpisov upravuje § 22 až § 29 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"). Z daňového hľadiska odpisy predstavujú spôsob postupného zahrnutia výdavkov na obstaranie hmotného a nehmotného majetku, ktoré nie sú uznané na daňové účely, do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľných príjmov (povolené opotrebenie majetku na daňové účely). Z účtovného hľadiska odpisy predstavujú peňažné vyjadrenie fyzického a morálneho opotrebenia nehmotného a hmotného majetku za určité časové obdobie (trvalé opotrebenie majetku v dôsledku jeho používania), pričom ich uplatňovanie upravuje § 28 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve"). O daňových odpisoch účtovná jednotka neúčtuje, slúžia iba na úpravu základu dane.

DPH komisia zriadená podľa článku 398 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica DPH“) zverejnila dňa 22. septembra 2023 v rámci svojich usmernení aj usmernenie č. 1068 týkajúce sa dodávok paliva v rámci schém palivových kariet.

Zostatková cena sa viaže k hmotnému a nehmotnému majetku a pri jeho vyradení z používania ovplyvňuje daňové výdavky podnikateľa. V akej výške a za akých podmienok je zostatková cena hmotného a nehmotného majetku uznaným daňovým výdavkom, závisí od dôvodu jeho vyradenia.

Právna úprava úpravy odpočítanej dane pri odpisovanom hnuteľnom investičnom majetku, ku ktorej dochádza v prípade zmeny rozsahu použitia hnuteľného investičného majetku na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie je obsiahnutá v rámci § 54d zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Jej obsah predstavujú pravidlá, ktoré umožňujú po prvotnom odpočítaní dane upraviť odpočítanú daň v nasledujúcich kalendárnych rokoch, a to v závislosti od objektívnych okolností, na základe ktorých dôjde k zmene rozsahu používania hnuteľného investičného majetku na podnikanie a aj na iný účel ako na podnikanie.

Príspevok sa zaoberá dotáciami poskytnutými na obstaranie hmotného majetku u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva a ich vplyvom na základ dane z príjmov právnickej osoby.

Prenajímateľ zahŕňa do daňových výdavkov odpisy z hmotného majetku poskytnutého na prenájom najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku. V praxi však vznikajú rôzne situácie, ktoré treba riešiť individuálne. Ako bude postupovať prenajímateľ v niektorých špecifických prípadoch uvedieme v tomto príspevku.

Dotácie možno rozdeliť podľa účelu ich poskytnutia na dve základné skupiny, a to na investičné dotácie poskytované na obstaranie hmotného a nehmotného majetku a na neinvestičné dotácie na hospodársku činnosť poskytované na krytie bežných prevádzkových výdavkov (nákladov). Príspevok sa zaoberá dotáciami poskytnutými na obstaranie hmotného majetku u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva a ich vplyvom na základ dane z príjmov právnickej osoby.

Škola zakúpila interaktívny panel so zárukou ako drobný hmotný majetok (cena panela bola pod 1 700 €). Občianske združenie by škole chcelo darovať peniaze viazané na kúpu držiaka na stenu a stojana, ktoré by škola k tomuto panelu využívala (držiak aj stojan sa však neviažu iba na tento druh panelu, ktorý škola má, je možné ich použiť na akýkoľvek iný televízor). Môže škola účtovať držiak a stojan osobitne, alebo ich treba pripočítať k cene interaktívneho displeja (čím by sa celková suma zvýšila a prevýšila by hodnotu 1 700 €, čiže by sa komplet stal dlhodobým majetkom)? Funkčnosť displeja nie je podmienená držiakom a stojanom a platí to aj opačne. Čo by sa zmenilo v prípade, keby bol držiak a stojan škole darovaný ako vecný dar?

Kúpili sme ako škola interaktívny panel so zárukou ako drobný hmotný majetok (cena pod 1 700 €). Občianske združenie by nám chcelo darovať peniaze viazané na kúpu držiaka na stenu a stojanu, ktoré by sme k tomuto panelu využili (držiak i stojan sa však neviažu iba na tento druh panelu, ktorý máme, je možné ich použiť na akúkoľvek TV). Moja otázka je, či môžeme účtovať držiak a stojan osobitne, alebo či ich treba pripočítať k cene interaktívneho displeja (čím by sa teda celková suma zvýšila a prevýšila by hodnotu 1 700 €, čiže by sa komplet stal dlhodobým majetkom). Funkčnosť displeja nie je podmienená držiakom a stojanom a platí to i opačne. Ako by to bolo v prípade, keby nám bol držiak a stojan darované ako vecný dar?

Spoločnosť s ručením obmedzeným zakúpila používaný lodný kontajner v celkovej obstarávacej cene 3 049,00 € bez DPH, ktorý bude ďalej využívať ako sklad. Kontajner bude umiestnený na pozemku spoločnosti, ktorý momentálne používa ako parkovaciu plochu. Kontajner bude možné premiestňovať podľa potrieb spoločnosti, nebude pevne spojený so zemou a nebude pripojený na inžinierske siete. Do akej odpisovej skupiny sa má zaradiť tento lodný kontajner?

Účtujeme ako malá účtovná jednotka a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka musíme oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou. Ako stanoviť reálnu hodnotu darovaného majetku – auta? Urobí sa to už pri obstaraní darom, alebo až na konci roka? Aké účtovné zápisy sa v tomto prípade majú robiť? Čo znamená, že reálnu hodnotu je možné stanoviť aj prostredníctvom oceňovacieho modelu?

Blíži sa záver účtovného obdobia, ktorým je kalendárny rok 2021 a účtovné jednotky sa začínajú pripravovať na zostavenie účtovnej závierky. Základnou podmienkou správneho zostavenia účtovnej závierky je inventarizácia majetku a záväzkov. Správne vykonaná inventarizácia je základným prvkom preukázateľnosti účtovníctva.

“Kupujem počítač na firmu. Existuje na bloček do nákladov nejaký limit? Kupujem MacBook a predávajúci mi tvrdí, že nad 1 600 EUR už musím zobrať počítač “na firmu””, pýta sa Andrej v messengerovej správe priamo z pokladne v značkovej predajni. Stálo sa v praxi a stáva sa bežne. Limitov a pravidiel pre počítač resp. “bloček/faktúru” vo firemných účtovných/daňových nákladoch či odpočítaní DPH je však nie málo a nezaškodí, ak ich bude mať každý kupujúci podnikateľ pred sebou. A dostaneme sa aj k tomu, čo Andreja pri predaji zastavilo a možno aj ako z toho von.

Pri obstaraní dlhodobého majetku účtovné jednotky sa často stretávajú s problémom, ktoré náklady súvisiace s obstaraním majetku musia zahrnúť do obstarávacej ceny a ktoré nemusia.

Technické zhodnotenie patrí medzi obťažnejšie kategórie daňového a účtovného práva. V praxi totiž hranice medzi technickým zhodnotením hmotného majetku a jeho opravou nie sú vo všetkých prípadoch jasné a jednoznačné. Správne posúdenie, či ide o technické zhodnotenie alebo opravu nie je dôležité len z hľadiska účtovania alebo prípadnej daňovej kontroly a sankcií zo strany správcu dane, ale predovšetkým má veľký vplyv na výšku základu dane. Daňový základ daňovníka sa o technické zhodnotenie zníži prostredníctvom odpisov až v určitom časovom horizonte, a to od 2 do 40 rokov s ohľadom na druh zhodnocovaného hmotného majetku. Naproti tomu vecne blízke opravy sú okamžite daňovo účinnou položkou znižujúcou základ dane. Je preto celkom prirodzené a očakávané, že podnikatelia majú snahu minimálne v spornejších prípadoch, ktoré sú na rozhraní opráv a technického zhodnotenia, kvalifikovať danú záležitosť ako opravu. Ak však podnikatelia posúdia danú záležitosť správne, vedia dopredu očakávať, čo si môžu v danom účtovnom období uznať ako daňový výdavok v plnej výške a čo len postupne.

S. r. o. dočasne vyradila nákladné vozidlo a zároveň zrušila povinné zmluvné poistenie (PZP). Toto vozidlo však využíva vo svojom areály pre vlastné potreby. Je možné zahrnúť do daňových výdavkov spotrebu pohonných látok (PHL) a náklady na opravy na takéto vozidlo?

Nepeňažné vklady realizované do obchodných spoločností a ich daňové dôsledky sú na účely dane z príjmov nosne riešené v § 17b a § 17d zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

Novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) účinné od 1. 1. 2020 obsahujú okrem iného aj opatrenia, ktorých cieľom je podporiťmalé a stredné podniky prostredníctvom dane z príjmov a takisto aj opatrenia pre trvalo udržateľný rozvoj automobilového priemysluna Slovensku. Úpravy zákona o dani z príjmov v oblasti odpisovania súvisia jednak so zavedením samostatnej odpisovej skupiny pre elektromobily, ale aj s rozšírením legislatívnej skratky „nájomná zmluva“ o výpožičku podľa § 659 až § 662 Občianskeho zákonníka a so zavedením statusu mikrodaňovníka na účely ZDP. V článku sa budeme zaoberať zmenami v odpisovaní vypožičaného majetku a výhodami mikrodaňovníkov v oblasti odpisovania.

Daňové zameranie jednoduchého účtovníctva (JÚ) vyžaduje od podnikajúcej fyzickej osoby, aby každú hospodársku operáciu posudzovala podľa ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), pretože výsledkom jednoduchého účtovníctva je základ dane, ktorý je podkladom pre výpočet dane z príjmov. Článok je dokončením prvej časti, ktorú sme uverejnili v predošlom čísle.

Daňové odpisy sú upravené v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Odpisovať je možné dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok, o ktorom tak ustanovuje zákon o dani z príjmov. Odpisy majetku sú daňovým výdavkom, o ktorý sa znižuje základ dane, resp. zvyšuje daňová strata.Na účely daňového odpisovania sa inak pristupuje k hmotnému majetku a inak k nehmotnému majetku. Dlhodobý hmotný majetok sa zatrieďuje do odpisových skupín a podľa nich sa odpisuje počas stanovenej doby odpisovania. Naopak nehmotný majetok sa daňovo odpisuje individuálne v súlade s účtovnými zásadami.