Komisionárska zmluva

V zmysle Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej „Smernica“) má zdaniteľná osoba právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb použitých na účely jej zdaniteľných transakcií. Toto právo vzniká vtedy, keď vzniká daňová povinnosť v súvislosti s daňou, ktorá je odpočítateľná. Súčasne je zdaniteľná osoba povinná upraviť sumu pôvodne odpočítanej dane, ak odpočítaná daň bola vyššia alebo nižšia ako odpočítanie, na ktoré mala zdaniteľná osoba právo, napríklad v prípadoch zrušenia nákupu alebo získania cenovej zľavy. Ako ovplyvňuje odpočítanie DPH okolnosť, ak nedôjde k predpokladanému využitiu nakúpených vstupov? Podobnou situáciou sa zaoberal Európsky súdny dvor (ESD) v nedávnom rozsudku C-734/9 ITH Comercial Timişoara SRL. ESD sa tu dotkol aj otázky (ne)aplikácie mechanizmu komisionára, ak zdaniteľná osoba zhotovuje stavbu v súlade s potrebami a požiadavkami inej osoby, o ktorej sa predpokladá, že si uvedenú stavbu prenajme.

Slovenská firma – komisionár [§ 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) platiteľ dane z DPH] fakturuje českej firme – komitent (platiteľ v Českej republike) províziu za sprostredkovanie tovaru podľa komisionárskej zmluvy. Slovenská zdaniteľná osoba pri fakturácii sprostredkovateľskej provízie českej spoločnosti s r. o. postupuje pri určení miesta dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. To znamená, že ak česká spoločnosť s r. o. nemá v Slovenskej republike prevádzkareň (v zmysle § 4 zákona o DPH), miesto dodania služby je Česká republika (kde má odberateľ sídlo), preto slovenská zdaniteľná osoba fakturuje službu bez DPH (prenos daňovej povinnosti na odberateľa). Je táto úvaha správna pri určení miesta dodania služby? Druhou možnosťou by bolo, že komitent by fakturoval komisionárovi sumu vo výške hodnoty tovaru zníženú o sumu provízie komisionára v pôvodnom DPH režime.

Komisionálny predaj je špeciálny zmluvný vzťah medzi dvoma obchodnými partnermi, s cieľom predať tovar alebo službu tretej osobe. Komisionálny predaj sa uskutočňuje na základe komisionárskej zmluvy podľa § 577 až § 590 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“).

Ako sa má správne účtovať odmena komisionára z komisionárskej zmluvy za predaj tovaru? Môže byť odmena dohodnutá aj vo forme rabatu z predajnej ceny tovaru (komitent by komisionárovi fakturoval o tento rabat menej, t. j. 311 – Odberatelia / 604 – Tržby za tovar)? Prejavilo by sa to ako zľava z ceny, zníženie výnosov na účte 604 – Tržby za tovar) alebo vyfakturuje komitent tovar na komisionára v plnej výške (teda bez rabatu) 311 – Odberatelia / 604 – Tržby za tovar a komisionár si vyfakturuje svoju odmenu za predaj tovaru sám na komitenta? Je toto riešenie správne alebo to závisí od ich dohody v zmluve? Nemôže sa stať, že pri tom prvom spôsobe dochádza k zakázanej kompenzácii nákladov a výnosov (môžu si započítať len záväzky a pohľadávky)? Pri tom prvom spôsobe je zaúčtovaná sprostredkovateľská provízia ako zľava z ceny (len na konci roka sa to posúdi ako provízia do 20 % v zmysle daňových výdavkov dane z príjmov)?

Aký je správny postup účtovania tovaru pri komisionálnom predaji u príjemcu tovaru? Je možné účtovať takýto tovar cez účet 326 – Nevyfakturované dodávky, alebo je povinnosť účtovať o tomto tovare iba na podsúvahových účtoch? Porušuje účtovná jednotka legislatívu, ak účtuje komisionálny predaj prostredníctvom účtov 132/326?

Účtovná jednotka je povinná viesť účtovné záznamy (t. j. účtovné doklady, účtovné zápisy atď.) v rozsahu ustanovenom zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. Hlavnými účtovnými knihami, v ktorých v súlade s § 12 zákona o účtovníctve účtujú účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva, sú denník a hlavná kniha. Účtovný záznam, ktorý sa nevykonáva v týchto hlavných účtovných knihách, vykonáva sa na tzv. podsúvahových účtoch. Podsúvahové účty sú v zmysle § 13 zákona o účtovníctve súčasťou rámcovej účtovej osnovy, na základe ktorej účtovná jednotka zostavuje účtový rozvrh. Účtovanie na podsúvahových účtoch (v knihe podsúvahových účtov) je teda neoddeliteľnou súčasťou účtovania v podvojnom účtovníctve.

Národná rada SR prijala nový zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p., ktorý nahradí vyhlášku č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou s účinnosťou od 1. marca 2009.

Vznik daňovej povinnosti znamená, že nastala skutočnosť, ktorou sa splnili právne podmienky na vybratie dane, napr. dodal sa tovar, poskytla sa služba. Samotná platba dane je však odložená až do dňa splatnosti dane. Vznik daňovej povinnosti pri zdaniteľných obchodoch upravujú ustanovenia § 19 až § 21 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.

Zo zmlúv, z dodania tovaru, poskytnutia služby, z bezdôvodného obohatenia, zo spôsobenej škody, ako aj z ďalších právnych skutočností vznikajú záväzkové právne vzťahy, z ktorých veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (dlh). Predmetom plnenia záväzkového vzťahu sú v praxi často peniaze (tzv. peňažné záväzkové vzťahy). Charakter peňažných záväzkov majú všetky záväzky, predmetom ktorých sú peniaze ako zákonné platidlá, bez ohľadu na to, ako záväzky vznikli.

Zámerom príspevku je objasniť uplatnenie ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. pri poskytovaní prepravných služieb tovaru autodopravcami tuzemskými aj zahraničnými na území Európskej únie, na území tretích krajín, ako aj v tuzemsku. Pri preprave tovaru sa často poskytujú i ďalšie služby priamo s ňou spojené. Ide o tzv. doplnkové služby, ako napr. prekladanie, manipulácia, triedenie...) a služby sprostredkovania.

Každý platiteľ registrovaný podľa § 4, § 5 a § 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorý dodáva službu v tuzemsku, je podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH povinný platiť daň z dodanej služby.

Zákon č. 651/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z. bol prijatý NR SR 26. 10. 2004. Novelu zákona z pohľadu riešenia problematiky je možné rozdeliť do štyroch blokov: 1. riešenie cezhraničných dodávok plynu a elektrickej energie v rámci Európskeho spoločenstva, 2. zjednodušenie pre zahraničné osoby, 3. úprava platného zákona – odstránenie nekorektných ustanovení a zosúladenie zákona nadväzne na 6. Smernicu Rady č. 77/388/EHS a 4. ostatné zmeny zákona.