V súvislosti s mankami a škodami vzniká v praxi otázka, či je z hľadiska zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) potrebné vrátiť odpočítanú daň. V článku sa zameriame na vysvetlenie uvedenej problematiky na praktických príkladoch.
Pojem „škoda“ z hľadiska právneho zahrnuje majetkovú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom a môže byť napraviteľná jedine poskytnutím iného majetkového plnenia (poistnou náhradou). Manká a škody, príp. zmarené investície z účtovného hľadiska treba považovať za mimoriadny úbytok majetku účtovnej jednotky, ktorý vzniká ako neželaný mimoriadny jav v rámci výkonu hospodárskej činnosti. Poškodenie majetku, ktoré je napraviteľné opravou a uvedením majetku do pôvodného prevádzkyschopného stavu, sa nepovažuje za škodu.
Pojem „škoda“ z účtovno-daňového hľadiska je definovaný len v § 26 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. ako neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku; inventarizáciou zistené odcudzenie alebo zistená strata majetku je manko.
V zmysle tejto charakteristiky sa za škodu nepovažuje také poškodenie majetku, ktoré možno odstrániť opravou. Náklady vznikajúce z titulu odstraňovania poškodenia majetku, t. j. v dôsledku opráv, nie sú škodou, ale nákladmi na opravy. To znamená, že ak ide o poškodenie alebo znehodnotenie, ktoré nemá za následok vyradenie majetku, ale poškodený majetok sa opravou uvedie do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu, vzniká účtovný prípad až vykonaním opravy.
Zákon o DPH sa osobitne vznikom situácie neodstrániteľného poškodenia, zničenia alebo straty majetku nezaoberá, s výnimkou škody vzniknutej krádežou. Všeobecne možno konštatovať, že pri vzniku neodstrániteľnej škody vzniknutej poškodením, resp. zničením majetku pla