Preddavok

Slovenská spoločnosť s ručením obmedzeným ako obchodník s ojazdenými autami sa rozhodla pre nasledujúci obchodný model: Vyberie zálohu od potencionálneho kupujúceho (napr. 500 eur) a následne na základe žiadosti potencionálneho kupujúceho vyhľadá a zaobstará v zahraničí ním požadovanú značku auta. Následne spoločnosť toto auto kúpi, dovezie na Slovensko a predá záujemcovi za trhovú cenu (so zápočtom zálohy). Ako sa má záloha 500 eur zdaňovať z hľadiska DPH? Vo väčšine prípadov pôjde o autá zdaňované podľa § 66 zákona o DPH. Medzi zálohou a samotným dodaním auta môžu byť aj 2 – 3 mesiace. V čase vystavenia faktúry k prijatej zálohe ešte nie je známe auto, príp. hodnota auta pri predaji, teda ani samotná marža pre výpočet DPH. Niekedy sa môže dokonca stať, že záloha sa vyberie na auto v DPH režime použitého tovaru, ale firme sa nakoniec podarí v zahraničí obstarať auto len v štandardnom DPH režime. Ako fakturovať a zdaňovať zálohu z hľadiska DPH, keď ešte nie je jasná výška DPH?

Ako postupovať, pokiaľ na konci roka účet 314 – preddavky na elektrinu vykazoval zostatok? V decembri prišla vyúčtovacia faktúra, kde dané preddavky z účtu 314 mali byť zúčtované. Bohužiaľ sa stala chyba a účet 314 sa nezúčtoval ale zálohové platby sa zúčtovali cez účet 502 mínusom. Ako v tomto roku daný účet 314 vynulovať a aký to má dopad na podané daňové priznanie? Mohlo by sa to zúčtovať cez ID zápisom 502/314? Ide o účtovníctvo mesta.

Rok 2019 bol rokom, ktorý priniesol viac noviel zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Pokračovanie článku sa venuje ďalším z nich.

Vo všeobecnosti vzniká v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) daňová povinnosť dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je pritom deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri službách vzniká daňová povinnosť v zásade dňom ich dodania.

Platenie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby (ďalej len „preddavky na daň“) upravuje ust. § 34 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Zákonom č. 301/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 301/2019 Z. z.“) s účinnosťou od 1. januára 2020 boli v tomto ustanovení vykonané dôležité zmeny.

Ak má výsledok hospodárenia účtovnej jednotky podávať pravdivý a verný obraz o hospodárení, musí sa vypočítať z nákladov a výnosov, ktoré s týmto obdobím časovo a vecne súvisia, čo znamená, že musí byť dodržaný princíp priradenia nákladov a výnosov k správnemu účtovnému obdobiu – náklady a výnosy sa musia časovo rozlišovať.

Dodávateľ vystavil zálohovú faktúru, ktorú odberateľ uhradil. K prijatej platbe vystavil doklad a odberateľ si odpočítal z nej DPH. Nasledujúci mesiac došlo k plneniu, pri ktorom bola odpočítaná len časť zálohy. Časť zálohy zostala otvorená, lebo nedošlo k plneniu vo výške uhradenej zálohy a ani nedôjde. Z uvedeného dôvodu sa dodávateľ dohodol s odberateľom o vrátení zostávajúcej časti zálohy, uzavreli písomnú dohodu, v ktorej sa obe strany dohodli, že sa postupuje v zmysle § 25 ods. 6 zákona o DPH a nebude sa upravovať základ dane a daň. Možno toto vrátenie časti zálohy považovať za opravu základu dane podľa § 25 zákona o DPH a uplatniť aj § 25 ods. 6 zákona o DPH?

Kaucie či depozity majú v rámci podnikateľských obchodných vzťahov charakter zabezpečovacieho prostriedku. Obecne sa pod zabezpečením záväzku rozumie súhrn právnych prostriedkov, ktorých použitím si veriteľ vytvára najnutnejšie predpoklady na uspokojenie pohľadávky v prípadoch, keď dlžník svoj dlh včas nesplní.

Dňa 31. mája 2018 vydal Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“) rozsudok v spojených veciach C-660/16 Finanzamt Dachau proti Achimovi Kollroßovi a C-661/16 a Finanzamt Göppingen proti Erichovi Wirtlovi. Súdny dvor EÚ sa zaoberal pravidlami pre odpočítanie DPH a opravu odpočítanej DPH zo zálohových platieb v prípadoch, kde následne nedošlo k skutočnému dodaniu tovaru.

Slovenský platiteľ dane uhrádza preddavok na dodávku tovaru s montážou do Nemecka. Ktorým momentom je na slovenského platiteľa dane prenesená daňová povinnosť (úhradou preddavku alebo zmontovaním stroja)?

Každá fyzická osoba (FO), ktorá nie je oslobodená od platenia poistného alebo za ňu neplatí poistné štát, je povinná odvádzať odvody poistného z vymeriavacieho základu dane, ktorý sa odvíja od toho či ide o zamestnanca, samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) alebo občana s príjmami podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

V obchodnej praxi je častým javom, že dodávateľ od svojho odberateľa požaduje zaplatenie celej alebo čiastočnej úhrady za dohodnutú dodávku ešte pred jej realizáciou, t. j. pred uskutočnením dodávky. Výška preddavku je závislá od dohody zmluvných strán účastných v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch. Dodávateľ sa takýmto spôsobom snaží predchádzať oneskorenému plateniu, prípadne až nezaplateniu svojich pohľadávok, čo je v súčasnom podnikateľskom prostredí dosť rozšíreným javom, prípadne obmedziť svoje riziko pri odstúpení kupujúceho od kontraktu.

Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je v súlade s § 39 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o da­ni z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) povinný predkladať správcovi dane: prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny mesiac (ďalej len „prehľad“), hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, o zrazených preddavkoch na daň o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse (ďalej len „hlásenie“).

S. r. o. – neplatiteľ DPH ide v najbližšom období predávať pozemky fyzickým osobám, tiež nepodnikateľom. Bude to robiť nasledovným spôsobom: 1. Záujemca podpíše Rezervačnú zmluvu o zložení rezervačného depozitu. V rámci rezervačnej zmluvy bude stanovená lehota napr. 2 mesiace, dokedy musí dôjsť k podpisu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy alebo riadnej Kúpnej zmluvy (ďalej len "Kúpna zmluva"). V prípade, že k podpisu Kúpnej zmluvy do stanoveného termínu nedôjde zo strany: - s.r.o., rezervačný depozit bude vrátený záujemcovi, - záujemcu, prináleží s. r. o. zmluvná pokuta vo výške rezervačného depozitu, pričom s. r. o. je oprávnená započítať zml.pokutu so zloženým rezervačným depozitom. V prípade, že k podpisu Kúpnej zmluvy do stanoveného termínu dôjde, rezervačný depozit sa dňom podpísania Kúpnej zmluvy stane zálohou na pozemok a bude v plnej výške započítaný do kúpnej ceny pozemku. 2. Záujemca v stanovenej lehote Rezervačnou zmluvou podpíše Kúpnu zmluvu, t. j. zložený rezervačný depozit sa týmto dňom stáva zálohou na kúpnu cenu a až týmto momentom vstupuje do obratu pre účely DPH. Otázka: Vstupuje alebo nevstupuje rezervačný depozit do obratu pre účely DPH? Podľa nášho názoru nie, pretože až momentom podpisu Kúpnej zmluvy (preklasifikovanie na zálohu a následné započítanie do kúpnej ceny), resp. uplynutím lehoty stanovenou Rezervačnou zmluvou (vrátenie Rezervač.depozitu alebo započítanie so zml.pokutou) sa rozhodne, čo sa s Rezervačným depozitom stane.

Náš zamestnanec nám doniesol na preplatenie blok z registračnej pokladnice z predajne nábytku, kde kupoval pre našu spoločnosť nábytok slúžiaci na vybavenie kancelárií. V predajni nábytku zaplatil zálohu vo výške 50 eur. Na bloku, ktorý mu v predajni vydali, je text: „záloha prijatá 1 ks 50 €“. Máme zaradiť uvedený blok z registračnej pokladnice do kontrolného výkazu k DPH časť B.3.? Ako máme postupovať, keď nám predajňa nábytku vystaví faktúru s odpočítaním zálohy vo výške 50 eur, zaradíme túto faktúru do časti B.2. kontrolného výkazu? Ak pri platbe v hotovosti nám v predajni vystavia blok z registračnej pokladnice a uvedená záloha bude na ňom odpočítaná, kde to uvedieme v kontrolnom výkaze?

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň a výpočet dane za rok 2014 mal zamestnávateľ povinnosť vykonať najneskôr do 31. marca 2015 tým zamestnancom, ktorí ho o vykonanie požiadali a počas roka 2014 im vyplácal zdaniteľný príjem zo závislej činnosti. Výsledkom ročného zúčtovania môže byť:

Náš zamestnanec nám doniesol k preplateniu bloček z registračnej pokladnice z predajne nábytku, kde kupoval pre našu spoločnosť nábytok – vybavenie kancelárií a zaplatil im zálohu vo výške 50 €. Na bločku, ktorý mu vydali je text: záloha prijatá 1 ks 50 €. Naša otázka znie: kde máme zaradiť uvedený bloček z registračnej pokladnice do kontrolného výkazu do B3? Keď bude nábytok vyrobený predpokladáme, že mu dajú faktúru a  uvedená záloha vo výške 50 € bude tam odpočítaná, uvedenú faktúru budeme dávať do B2 ? Ďalšia možnosť je, že mu môžu dať aj bloček z registračky pri platbe v hotovosti a uvedená záloha bude na bločku z registračky odpočítaná. V tomto prípade, kde to uvedieme v kontrolnom výkaze?

Vyplácame zamestnancom našej obchodnej spoločnosti trvalé zálohy napr. 1. 2. 2015 2 000,00 €, dostane jeden zamestnanec, ďalší napr. 5. 2. 2015 dostane 1 000,00 €. Ten istý zamestnanec, ktorý dostal zálohu dňa 1. 2. 2015 dostal ešte zálohu vo výške 4 000,00 € v priebehu mesiaca 2/2015. Čiže spolu dostal 6 000,00 € . Uvedené zálohy sú povinní v zmysle našej vnútornej smernice vyúčtovať do konca roka 2015. Budú z nej nakupovať bežný spotrebný materiál, prípadne, ak nič nekúpia, uvedené zálohy budú vrátené do pokladnice. V zmysle zákona o obmedzení platieb v hotovosti sú uvedené situácie v rámci zákona, čiže jeden z uvedených zamestnancov obdrží zálohu viac ako 5 000,00 € v mesiaci 2/2015?

V príspevku priblížime čitateľom problematiku platenia preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby (ďalej len „preddavky na daň“), a to aj s ohľadom na zmeny vykonané zákonom č. 333/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 333/2014 Z. z.“).

V mesiaci september 2014 spoločnosť uhradila preddavkovú faktúru do Českej republiky, ktorá bola vystavená na 100 % preddavok za dodanie komponentu stroja. Po preskúmaní okolností spoločnosť zistila, že ide o náhradný diel k stroju, ktorý česká spoločnosť testuje na ich stroji v Českej republike, o dodanie ktorého v prípade úspešného testovania by mala záujem aj slovenská spoločnosť (išlo by o dodanie celého stroja vrátane montáže). V predbežnej cenovej ponuke na dodávku stroja s montážou je uvedené, že o hodnotu komponentu (ktorý bol uhradený v septembri ) sa poníži hodnota k úhrade pri odovzdaní stroja do prevádzky. K 17. októbru 2014 testovanie stále nebolo ukončené, avšak uzavretie zmluvy na dodanie stroja s montážou je pravdepodobné. Ako mala postupovať slovenská spoločnosť z hľadiska DPH pri úhrade preddavkovej platby v septembri, keď­že na faktúre je uvedený 100 % preddavok za komponent (tovar)?