Dodanie tovaru za protihodnotu

Fyzická osoba - podnikateľ, platiteľ DPH, má v majetku budovu, pri ktorej uplatňoval odpočítanie DPH. Budova má zostatkovú cenu 70 000 €. Živnosť u podnikateľa je v súčasnosti prerušená. Daňový úrad ho vyzval aby preukázal opodstatnenosť "platiteľstva" DPH. Aká je najvýhodnejšia možnosť vyradenia budovy z majetku podnikateľa z hľadiska DPH?

Spoločnosť ABC, s. r. o., ktorá je platiteľ DPH, sa zaoberá nákupom a predajom vína od rôznych výrobcov (distribútor). Na podporu predaja organizuje prezentácie týchto vín (ochutnávky). Ani jedna fľaša nie je označená logom alebo názvom spoločnosti ABC. Ani jeden kus fľaše vína nepresiahne hodnotu 17 eur za kus. Považuje sa toto dodanie tovaru podľa § 8 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) za bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, keď spoločnosť ABC nie je povinná odviesť DPH?

Daň z pridanej hodnoty patrí medzi tzv. nepriame dane, ktoré sú jedným z mnoho ďalších príjmov v štátnom rozpočte. Právnu úpravu dane z pridanej hodnoty ustanovuje zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“).

Osoby povinné platiť daň z pridanej hodnoty (DPH) v Slovenskej republike upravuje § 69 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“). Povinnosť platiť DPH vzniká nielen zdaniteľným osobám registrovaným pre daň podľa § 4 až § 7a zákona o DPH, ale aj zdaniteľným osobám neregistrovaným pre daň a tiež osobám, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami (napr. FO – občanom alebo právnickým osobám, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami).

Spoločnosť A je platiteľom dane z pridanej hodnoty na Slovensku a dostala objednávku od slovenského odberateľa (tiež platiteľa DPH) na strojné zariadenie, ktoré si od neho objednal nemecký odberateľ pod nemeckým IČ DPH, kde sa bude toto zariadenie viezť spoločnosťou A na jej účet a kde sa budú na tomto zariadení robiť technické skúšky. Spoločnosť A predpokladá, že to bude dodávka tovaru bez montáže a inštalácie (zmluva ešte nie je celkom uzavretá). Aké povinnosti vyplývajú spoločnosti A z hľadiska DPH a povinnosti objednávateľa pre pochopenie celého prípadu. Ak by išlo o dodávku tovaru s montážou a inštaláciou, ako by sa malo postupovať?

Platitelia dane obchodujúci s použitým tovarom môžu používať osobitný režim dane z pridanej hodnoty. Zákon im súčasne dáva možnosť rozhodnúť sa používať aj bežný mechanizmus uplatňovania dane pri týchto tovaroch.

Základným predpokladom efektívneho fungovania komunitárneho práva je jednotný výklad a aplikácia jeho právnych noriem vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Jednotný výklad a aplikáciu komunitárneho práva zabezpečuje súdny systém, ktorého súčasťou je aj Súdny dvor Európskej únie. Rozhodnutia súdneho dvora o predbežných otázkach položených národnými súdmi členských štátov preto zohrávajú významnú úlohu aj v oblasti dane z pridanej hodnoty.

Podnikatelia v snahe presadiť sa na trhu v stále silnejúcej konkurencii vynakladajú nemalé finančné prostriedky na prezentáciu svojej činnosti, respektíve svojho mena. Cielená podpora získania dobrej pozície na trhu a jej udržanie je snahou každého podnikateľa. Takáto činnosť sa nezaobíde bez vynakladania výdavkov na reklamu. Podnikateľ by mal vedieť, či výdavky na reklamu a propagáciu jeho výrobkov a služieb sú alebo nie sú daňovými výdavkami.

Niektoré neziskové účtovné jednotky sa napriek tomu, že nevykonávajú podnikateľskú činnosť, môžu stať platiteľmi dane z pridanej hodnoty, čo v ich prípade môže znamenať značné komplikácie z účtovného, ale aj administratívneho hľadiska. Odpoveď na otázku, kedy vniká povinnosť registrovať sa pre daň z pridanej hodnoty neziskovým organizáciám, čitateľ nájde v článku autorky.

Každé dodanie (predaj) nového dopravného prostriedku z tuzemska do iného členského štátu EÚ každou osobou je oslobodené od dane a každé nadobudnutie (nákup) nového dopravného prostriedku v inom členskom štáte EÚ každou osobou je predmetom dane v tuzemsku, čo znamená povinnosť každej osoby nový dopravný prostriedok zdaniť v tuzemsku. V článku sa autor venuje problematike nadobudnutia nového dopravného prostriedku.

Advokáti sa výkonom svojej funkcie zaraďujú medzi fyzické osoby nezapísané v obchodnom registri. Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. vykonávajú činnosti, ktoré sú podnikaním vykonávaným podľa osobitných predpisov. Autorka sa v príspevku stručne venuje problematike účtovníctva, daňových a odvodových povinností advokátov.

Výmenný (barterový) obchod je druh obchodu, pri ktorom sa tovar alebo služby zamieňajú za určité množstvo iného tovaru alebo služieb. V článku sa čitatelia oboznámia s barterovým obchodom z právneho, účtovného a daňového hľadiska. Súčasťou príspevku je príloha s návrhom barterovej zmluvy.

V tejto časti seriálu pokračujeme uverejnením zmien v legislatíve, ktorá je v pôsobnosti Ministerstva financií SR (novelizovaná zákonom č. 465/2008 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike).

Dani z pridanej hodnoty podliehajú dodávky tovarov a služieb uskutočnené zdaniteľnými osobami. Základom dane je odplata (protihodnota) za dodané tovary a služby. V určitých oblastiach hospodárskej činnosti však uplatnenie základného mechanizmu dane z pridanej hodnoty môže spôsobovať problémy, prípadne viesť k dvojitému zdaneniu.

Oslobodenie od dane s právom na odpočítanie vstupnej dane sa uplatňuje v rámci medzinárodného obchodu, kedy v zásade dochádza k inkasu dane na výstupe zo zdaniteľného obchodu, avšak nie v krajine dodávateľa tovaru, resp. služby, ale v krajine odberateľa. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. upravuje oslobodenie od dane pri dodávkach tovarov a služieb v rámci medzinárodného obchodu a pri dovoze tovaru z tretích štátov v ustanoveniach § 43 až 48.

Základ dane a sadzby dane sú upravené v ustanoveniach § 22 až § 27 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. V týchto ustanoveniach sú prebraté Čl. 73 až 99 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

V druhej časti článku komentujeme ďalšie zmeny, ktoré priniesla novela zákona o dani z pridanej hodnoty – zákon č. 593/2007 Z. z.

Článok je prvým zo série článkov o uplatňovaní dane z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z. z. v z. n. p. Jednotlivé články sa postupne budú zaoberať základnými náležitosťami tejto dane, a to predmetom dane, zdaniteľnou osobou, registráciou pre daň, miestom zdaniteľného obchodu, základom dane, vznikom daňovej povinnosti a práva na odpočítanie dane, oslobodením od dane, osobitnými úpravami uplatňovania dane a administratívnymi povinnosťami zdaniteľných osôb.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov od 1. 1. 2004 umožnil daňovníkom znížením rozsahu nedaňových výdavkov uplatniť si širší rozsah výdavkov ako výdavky daňovo uznateľné. Táto možnosť sa však aj naďalej netýka výdavkov na reprezentáciu, aj keď práve v oblasti reklamy, kam by sa problematika reprezentácie dala zaradiť, nastalo najviac pozitívnych zmien v prospech daňovníkov. Citovaný zákon totiž v rámci § 21 ods. 1 písm. h) vyčleňuje výdavky na reprezentáciu ako daňovo neuplatniteľné napriek tomu, že často ich vecná súvislosť so zabezpečením, dosahovaním a udržaním zdaniteľných príjmov daňovníka je nepopierateľná.

Každý platiteľ registrovaný podľa § 4, § 5 a § 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorý dodáva službu v tuzemsku, je podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH povinný platiť daň z dodanej služby.