Manko

V príspevku si priblížime účtovanie pohľadávok v účtovníctve podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva podľa opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len "Postupy účtovania v PÚ").

V rámci výkonu podnikateľskej činnosti sa niekedy stáva, že za určitých mimoriadnych okolností dôjde k zastaveniu financovania investičného zámeru a pozastaveniu alebo úplnému ukončeniu prác na obstarávaní dlhodobého majetku. O zmarenú investíciu ide v prípade, ak sa rozhodne o zrušení prác na príprave alebo rozostavaní obstarávaného dlhodobého majetku. Náklady na zmarenú investíciu sú náklady vynaložené na obstarávanie investície do času, keď sa rozhodne o nepokračovaní v investícii.

Vedenie účtovníctva a zostavenie účtovnej závierky vyžaduje značné pracovné úsilie a odborné znalosti. Podstatou účtovnej závierky je zistiť ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje stav majetku, záväzkov a vlastného imania účtovnej jednotky v peňažných jednotkách a v predpísanej štruktúre vyjadriť výsledok hospodárenia. Cieľom uzávierkových prác je zostaviť údaje do takej štruktúry, objemu a charakteru informácie, ktoré umožnia užívateľom závierky získať prehľad o majetku, záväzkoch, vlastnom imaní, výsledku hospodárenia a finančnej situácii účtovnej jednotky. Účelom uzávierkových prác je vykonať sumarizáciu bežného účtovníctva, vykonať inventarizáciu, zaúčtovať uzávierkové účtovné prípady a zostaviť účtovnú závierku.

Blíži sa záver účtovného obdobia, ktorým je kalendárny rok 2021 a účtovné jednotky sa začínajú pripravovať na zostavenie účtovnej závierky. Základnou podmienkou správneho zostavenia účtovnej závierky je inventarizácia majetku a záväzkov. Správne vykonaná inventarizácia je základným prvkom preukázateľnosti účtovníctva.

Vznik manka alebo škody predstavuje pre daňovníka určitú majetkovú ujmu, resp. škodovú udalosť, s ktorou je potrebné dôsledne sa vysporiadať nielen z hľadiska majetkovo-právneho, ale aj z hľadiska účtovných a daňových predpisov. Manká a škody vznikajú spravidla nezávisle na vôli účtovnej jednotky a v niektorých prípadoch nemožno ich vzniku vôbec zabrániť. Ich výšku možno často len znížiť, nie však celkom vylúčiť. Daňové predpisy do istej miery rešpektujú okolnosti, ktoré predchádzali vzniku konkrétnej škody a umožňujú pri splnení určitých podmienok uplatniť túto majetkovú ujmu do daňových výdavkov v plnej výške alebo s určitým obmedzením, spravidla do výšky prijatej náhrady od poisťovne alebo inej osoby.

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) určuje účtovnej jednotke povinnosť viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom, zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Inventarizácia je jednou z podmienok preukázateľnosti účtovníctva. Podľa § 8 ods. 4 zákona o účtovníctve je účtovníctvo účtovnej jednotky preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné (§ 32) a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu. To znamená, ak účtovná jednotka nevykoná inventarizáciu, jej účtovníctvo nie je preukázateľné. Povinnosť inventarizovať majetok, záväzky a rozdiel majetku a záväzkov podľa § 29 a § 30 ustanovuje pre účtovnú jednotku zákon o účtovníctve aj v § 6 ods. 3. Ustanovenia § 29 a § 30 zákona o účtovníctve sú obsahom celej šiestej časti zákona o účtovníctve, pričom upravujú definíciu inventarizácie, termíny jej vykonania, jednotlivé jej kroky, ako aj dokumenty a ich obsah, ktoré sa v rámci inventarizácie vyhotovujú.

Krádež z hľadiska trestného práva je prisvojenie si cudzej veci páchateľom tým, že sa jej nezákonne zmocní a vlastníkovi tak spôsobí škodu, ktorá sa vyjadrí peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Krádež majetku u podnikateľských subjektov znamená mimoriadny úbytok majetku, s ktorým sa musia vysporiadať nielen majetkovo-právne, ale aj v súlade s daňovými a účtovnými predpismi.

Manká a škody vznikajú nezávisle od vôle platiteľa dane a vo väčšine prípadov nemôže platiteľ ich vzniku zabrániť. Každá škodová udalosť predstavuje pre platiteľa dane majetkovú ujmu, dôsledky ktorej treba vysporiadať v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“).

Problematika mánk a škôd je obsiahla a komplikovaná téma, ktorá sa svojimi dôsledkami dotýka takmer každého daňovníka. Vznik manka alebo škody predstavuje pre účtovnú jednotku určitú majetkovú ujmu, resp. škodovú udalosť, s ktorou je potrebné dôsledne sa vysporiadať nielen z hľadiska majetkovo-právneho, ale aj z hľadiska účtovných a daňových predpisov.

Každá účtovná jednotka (ÚJ) je povinná zostavovať účtovnú závierku (ÚZ), ktorá má poskytovať verný a pravdivý obraz o jej majetkovej a finančnej situácii ku dňu, ku ktorému sa zostavuje ÚZ. Týmto dňom je posledný deň účtovného obdobia alebo iný deň v priebehu účtovného obdobia, ak si to vyžaduje osobitný predpis. Vzhľadom na to, že väčšina ÚJ pred účtovným obdobím hospodársky rok uprednostňuje účtovné obdobie kalendárny rok, tak koncom roka 2015 sa im blíži aj povinnosť zistiť všetky skutočnosti potrebné na zabezpečenie zobrazenia verného a pravdivého ekonomického a finančného obrazu ÚJ ÚZ zostavenou k 31. 12. 2015.

Povinnosť podnikateľov viesť účtovníctvo ustanovuje § 35 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p., a to v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Podnikatelia nezapísaní v Obchodnom registri a fyzické osoby (FO), ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje skutočné výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva (JÚ) a sú povinní dodržiavať opatrenie Ministerstva financií SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v JÚ“).

V súvislosti s mankami a škodami vzniká v praxi otázka, či je z hľadiska zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) potrebné vrátiť odpočítanú daň. V článku sa zameriame na vysvetlenie uvedenej problematiky na praktických príkladoch.

SZČO, JÚ, platiteľ DPH pri vykonaní inventúry zistila manko v hodnote 2 800 € v nákupnej cene bez DPH. Musí SZČO z uvedeného tovaru odviesť DPH?

Pri inventúre skladu vznikol prebytok 4 701,45 € a manko 5 412,94 €. Ako to mám zaúčtovať v peňažnom denníku? Vediem jednoduché účtovníctvo. Koľko je potrebné odviesť daň?

JÚ, SZČO, platiteľ DPH, pri inventúre sme zistili, že nám chýba tovar za 2 000 € a prevyšuje tovar za 1 000 €. (nákupná cena bez DPH). Ako to zaúčtujem v JÚ? Mám opraviť stav na skladových kartách a potom zúčtovať len ten roziel, ktorý vznikne t.j. manko alebo prebytok? Ako sa účtuje manko a ako prebytok?

Sme spoločnosť, ktorá vyrába finálne výrobky pre priamu spotrebu. Tieto predávame prostredníctvom distribučnej spoločnosti, ktorá ich dodáva do predajní. Tieto výrobky majú stanovenú dobu spotreby. Stane sa, že daný výrobok sa nepredá v stanovenej dobe spotreby. Takéto výrobky sú nám spätne vrátené. Ako máme uvedené vrátené výrobky účtovať.

Stavebná firma zistila pri inventúre, že v sklade stavebného materiálu chýba stavebný materiál v celkovej obstarávacej cene 3 000 €. V účtovníctve je teda v porovnaní so stavom skutočným, stav zásob stavebného materiálu vyšší o 3 000 € (bolo teda zistené manko). Konkrétny vinník nebol zistený, polícii tento prípad nebol nahlásený, inventarizačná komisia rozhodla manko zaúčtovať do nákladov.

Vznik manka alebo škody predstavuje pre daňovníka určitú majetkovú ujmu, resp. škodovú udalosť, s ktorou je potrebné dôsledne sa vysporiadať nielen z pohľadu majetkovo-právneho, ale aj z pohľadu účtovných a daňových predpisov. Manká a škody vznikajú spravidla nezávisle na vôli daňovníka a v niektorých prípadoch ich vzniku nemožno vôbec zabrániť.

Firma zistila rozdiely počas inventúry v sklade. Ak majú prebytok a manko rovnakú hodnotu, netreba účtovať na účte manka a škody, ale iba plus/mínus? Prípadne, aký spôsob účtovania možno zvoliť?

Účtovná jednotka pri inventarizácii k 31. 12. zistila, že na účte 112 – Materiál vznikli oba typy inventarizačných rozdielov – pri tvárniciach manko vo výške 452 €, pri tehlách prebytok vo výške 123 €. O týchto materiáloch neúčtuje na samostatných analytických účtoch. Je nutné účtovať na jednom účte o manku aj prebytku, alebo postačuje zaúčtovať rozdiel vznikajúci na strane manka po vzájomnej kompenzácii vo výške 329 €?